Po takmer siedmich mesiacoch vojny, ktorá už stihla nabrať nečakané obrátky, ukrajinská armáda ohromila svet, keď sa jej počas minulého týždňa podarilo vytlačiť ruské sily z územia na juhu a východe Ukrajiny. Ukrajinská armáda vyzbrojená americkými zbraňami zničila v lete sériou úderov ruské logistické uzly a sklady zbraní, čím podkopala schopnosť ruských jednotiek bombardovať kyjevské sily z diaľky a urobila ich zraniteľnými voči útokom.

Rýchly kolaps ruskej armády tvárou v tvár prekvapivej ukrajinskej ofenzíve postavil na hlavu celý naratív vojny a presvedčil mnohých západných politikov, že Ukrajina by skutočne mohla dosiahnuť strategické víťazstvo, pričom po sérii zahanbujúcich vojenských neúspechov pre Moskvu zatlačil Putina do jeho politicky najzraniteľnejšieho bodu od začiatku vojny.

V mikrosvete doterajšieho priebehu vojny si podľa analytikov ukrajinské sily v poslednej ofenzíve počínali lepšie, než sa dalo očakávať, zatiaľ čo ruské sily si počínali horšie. Na rozdiel od taktického ústupu Moskvy z Kyjevskej oblasti na jar, keď sa snažila sústrediť svoje úsilie na východnú Ukrajinu, tentoraz sa ruské jednotky pred ukrajinským postupom rozptýlili a zanechali za sebou desiatky tankov a munície.

“Ruská armáda si počínala horšie, ako by som si kedy vedel predstaviť,” povedal Ben Hodges, bývalý veliaci generál americkej armády v Európe. “Je príliš skoro na to, aby sme tu plánovali víťaznú prehliadku, ale myslím si, že Ukrajinci sú v bode, keď dosiahnu nezvratný rozmach, pokiaľ my, Západ, budeme držať s nimi.”

Uprostred bojovej porážky a rastúceho tlaku zo strany ruských nacionalistov a vplyvných vojnových blogerov sa ruský prezident Vladimir Putin ocitá pod čoraz väčším tlakom na eskaláciu konfliktu, zatiaľ čo svet čaká, ako bude čoraz nevypočítateľnejší prezident krajiny reagovať na to, že sa ocitol v kúte.

“Posledných 200 rokov ruskej histórie naznačuje, že keď sa ruskí lídri dostanú do vojny a nevyhrajú ju, môžu mať problémy,” povedal Daniel Fried, bývalý vysokopostavený americký diplomat, ktorý teraz pôsobí v think tanku Atlantic Council. “A Putin nie je imúnny voči všeobecnému pravidlu, že prehrať vojnu nie je populárne.”

Vzhľadom na to, že ukrajinská protiofenzíva bude pokračovať, reakcia Ruska sa teraz vymkla z rúk ruského vojenského vedenia a pravdepodobne závisí od politickej kalkulácie ruského prezidenta, povedal v rozhovore Jack Watling, vedúci výskumný pracovník pre pozemné vojny v Royal United Services Institute.

Foreign Policy sa rozprával s viac ako desiatkou expertov, vojenských analytikov a súčasných i bývalých diplomatov v Spojených štátoch a Európe, aby zistil, ako môže Putin reagovať, keďže sa čoraz viac ocitá v kúte.

Bude eskalovať, kde môže

Odkedy Rusko vo februári tohto roku začalo inváziu na Ukrajinu, vysokí predstavitelia Moskvy sa nehanbili jemne zakrývať odkazy na jadrový arzenál krajiny, pričom tieto hrozby sa po nedávnych stratách na bojisku pravdepodobne ešte zvýšia. Perspektíva, že Rusko sa uchýli k použitiu tzv. taktickej jadrovej zbrane – malej bojovej hlavice určenej na použitie na bojisku – sa počas celej vojny nepríjemne vznášala v pozadí.

V súlade so svojou formou bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev tento týždeň v rozhovore pre ruské štátom podporované médiá neurčito varoval pred apokalyptickými dôsledkami, ak by Západ pokračoval v podpore Ukrajiny a konflikt by sa ešte viac rozšíril. “Ľudia v západných krajinách nebudú môcť sedieť vo svojich čistých domoch a bytoch a smiať sa na tom, ako oslabujú Rusko pomocou zástupcov. Všetko okolo nich sa ocitne v plameňoch. Ich občania dostanú spravodlivý podiel na nešťastí. Zem bude doslova horieť a betón okolo nich sa bude topiť,” povedal.

