Môj profil 
Predplatné
Poďme však ku genéze celej kauzy. Aby sme mohli pochopiť to, čo sa dnes na Ukrajine deje, musíme poznať hlbší kontext. Tak predovšetkým, Ukrajina je vnútorne veľmi rozdelená krajina. Kým jej západ hovoriaci ukrajinsky mal vždy jasné ukrajinské povedomie a bol vždy baštou či už exprezidenta Viktora Juščenka alebo Julije Tymošenkovej, ruskojazyčný východ a Krym boli minimálne v posledných desiatich rokoch baštou Strany regiónov Viktora Janukovyča. Volebné mapy sú úplne jednoznačné. V parlamentných či prezidentských voľbách bola krajina preťatá na dve časti v podstate bez enkláv a raz jedna polovica krajiny vládla druhej a potom naopak. Podstatné je, že vždy až do dnešných dní to bola voľba alternatívna, že nikdy nebol víťaz dopredu jasný (ako napríklad v Bielorusku) a výsledky volieb sa viac menej akceptovali.
Samozrejme, zopár chybičiek krásy sa našlo aj v minulosti. O predchádzajúcom prezidentovi Viktorovi Juščenkovi sa nerozhodlo, ako to býva zvykom v druhom, ale až v treťom kole prezidentskej voľby, keďže druhé kolo sa opakovalo. Rovnako tesnú porážku v prezidentských voľbách uznala Julija Tymošenková len po silnom nátlaku svojho okolia, pôvodne ju nechcela uznať a chcela ju zvrátiť ľudovými nepokojmi.
Ak chceme pochopiť dnešok, musíme sa pozrieť na vývoj Ukrajiny aspoň od oranžovej revolúcie. Vtedy po už spomenutom treťom (opakovanom druhom) kole prezidentských volieb začal vládnuť oranžový tandem Juščenko – Tymošenková. Nádeje vkladané do tohto tímu však boli veľmi skoro sklamané. Nenastal žiaden vzostup životnej úrovne, práve naopak, miera korupcia ešte viac narástla, akurát jedna skupina oligarchov bola vystriedaná druhou, možno ešte horšou. Ľudia veľmi skoro pochopili, že za novej vlády ich nič dobré nečaká. Navyše veľmi skoro nastal mocenský spor medzi prezidentom a premiérkou.
Tu treba zdôrazniť, že Julija Tymošenková nie je a nikdy nebola žiadna svätica. V divokých deväťdesiatych rokoch pôsobila ako podpredsedníčka vlády pre plynárenský priemysel, vďaka čomu extrémne zbohatla. Megapodvod, pri ktorom astronomický zbohatla, však neostal bez odozvy. Jej komplic z ruskej strany bol trestne stíhaný, aj preto jej menovanie spôsobilo veľké diplomatické problémy. V čase, keď sa stala premiérkou Ukrajiny, bol totiž na ňu vydaný ruský zatykač a len vďaka diplomatickej imunite mohla vstúpiť na pôdu Ruska. Nehovoriac o tom, že dodnes sa vedie voči nej vyšetrovanie, keďže je veľmi dôvodné podozrenie, že stojí za vraždou opozičného poslanca Jevhena Ščerbana, ktorý upozorňoval na jej prechmaty v polovici deväťdesiatych rokov.
Po štyroch rokoch sústavných hádok, veľkej korupcie, poklesu hospodárstva nakoniec v slobodných voľbách ukrajinskí voliči poslali garnitúru z oranžovej revolúcie do opozície a vlády sa ujala Strana regiónov prezidenta Viktora Janukovyča. Samozrejme, nemožno mať ilúzie ani o tejto vláde. Bola možno rovnako skorumpovaná ako jej oranžoví predchodcovia, ale až do decembra 2013 bola moc skonsolidovaná. Neboli žiadne spory medzi prezidentom a premiérom, v polovici funkčného obdobia boli parlamentné voľby, ktoré ešte potvrdili Stranu regiónov ako politického hegemóna Ukrajiny.
Situácia sa zmenila, až keď Viktor Janukovyč odmietol na Vilniuskom summite podpísať zmluvu o partnerstve medzi Ukrajinou a EÚ. Paradoxne však dôvodom nebola ani tak podmienka EÚ, aby prepustil právoplatne odsúdenú Juliju Tymošenkovú, ale skôr ekonomická nevyhnutnosť. EÚ nebola schopná poskytnúť Ukrajine ani zďaleka takú pomoc ako Rusko.
Dnešná ukrajinská ekonomika je pred kolapsom. Na to, aby sa odvrátil štátny bankrot, potrebovala Ukrajina do konca februára 39 mld. dolárov a je otázne, či je v možnostiach EÚ jej pomôcť. Iste, podmienky pôžičky nebudú vôbec príjemné. O „pomoci“ Ukrajine už hovorí aj šéfka MMF Christine Lagardeová. Cena bude jasná – zvýšenie daní pre najchudobnejších, zvýšenie cien, a naopak zníženie dôchodkov a miezd.
Účastníci Majdanu veľmi skoro ochutnajú trpké ovocie revolúcie. Čo je však najpodstatnejšie, zmena garnitúr si vyžiadala množstvo obetí, ktoré nemuseli byť. Toto totiž nebol zápas o hodnoty, ale len boj jednej skupiny oligarchov proti druhej. A je vždy smutné, ak na takúto špinavú hru doplácajú nevinní.
Politológ Roman Michelko
.jpg)
