Kyjev 13. februára 2019 (HSP/Foto: TASR/AP-Amir Kholousi, ISNA via AP)

Kyjev od roku 2013 vyvíjal svoj zbrojný priemysel a výsledkom sú protilodné strely s plochou dráhou letu nazvané „Neptun“, ako odstrašujúci účinok proti ruskej námornej moci v Azovskom regióne. Pri podrobnejšom nahliadnutí experta z National Interest však ide len o zmodernizovanú ruskú raketu

Neptun používa 150-kilogramovú bojovú hlavicu s vysokou výbušnou silou (HE-FRAG) s maximálnym efektívnym dosahom do 300 kilometrov, všeobecne schopnú zničiť plavidlo s výtlakom do 5000 ton. Môže byť nasadený z lodí, z pobrežných raketových systémov a aj z bojových lietadiel, hoci počiatočné nasadenie je naplánované na pobrežnú protiraketovú obranu Ukrajiny.

Tieto špecifikácie sa však výrazne podobajú na raketu Kh-35 ruskej výroby, čo je však nakoniec pochopiteľné, pretože „Neptún je ľahko modernizovaný variant ruskej Kh-35“.

Rozdiel je len v tom, že už dobrých 15 rokov známa Kh-35 sa vyznačuje svojím kratším telom aj dosahom, ale základné princípy konštrukcie sú zachované. Neptun len pridal nový inerciálny navádzací systém s aktívnym radarovým vyhľadávaním.

Ukrajina sa vo veľkej miere podieľala na výrobe modelu Kh-35, najmä jeho motora R95-300, takže nie je prekvapujúce, že sa využili existujúce odborné znalosti na vytvorenie podobného variantu namiesto toho, aby sa zaplatili výdavky na výskum a vývoj úplne nového dizajnu.

Ukrajina musí bojovať s rastúcim, ale stále skromným, obranným rozpočtom vo výške 3,1 miliardy dolárov pre rok 2018. Tu však do veľkej miery pomáha zahraničná pomoc z USA, ale tá v rámci modernizácie ukrajinskej armády do budúcna klesá, čo môže ľahko donútiť Kyjev, aby odložil niektoré z takýchto svojich kľúčových modernizačných projektov.

Po prerušení dodávateľských a výrobných reťazcoch, ktoré nastalo kvôli diplomatickej prestávke s Ruskom, musí teraz Ukrajina investovať do nových, potenciálne menej efektívnych výrobných procesov a súčasne obnovovať komponenty zo sovietskej éry vždy, keď je to možné, ako v prípade Neptuna.

No ako sa ukrajinský minister pre bezpečnosť a obranu Oleksandr Turčynov vyjadril, už testovanie Neptuna údajne „otvorilo novú etapu raketového programu, podľa ktorého ukrajinské ozbrojené sily musia dostať vysokovýkonné rakety, ktoré dokážu na veľké vzdialenosti presne zasiahnuť nepriateľské ciele“.

Na základe ukrajinských správ, že Neptun bude nasadený v najbližších troch rokoch, jeho vývojový cyklus bude mať 10 rokov. Podľa National Interest je to zhruba rovnako dlhé obdobie, ako to od vytvorenia pôvodnej ruskej rakety Kh-35 v roku 2003 po zavedenie jeho nástupcu Uranu v roku 2015.

Portál RT však upozorňuje na množstvo ďalších faktov. V sovietskom období Kh-35 nikdy nebola v centre pozornosti, pretože uprednostnený bol vývoj raketových striel schopných potopiť plavidlá na jadrový pohon. V skutočnosti bol Kh-35 náprotivkom protilodnej americkej strely Harpoon, vyvinutej koncom 60. a začiatkom 70. rokov 20. storočia, takže opätovné spustenie výroby bude relatívne jednoduchou úlohou pre modernú Ukrajinu.

Dnes tento typ rakety nepredstavuje žiadne vážne úspechy v oblasti riadených zbraní a ani to nie je technický prelom akéhokoľvek druhu. Kh-35 a jeho alternatívy nemajú pozoruhodnú rýchlosť, nemajú žiadne tajné schopnosti a nie sú vybavené žiadnym fantastickým taktickým systémom. Podľa charakteristík je Neptun výrazne slabší ako moderné ruské strely podobnej triedy.

Okrem toho sa pri vývoji Neptunu pozeralo viac na finančné náklady ako na bojové schopnosti, takže dizajn je relatívne ľahko vyrobiteľný a lacný. Podobné strely si zachovávajú aj francúzske typy Exocet a už spomínaný americký Harpoon. Prvotriedne námorné sily sveta teda nepovažujú Neptun za hrozbu ani za užitočnú investíciu.

Otázne je aj to, na akej platforme sa bude Neptun spúšťať, keďže Ukrajina nemá žiadne lode schopné niesť raketomet tejto triedy. Možnosťou je, že použije svoje lietadlá ako nosiče rakiet, ale k tomu musí lietadlo mať integrovaný protiletecký raketový systém. V podstate by sa musel uskutočniť úplne nový projekt výskumu a vývoja, čo zase otvára ďalšie problémy.

Teoreticky by bolo možné nainštalovať raketový systém na lietadlo nejakým primitívnym, hrubým spôsobom bez toho, aby sa pripojil k palubnému radaru. Ale je ťažké povedať, aká vzdialenosť od cieľa by umožnila efektívne spustenie strely v bojovej situácii. Nosné lietadlo by sa muselo dostať blízko k cieľovej lodi, ale potom by už mohlo byť nepriateľom ľahko zničené.

Takže do úvahy prichádza použitie Neptuna len pre pozemný raketový systém pri operáciách proti obojživelným útokom, ktoré bránia nepriateľovi pristáť na ukrajinských brehoch. Ale nie v námorných operáciách.