Môj profil 
Predplatné
Pred piatimi rokmi predstavil holandský biológ Mark Post prvý hamburger vypražený z laboratórne pestovaných svalových vlákien. Išlo o najdrahší kus mäsa v dejinách ľudstva, kedže jeden hamburger vyšiel v prepočte na niečo okolo tristo tisíc dolárov. No aj napriek tomu, v takomto mäse vidí Post budúcnosť. Podľa neho je takáto výroba mäsa v porovnaní s chovom hospodárskych zvierat šetrnejšia k životnému prostrediu.
Produkcia potravín živočíšneho pôvodu je vo všeobecnosti prezentovaná ako ťažký “ekologický hriech”. Odhaduje sa, že prispieva ku globálnej produkcii skleníkových plynov zhruba 15 percentami. Ale v krajinách, kde je vysoká spotreba a život náročnejší na energie, ako napríklad v USA, sa toto číslo pohybuje iba okolo 4 percent.
Z hľadiska ekologickej záťaže vychádza najlepšie chov hydiny a najhoršie chov hovädzie dobytka. A práve s chovom dobytka na mäso býva “mäso zo skúmavky” najčastejšie porovnávané.
Kedže sa ľudia mäsa vzdávajú len neradi vkladajú sa obrovské nádeje do ekologicky “čistého” mäsa vypestovaného z buniek v bioreaktoroch. V šetrnosti k životnému prostrediu by malo nad hovädzím mäsom zvíťaziť na celej čiare.
Podľa analýz Hanny Tuomistové z Oxfordskej univerzity sa pri výrobe “mäsa zo skúmavky” ušetrí asi 45 percent energie, 99 percent pôdy, 94 percent skleníkových plynov a 96 percent vody.
Ale sú tu aj analýzy, ktoré nepripisujú “mäsu zo skúmavky” tak jasnú ekologickú prevahu. Ako informoval portál Lidovky.cz oxfordskí vedci, John Lynch a Raymond Pierrehumbert nedávno publikovali vo vedeckom časopise Frontiers in Sustainable Food Systems analýzu, v ktorej chov dobytka v porovnaní s “mäsom zo skúmavky” obstál.
Lynch a Pierrehumbert sa sústredili na najcitlivejšie položku na zozname ekologických hriechov chovu hovädzieho dobytka, ktorou je produkcia skleníkových plynov. Dopad však hodnotili z dlhodobého hľadiska.
Väčšina analýz prepočítava efekt otepľovania všetkých skleníkových plynov vznikajúcich pri produkcii mäsa na účinky zodpovedajúceho množstva oxidu uhličitého. Hovädzí dobytok však nevytvára len oxid uhličitý, ale aj významné množstvá metánu, ktorý vyvoláva mnohonásobne silnejšie oteplenie ako oxid uhličitý. Pričom pri produkcii mäsa v bioreaktoroch vzniká prakticky výhradne oxid uhličitý.
Možno sa zdá, že aj tento fakt hrá v prospech produkcie mäsa v bioreaktoroch, ale Lynch a Pierrehumbert brali do úvahy rôzne osudy jednotlivých skleníkových plynov v atmosfére. A tu nastáva diametrálny rozdiel pretože, oxid uhličitý je stabilný a v ovzduší sa akumuluje, ale metán sa rýchlo rozkladá a jeho otepľovací efekt postupom času mizne.
V krátkodobom výhľade je “mäso zo skúmavky” ekologicky šetrnejšie, ale z dlhodobejšieho hľadiska vyvolá nahromadenie oxidu uhličitého, vzniknutého pri produkcii “mäsa zo skúmavky”, silnejšie oteplenie. Podľa Lyncha a Pierrehumberta tak môžu byť niektoré spôsoby chovu dobytka s ohľadom na globálne oteplenie ekologickejšie než pestovanie mäsa v bioreaktoroch.
Produkcia bravčového, ovčieho alebo hydinového mäsa a rovnako tak aj mlieka vychádza v porovnaní s rastom mäsa v umelých podmienkach ešte ekologickejšie.
Firiem, ktoré sa snažia preraziť v biznise s mäsom z bioreaktorov rýchlo pribúda, ale stále nie sú schopné konkurovať výživovým a chuťovým vlastnostiam a tiež cene zvieracieho mäsa.
Všetky kalkulácie ekologických dopadov umelej produkcie mäsa sú dnes iba”virtuálne”. Preto nemáme reálnu predstavu o tom, aké budú jej dopady na životné prostredie.
Odborníci tiež upozorňujú aj na to, že ďalšími dôležitými produktmi chovu dobytka sú koža a odpad z bitúnkov, spracovávaný napríklad na želatínu alebo na krmivo pre domácich miláčikov, čo umelo vypestované mäso nenahradí.
.jpg)
.JPG)
