„Násilné popoľšťovanie, pacifikácia, deportácia a fyzická likvidácia obyčajných obyvateľov – Ukrajincov Východnej Halicie, Volyni a Zakerzónska – to je cieľ reálnej protiukrajinskej štátnej šovinistickej politiky Poľska v prvej polovici minulého storočia,“ uvádza sa v projekte tejto rezolúcie.
Svoju iniciatívu Oleg Musij spropagoval aj na vlastnej facebookovej stránke. „Pravda musí byť dostačujúca. Pravda nesmie byť krivdou. Ponaučenie z histórie musí byť vštiepené každému. Bude to svojrázne očkovanie proti tomu, aby sa tieto udalosti nezopakovali v budúcnosti,“ zdôraznil Musij.
Ukrajinské médiá pomerne otvorene komentujú túto novinku a nik nepochybuje o tom, že je to prudká reakcia na rozhodnutie poľského parlamentu, ktorý Volyňský masaker uznal za genocídu ukrajinskej armády a ozbrojených dobrovoľníkov na Poliakoch a odteraz dátum 11. júl bude pamätným dňom v Poľsku, keď si Poliaci budú spomínať na obete ukrajinskej genocídy v r. 1943 – 1945.
Ešte pred pár dňami ukrajinské ministerstvo zahraničia uviedlo, že taký prudký obrat vo vzťahoch Ukrajiny a Poľska, keď susedné Poľsko vyhlásilo, že Ukrajinci páchali genocídu na Poliakoch, sa nedá nechať bez povšimnutia a že Najvyššia rada Ukrajiny by mala reagovať príslušným spôsobom. Odvetná reakcia sa dostavila dosť rýchlo.
Vo svojom návrhu rezolúcie o genocíde Poliakov voči Ukrajincom v prvej polovici minulého storočia Oleg Musij navrhol, aby bol stanovený Pamätný deň Ukrajincov – obetí poľskej genocídy. Obete genocídy by Ukrajinci podľa návrhu mali pripomínať 24. marca.
Samozrejme, aj reakcia Poľska /kde dianie na Ukrajine sledujú mimoriadne pozorne/ na tento návrh ukrajinského poslanca bola blesková. Maršal poľského Senátu Stanisław Karczewski varoval Ukrajinu pred schvaľovaním pripravovanej rezolúcie o genocíde Poliakov voči Ukrajincom. V rozhovore pre Poľský rozhlas podčiarkol, že iba rokovania a debaty na horúce témy napomôžu hľadaniu kompromisov a vzájomného porozumenia vo viacerých oblastiach a v názoroch na spoločnú históriu.
Zdôraznil, že Poľsko muselo povedať pravdu o Volyňskom masakri a preto prijalo rezolúciu o tomto zločine. „Treba hľadať cesty ku pravde. Urobili sme odvážny a rozhodný krok, pretože to, čo robili Ukrajinci, bolo genocídou,“ prízvukoval.
Tvrdí, že v Poľsku panuje blahoprajná atmosféra pre hľadanie historickej pravdy. Dodal, že stretnutia s ukrajinskými politikmi však ukázali, že nechcú otvorene debatovať o Volyňskom masakri. Vyzval ukrajinský parlament, aby si ešte raz všetko dobre premyslel a neschvaľoval spornú pochybnú rezolúciu.
Eugen Rusnák