Napriek tomu väčšina expertov považuje akékoľvek použitie taktických jadrových zbraní za veľmi nepravdepodobné, hoci nie sú ochotní toto riziko úplne vylúčiť.

Po prvé, je nepravdepodobné, že by to prinútilo Kyjev kapitulovať. “Pre Ukrajincov by to nezmenilo kalkul. Ukrajinci to už vnímajú ako existenčný konflikt,” povedal Watling. Ak by sa Putin rozhodol odpáliť malú jadrovú hlavicu na bojisku a nevynútilo by si to zásadnú zmenu v prospech Kremľa, stratil by jednu z posledných dôveryhodných hrozieb voči krajine – nehovoriac o tom, že by šokoval svet a Rusko by sa zo dňa na deň zmenilo na medzinárodného vyvrheľa ďaleko za hranicou svojej súčasnej izolácie. “Jeho posledný prvok odstrašenia by bol v podstate použitý inak ako skutočne plnohodnotný jadrový úder na USA a NATO, o ktorom tu naozaj podľa mňa nikto neuvažuje,” povedal Mason Clark, vedúci tímu pre Rusko v Inštitúte pre štúdium vojny.

“Problémom Ruska je, že jeho celkové ciele a stratégia od apríla nedávali veľký zmysel,” povedal Rob Lee, vedúci pracovník programu Eurázia inštitútu Foreign Policy Research Institute. “Odvtedy je to otázka, ako Rusko dosiahne ukončenie konfliktu, a zdá sa, že ich odhad je v podstate takýto: dúfajme, že Ukrajina sa v určitom okamihu vzdá, bude to príliš nákladné alebo vyschne zahraničná podpora.”

Počas vojny Rusko využíva rakety dlhého doletu a letecké útoky na ukrajinskú infraštruktúru, nemocnice a vlakové stanice v zjavnej snahe vystrašiť obyvateľstvo a podlomiť morálku, čo by mohlo byť príležitosťou na ďalšiu eskaláciu. Počas víkendu a v pondelok ruské sily bombardovali ukrajinské elektrárne leteckými a raketovými útokmi, čo spôsobilo výpadky elektrickej energie vo viacerých regiónoch. Jastrabí komentátori v ruských štátnych médiách vyzývajú na čoraz brutálnejšie odvetné opatrenia proti ukrajinskej civilnej infraštruktúre.

“Existujú aj iné ako vojenské spôsoby, ktorými môžu situáciu ešte zhoršiť,” povedala Angela Stentová, vedúca pracovníčka Brookingsovho inštitútu a expertka na ruskú zahraničnú politiku. “Opäť však existuje hranica toho, čo môžu urobiť, a zatiaľ sme neboli svedkami takých kybernetických útokov, o ktorých sme si mysleli, že by sme ich mohli vidieť skôr.”

Masová mobilizácia

Ruskí predstavitelia už niekoľko mesiacov naznačujú vyhliadky na rozsiahlejšiu mobilizáciu vojsk a po celej krajine vrátane ďalekej severnej Murmanskej oblasti uskutočnili neúspešné náborové akcie. A samotný Putin nariadil armáde, aby do januára 2023 naverbovala ďalších 137 000 vojakov, čím by počet ruských ozbrojených síl v aktívnej službe dosiahol približne 1,15 milióna.

Kremeľ sa doteraz vyhýbal masovej mobilizácii alebo celonárodnému vojenskému odvodu z obavy, že by to mohlo obrátiť inak pasívnu ruskú verejnosť proti vojne. “Jedna vec je poslať tam bojovať chudobných ľudí z Burjatska, Tuvy alebo Kaukazu, ktorí zúfalo potrebujú peniaze,” povedal Stent. “Ale pokúsiť sa zmobilizovať synov mestskej elity, vzdelaných ľudí – získate oveľa väčší odpor voči vojne.” Aj keby Kremeľ vyhlásil úplnú mobilizáciu, výcvik nových regrútov by trval mesiace a stále sú otvorené otázky, či má ruská armáda, ktorej stavy sú značne oslabené, vôbec dostatok vybavenia na to, aby postavila braneckú armádu.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok uviedol, že Putinov režim o tejto možnosti “neuvažuje”.

