Gerasimov, náčelník generálneho štábu ruskej armády, dostal tento mesiac nevďačnú úlohu riadiť ruské sily na Ukrajine, píše David Ignatius pre The Washington Post. Keďže Gerasimov pomáhal plánovať nepodarenú inváziu vo februári minulého roka, mohlo by sa zdať, že ide o zdvojnásobenie neúspechu. Americkí analytici sa však domnievajú, že Gerasimov sľúbil svojmu šéfovi, prezidentovi Vladimirovi Putinovi, že použije agresívnejšiu taktiku na opätovné získanie iniciatívy.

Vymenovanie Gerasimova prichádza v čase, keď sa aj Ukrajina snaží použiť nové zbrane a taktiku, aby sa dostala z krvavej patovej situácie. Pre obe strany bude rok 2023 svedkom pokusov o prekreslenie zväčša statických bojových línií. Frontová línia zákopov v štýle prvej svetovej vojny by sa v tomto roku mohla stať pohyblivejším a nepredvídateľnejším bojovým priestorom.

Podľa Davida Ignatiusa, Gerasimov pred desiatimi rokmi sníval o modernizácii ruskej armády, aby mohla viesť takýto druh moderného boja. V jednom zo široko čítaných článkov z roku 2013 uviedol, že “samotné ‘pravidlá vojny’ sa zmenili”. Tradičná ruská taktika hrubej sily bola zastaraná. “Frontálne boje veľkých formácií síl … sa postupne stávajú minulosťou”. Namiesto toho podľa neho Rusko potrebuje “rýchlosť, rýchle presuny, inteligentné využívanie výsadkových a obkľučovacích síl” spolu s nepravidelnými “hybridnými” silami na boj v tyle.

Mierne povedané, nevyšlo to tak, ako Gerasimov a Putin dúfali, pokračuje David Ignatius pre The Washington Post. Rusko sa pokúsilo o svoju verziu bleskového úderu s cieľom dobyť Kyjev. Nepočítalo však s ukrajinskou udatnosťou ani s ruskou neschopnosťou. Od neúspechu Putinovho plánu rýchlo sa zmocniť hlavného mesta sa ruské sily opakovane stiahli a ustúpili.

Putin, ktorý sa predáva ako rozhodný vodca, namiesto toho reagoval a rozhodnutia si vynucoval zvratmi na bojisku, myslí si Ignatius. Po tom, ako ukrajinské sily v odvážnej septembrovej protiofenzíve dobyli Charkov, Putin narýchlo “anektoval “štyri regióny, v ktorých bola ruská pozícia neistá. Po tom, ako ukrajinské jednotky špeciálnych operácií v októbri vyhodili do vzduchu most cez Kerčský prieliv na Krym, zúfalý Putin začal raketový útok na civilnú infraštruktúru Ukrajiny, ktorý pokračuje dodnes – hodnotí americký žurnalista.

Podľa Ignatiusa, je yymenovanie Gerasimova Putinovým posledným pokusom o “krupobitie” a americkí predstavitelia pochybujú, že bude úspešné. Najväčším problémom je chaotická štruktúra velenia pod jeho vedením. Narýchlo vycvičení branci sú hnaní na front len ako potrava pre delá. Medzitým Wagnerova armáda, ktorú vedie oligarcha v oblasti stravovania Jevgenij Prigožin, prevzala vedúcu úlohu v tvrdej, ale strategicky bezvýznamnej bitke o Bachmut na východe Ukrajiny.

Podľa Ignatiusa z The Washongton Post, je toto bláznivé obdobie pre ruskú armádu: Keď istý Wagnerov vojak v decembri zverejnil vulgárne video, v ktorom odsúdil Gerasimova, Prigožin mu ešte hlbšie zabodol nôž: “Chlapci ma požiadali, aby som im odovzdal, že keď sedíte v teplej kancelárii, je ťažké počuť problémy na frontovej línii.” Nezabúdajte, že túto Wagnerovu frontovú líniu čiastočne obsluhujú bývalí trestanci, ktorým bolo sľúbené, že ak prežijú, možno sa dostanú na slobodu. To je ale armáda.

Uprostred tohto chrbta, umocneného ruskými vojenskými blogermi, sa Putin rozhodol odovzdať Gerasimovovi otrávený kalich priameho velenia. Muž, ktorého nahradí, generál Sergej Surovikin, vraj nabádal k opatrnosti pri ochrane ruskej armády v Chersone a inde – a tiež sa priatelil s Prigožinom.

Podľa Ignatiusa, sa Gerasimov pokúsi obnoviť vojenský poriadok medzi rozhádanými veliteľmi a tiež začať komplexné operácie, aké si predstavoval v roku 2013. Jeden z expertov skepticky pripomína ruské príslovie: “Sám seba nepreskočí”.

S príchodom nového roka sa zdá, že Ukrajina naberá na obrátkach, pokračuje Ignatius. Spojené štáty a ich spojenci v NATO poskytujú nový arzenál mobilných zbraní – tanky a ťažké obrnené vozidlá, ktoré by teoreticky umožnili Ukrajincom viesť manévrovú vojnu v americkom štýle. Rovnako dôležité je, že NATO poskytuje ukrajinským vojakom rýchlokurz efektívneho používania týchto zbraní, poznamenáva Ignatius pre The Washington Post

“Toto je jeden z tých momentov, keď ak chcete niečo zmeniť, je to práve teraz,” povedal generál Mark A. Milley, predseda Zboru náčelníkov štábov, americkým inštruktorom počas pondelkovej návštevy tábora v Nemecku, kde ukrajinskí vojaci získavajú urýchlené vzdelanie v tom, čo Pentagón rád nazýva “kombinované operácie so zbraňami”.

Podľa Ignatiusa, je veľkou otázkou, či budú mať Ukrajinci dostatok mobilnej palebnej sily na vedenie manévrového boja, ktorý presadzujú velitelia NATO.

Spojené štáty zatiaľ prisľúbili približne 50 bojových vozidiel Bradley, Nemecko prisľúbilo približne 40 bojových vozidiel Marder a Veľká Británia prisľúbila 14 tankov Challenger. To sa ani zďaleka nepribližuje k 300 tankom, o ktoré požiadal ukrajinský veliteľ generál Valerij Zalužnyj.

Ďalšie mobilné obrnené vozidlá by mohli byť na ceste s možnosťou, že Nemecko uvoľní desiatky tankov Leopard a Washington poskytne bojové vozidlá Stryker. Dúfam, že áno, pokračuje David Ignatius. Tento rok by mohol byť na Ukrajine rozhodujúci. Po tom, čo Spojené štáty a ich spojenci múdro vyzvali Ukrajinu, aby si osvojila manévrovú vojnu proti Gerasimovovým rozbitým, bunkrovaným silám, by nemali toto úsilie podporovať polovičato. Západ má svoju stratégiu: Tak sa do toho pustite, odporúča David Ignatius z The Washington Post.