Nárast poplatku Miškovčík dôvodí zvýšením celkových nákladov samosprávy, ktoré so zberom, uskladnením a likvidáciou odpadov súvisia. “Zmesový komunálny odpad mnoho rokov končil prevažne na skládkach a náklady boli stabilné. Cena za skládkovanie komunálneho odpadu je zložená z poplatku za uloženie na skládku a poplatku, ktorý sa odvádza do Environmentálneho fondu. Kým vlani bol príspevok do envirofondu za mesto Žilina stanovený na približne 5 eur za tonu odpadu, v dôsledku prijatej legislatívy sa v tomto roku zvýšil na 7 eur, v roku 2020 na sumu 12 eur a v nasledujúcich rokoch na 18 eur za tonu odpadu, a to v závislosti od toho, ako obce a mestá dokážu triediť,” vysvetlil dôvody na zvýšenie poplatku Miškovčík.
V úrovni triedenia odpadu je aktuálne žilinská samospráva na približne 41 percentách. Ako ďalej dodal žilinský hovorca, novelizovaná legislatíva zvýšila budúcoročný príspevok mesta Žilina do Environmentálneho fondu v porovnaní s aktuálnym rokom zhruba o 70 percent, pritom predložený návrh poplatku za komunálne odpady pre obyvateľov Žiliny ráta s úpravou len na úrovni približne 30 percent.
Náklady na odpadové hospodárstvo v meste Žilina by mali v budúcom roku predstavovať 3 655 000 eur. Z tejto sumy plánuje samospráva väčšiu časť využiť na zber a vývoz odpadu pre fyzické a právnické osoby. “Uloženie odpadu bude stáť 280-tisíc eur, teda o 120-tisíc eur viac ako tento rok. Približne 410-tisíc eur by chcelo mesto použiť na jarné, letné a jesenné čistenie, novinkou bude zber zeleného odpadu zo záhrad. Náklady na prevádzku štyroch zberných dvorov sú kalkulované na 150-tisíc eur a umývanie kontajnerov bude stáť 25-tisíc eur,” analyzoval náklady žilinskej radnice Miškovčík.