Rusko sa snažilo udržať kurz neortodoxným štýlom náboru do armády, v ktorom bude pravdepodobne pokračovať, pričom využíva polovojenskú skupinu Wagner, proruských separatistov, obyvateľov okupovaných oblastí Ukrajiny a dokonca aj väzňov. Na videu, ktoré sa v stredu šírilo na Twitteri, sa objavilo, že ruský oligarcha Jevgenij Prigožin, spojenec Kremľa, ktorý údajne stojí za žoldnierskou jednotkou Wagner Group, je na prehliadke ruského väzenského tábora a hľadá regrútov na boj na Ukrajine. Prigožin tiež naznačil, že Kremeľ zvažuje prísnejšie tresty pre dezertérov.

“Prvým hriechom je dezercia,” povedal Prigožin v ruskej trestaneckej kolónii. “Nikto sa nevracia späť. Nikto neustupuje. Nikto sa nevzdáva do zajatia. Počas výcviku vám povedia o dvoch granátoch, ktoré musíte mať pri sebe, keď sa vzdávate.”

Putin však možno bude donútený. “Politický establišment, siloviki [bezpečnostné služby], systémová opozícia, Jednotné Rusko, dokonca technokrati, podniky, keď vidia, čo sa deje, radšej by boli, keby Rusko vyhlásilo mobilizáciu, než aby Rusko túto vojnu prehralo,” povedala Tatiana Stanovaya, ruská politická analytička a zakladateľka poradenskej spoločnosti R.Politik. “V stávke sú ich životy, ich budúca kariéra a bezpečnosť.”

Ale blesková ofenzíva Ukrajiny do Charkovskej oblasti, kde sa ľahšie a mobilnejšie formácie dokázali preseknúť cez unavené ruské jednotky, prekvapila dokonca aj predstaviteľov v Kyjeve tým, ako rýchlo postupovala. A ukrajinskí predstavitelia uviedli, že táto ofenzíva – ktorá podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského teraz znovu získala viac ako 1 200 štvorcových kilometrov územia okupovaného Ruskom – ponúkla Kremľu možnú ukážku odvrátenej strany masovej mobilizácie: ukrajinské sily sa stretli s ruskými jednotkami, vrátane niektorých špeciálnych jednotiek Národnej gardy a polície, ktoré príliš rýchlo prešli výcvikom a ktoré jednoducho neboli pripravené na boj.

“Mysleli sme si, že Rusi budú väčší tvrďasi,” povedal pre Foreign Policy ukrajinský vojenský predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, aby mohol hovoriť o prebiehajúcich vojenských operáciách. “Neboli vycvičení ako bežné jednotky.”

Umlčanie kritikov

Keďže Rusko čelí neúspechu za vojenským neúspechom, Putin môže čeliť najväčším politickým výzvam nie zo strany liberálnych protivojnových aktivistov na ľavici, ale skôr nacionalistickej provojnovej frakcie jeho mocenskej základne na pravici.

Ruské nacionalistické osobnosti začali otvorene kritizovať ruskú vládu za to, že Moskva podľa ich názoru na Ukrajine rozhadzuje karty. Hoci len málo z nich otvorene kritizovalo samotného Putina, vyčítajú ruskej vláde, že nevyvolala masové odvody, aby doplnila rady svojej vyčerpanej vojenskej mašinérie, a vyzývajú na formu “totálnej vojny” proti Ukrajine bez ohľadu na civilné obete. Medzi túto voľnú koalíciu nacionalistov, vojakov a vojnových blogerov patrí Igor Girkin, veterán ruských bezpečnostných služieb a ultrakonzervatívny bloger s pol miliónom sledovateľov na Telegrame, ktorý označil ruského ministra obrany Sergeja Šojgua za “preglejkového generála”.

Ruskí nacionalistickí odborníci, ktorí slúžili ako užitoční roztlieskavači vojny, boli doteraz ušetrení brutálnych zásahov voči ostatným kritikom vojny. Zdá sa, že Kremeľ používa na ich potlačenie prístup mrkvy a palice, uviedla Stanovaya. Poprední kremeľskí lojalisti, ako napríklad šéfredaktorka RT Margarita Simonyaová, vyzvali na chladné hlavy, zatiaľ čo Putinov hovorca v utorok vyslovil skrytú hrozbu kritikom a varoval, že hranica medzi legitímnou a nelegitímnou kritikou “je veľmi, veľmi tenká”.

“Bolo to varovanie,” povedala Stanovajová.

