Odesa 6. mája 2020 (HSP/Foto:strana.ua)
Na Ukrajine to vrie nielen na juhovýchode, ale aj v iných regiónoch. Najčastejšie sa v tejto súvislosti skloňuje Zakarpatská oblasť (Podkarpatská Rus), kde sa pomaly vytvára „štát v štáte“ so svojimi zákonmi a svojráznym vzťahom voči vláde v Kyjeve. Ukrajinskí analytici a novinári poukazujú na to, že podobných „samostatných“ regiónov na Ukrajine je viac. Jedným z nich je Južné Besarabsko (Južná Besarábia)
Pred pár dňami sa na ukrajinských sociálnych sieťach objavila fotografia skupiny tvrdých ozbrojených chlapov, obyvateľov obce Desantnoe (v preklade Výsadkárske) Kilijského okresu Odeskej oblasti (juhozápad Ukrajiny). Miestni roľníci vytvorili vlastnú jednotku domobrany, ktorú nazvali „Na stráži Desantného“. Svoju iniciatívu vysvetlili tým, že už nechcú znášať bezprávie a neporiadok, nečinnosť úradov, ako miestnych tak aj centrálnych, v Kyjeve, ľahostajnosť polície a súdov, útoky zločincov a banditov.
Pre médiá porozprávali, že mafiáni zastrašujú obyvateľstvo, útočia na roľníkov, vydierajú ich a vymáhajú od nich peniaze, dokonca uskutočňujú „akcie potrestania neposlušných“: strieľajú na roľníkov, hádžu im do dvorov granáty, atď. Obyvatelia obce vyhlásili, že keďže štát a polícia ich nevedia ochrániť, svoju bezpečnosť berú do vlastných rúk. Médiá uvádzajú, že jednotky domobrany nie sú novinkou v ukrajinských dedinách. Roľníci na juhozápade Ukrajiny potvrdili, že podobné jednotky domobrany sú prakticky v každej obci, hlavne v Reninskom okrese Odeskej oblasti, kde je kriminogénna situácia najhoršia.
Najväčší ukrajinský denník „Strana“ (Krajina) tejto téme venoval pomerne rozsiahly článok, v ktorom sa pokúsil prezentovať, čo sa deje na juhozápade krajiny a prečo sa vytvorila taká výbušná situácia. Pripomenul, že v tomto regióne, ako aj v Zakarpatsku, sa vytvorila obrovská etnická rozmanitosť a silný vplyv susedných krajín, hlavne Rumunska, ako kvôli blízkosti hraníc a aktivite pašovateľov tovarov, drog a zbraní, aj veľmi nebezpečná kriminogénna situácia. Zároveň je tu najslabší vplyv centrálnej moci Kyjevu.
Južné Besarabsko je ozaj zvláštny región. Najväčšie zmeny sa tu začali diať pred 300 rokmi. Celé storočie v priebehu rôznych vojen sa v období r. 1711 – 1812 (vojna s Napoleonom) územie súčasného Moldavska, vrátane Besarábie, päťkrát ocitlo v zostave Ruska a potom iného štátu. Nakoniec konečným verdiktom Bukureštskej mierovej zmluvy bola v roku 1812 pripojená k Rusku. Od roku 1818 bola Besarábia oblasťou a od roku 1873 guberniou Ruského impéria.
Po vypuknutí Krymskej vojny v roku 1853 sa o tri roky neskôr /1856/ južná časť Besarábie (Budžak) stala súčasťou moldavského kniežatstva, ktoré sa v roku 1859 spojilo s Valašskom do jedného celku s Rumunskom. Berlínska zmluva však v roku 1878 vrátila tento región do zostavy Ruska. Po prvej svetovej vojne a až do roku 1940 Besarábia bola súčasťou Rumunska, potom v r. 1940 – 1941 bola súčasťou Sovietskeho zväzu, ale počas druhej svetovej vojny v r. 1941 – 1943 zasa bola v zostave Rumunska. Po oslobodení Červenou armádou sa tento región opäť stal súčasťou ZSSR.
V priebehu ostatných 200 rokov, keď sa Besarábia stala súčasťou Ruskej ríše, sa tu usadilo veľa Rusov a Ukrajincov a ruština je aj dodnes tunajším medzinárodným jazykom komunikácie. Etnické zloženie je tu veľmi pestré: Rusi, Ukrajinci, Moldavci, Gagauzi, Bulhari, Rómovia atď. Mnohí Rumuni doposiaľ považujú toto územie za rumunské. Nie náhodou preto tu, ako sa v Zakarpatsku masovo vydávajú maďarské pasy, sa masovo vydávajú rumunské, ale ja bulharské pasy… Vyše polovice obyvateľov Južného Besarabska má ukrajinské a rumunské a niektorá časť aj bulharské pasy.
„Okrem toho, v Besarábii je silný vplyv Ruska. Po prvé, proruské /ale presnejšie, protimajdanové a protinacionalistické/ nálady sú rozšírené v prostredí značnej časti obyvateľstva regiónu. Po druhé, nablízku sa nachádza nepriznaná Podnesterská moldavská republika,“ vysvetľuje autor článku v denníku „Strana.“
„Ale hlavné je to, že v priebehu ostatných sto rokov obyvatelia Besarábie žili v rôznych štátoch. Boli v Ruskej ríši, v Rumunsku, v Sovietskom zväze, potom zasa v Rumunsku a znova v ZSSR… Tento faktor značne ovplyvnil svetonázor obyvateľov Besarábie. Preto je „malá vlasť“ pre väčšinu Besarábcov oveľa bližšia, ako centrum,“ prízvukuje ukrajinský denník „Strana.“
Autor článku podrobne popísal dianie v regióne, konanie štátnych úradníkov a jednotlivých šéfov samosprávy, útoky mafiánov, nespokojnosť obyvateľstva a hlavne roľníkov, ktorým nevonia zákon o predaji pôdy a ktorí sa obávajú, že kvôli nečinnosti kyjevských úradov nielen stratia pôdu pod nátlakom domácich a zahraničných zbohatlíkov, ale sa stanú obeťami mafiánov a zločincov – špekulantov s pôdou. Práve preto vytvorili jednotky domobrany: keď ich nevie ochrániť štát, ľudia sa musia chrániť sami…
Eugen Rusnák