Držte líniu a dúfajte, že Európa sa zloží

Ďalším krokom, ktorý by mohol Putin urobiť, je, parafrázujúc bývalého amerického ministra obrany Donalda Rumsfelda, jednoducho pokračovať vo vojne s armádou, ktorú má, nie s armádou, ktorú chce. To znamená, že by mohol pokračovať vo vrhaní zle vybavených a napoly porazených ruských jednotiek na ukrajinské sily, aby čo najviac zabrzdil ich postup, aspoň kým nenastane zima. Táto stratégia nijako nepomôže Rusku dosiahnuť víťazstvo, ktoré sa podľa väčšiny analytikov stáva čoraz vzdialenejšou možnosťou, ale mohla by stačiť na to, aby aspoň zablokovala Ukrajinu pred plnohodnotným víťazstvom v tomto roku.

“Pre Rusko bude veľmi ťažké zvrátiť situáciu na Ukrajine,” povedal Hodges, bývalý veliteľ americkej armády v Európe. “Hlavné problémy, ktoré sužovali Rusko v posledných šiestich mesiacoch, sú tak zapečené v kultúre a vo všetkých inštitúciách – korupcia, slabá logistika, zlyhanie vedenia, nedostatok ľudských zdrojov, to nie sú veci, ktoré sa dajú napraviť len výmenou veliteľov.”

Aj napriek ukrajinským neúspechom stále nie je jasné, či má Kyjev dostatok síl a munície na to, aby úplne vymanil celé ukrajinské územie spod ruskej kontroly, a podľa Putina môže byť čas na jeho strane, pokiaľ ide o snahu oslabiť západnú podporu Ukrajine.

Rusko signalizovalo, že s príchodom zimy preruší vývoz plynu do Európy, čo je krok, ktorého cieľom je podkopať ľudovú politickú podporu vojny v Európe a vyvinúť tlak na niektorých európskych lídrov, aby Ukrajinu dotlačili k rýchlym rokovaniam o ukončení konfliktu.

“Jediná karta, ktorá zostala v Putinovom balíku a ktorú ešte nevyužil, je úplná zima,” povedal Clark z Inštitútu pre štúdium vojny. “Sme čoraz viac presvedčení, že Kremeľ čaká, aké účinky bude mať samotná zima na európsku podporu vojny.”

Niektorí ukrajinskí experti sa domnievajú, že Putin by mohol počítať aj s uskutočnením jarnej ofenzívy, ak sa mu podarí počas zimy skomplikovať život Európe, ktorá trpí nedostatkom plynu.

“Putin si naozaj myslí, že ani Európa, ani Ukrajina túto zimu neprežijú,” povedala v pondelok Aľona Getmančuková, zakladateľka a riaditeľka kyjevského zahraničnopolitického think-tanku New Europe Center. “V to skutočne dúfa a je to vlastne hlavný pilier, okolo ktorého teraz rozvíja svoju stratégiu. Ak sledujete ruský naratív, hovorí: ‘No dobre, teraz sa stiahneme, ale na jar sa vrátime a všetko bude inak’.”

Už teraz sa ozývajú náznaky nesúhlasu, keď začiatkom septembra vyšlo do ulíc približne 70 000 Čechov, ktorí žiadali zrušenie sankcií voči Rusku v súvislosti so špirálovitým rastom cien energií. Niektorí talianski podnikatelia protestovali proti vysokým účtom za elektrinu a obviňovali Európsku úniu zo svojej ťažkej situácie.

“To, na čo si teraz treba dávať pozor, je určitá snaha dotlačiť Ukrajincov k politickým rozhovorom,” povedal jeden z amerických kongresových poradcov, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, aby mohol hovoriť o interných rokovaniach. “To, čoho sa naozaj obávam, je scenár, v ktorom sa Rusi rozhodnú, že sa potrebujú preskupiť a prestaviť a zhlboka sa nadýchnuť. Takže povedia čokoľvek, čo potrebujú povedať, aby prinútili určité zložky na Západe vyvinúť tlak na Ukrajincov a donútiť ich podpísať nejaké prímerie, po ktorom bude nasledovať proces rokovaní, ktorý nikam nepovedie.”

Niektorí európski predstavitelia sa tiež obávajú, že víťazstvo Ukrajiny je dvojsečnou zbraňou, pokiaľ ide o podporu zo strany hlavných európskych mocností, ako sú Francúzsko, Nemecko a Taliansko. “Ich úspech v zatlačení Rusov späť im politicky pomôže,” povedal jeden vysokopostavený východoeurópsky diplomat, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, pretože nebol oprávnený hovoriť verejne. “Ale keď vidím ruský kolaps v okolí [Charkova], obávam sa, že niektorí na Západe budú varovať pred ‘ponížením’ Putina a pokúsia sa podporiť svoj odpor dať Ukrajine viac zbraní obavami z ruskej nekonvenčnej reakcie a eskalácie.”