Môj profil 
Predplatné
Stretneme sa na súde
Súdne spory medzi Gazpromom a Naftogazom sa tiahnu už piaty rok. Strany na seba vzájomne podali žaloby na Arbitrážny súd v Štokholme už v lete 2014.
Moskva obvinila Kyjev z porušenia zmluvnej podmienky “ber alebo plať“ (v zmluve o tranzite plynu je uvedený záväzok platiť dodávku 52 miliárd kubických metrov plynu ročne) a neskôr požadovala splatenie nahromadených dlhov, keďže Ukrajina od začatia súdneho konania prestala platiť za palivo.
Naftogaz naopak požaduje, aby bod “ber alebo plať“ bol vyhlásený za neplatný (údajne sa dostal do zmluvy pod nátlakom ruskej strany), aby bola znížená zmluvná cena plynu a kompenzované nedodané objemy.
Potom, čo Štokholmský arbitrážny súd prijal rozhodnutie v prospech ukrajinskej strany, Gazprom bol dlžný Naftogazu 2,56 miliardy dolárov. Ale to je len začiatok príbehu.
Trinásty plat
Avšak čoskoro sa situácia kardinálne zmenila: odvolací súd štokholmského okresu Svea, ku ktorému sa Gazprom odvolal proti rozhodnutiu arbitrážneho súdu, pozastavil výkon rozhodnutia o vymáhaní finančných prostriedkov v prospech ukrajinskej spoločnosti. Súd okresu Svea musí tiež vyhlásiť rozsudok v tejto veci.
Gazpromu sa podarilo dokázať to, čo spočiatku znelo takmer fantasticky: podstatná časť uznesenia Štokholmského arbitrážneho súdu nebola napísaná arbitrami, ale inými osobami. To je závažné procesné porušenie.
Mimochodom, vedenie Naftogazu to vôbec nepriviedlo do rozpakov: za “víťazstvo“ nad ruským plynovým monopolom si Andrij Kobolev pre seba a svojich kolegov vypísal prémiu vo výške 20,7 miliónov dolárov (zatiaľ čo vo väčšine kyjevských štvrtí už tretí mesiac netečie teplá voda).
Je známe, že svoju časť prémie – rádovo 207 miliónov hrivien, si Kobolev okamžite vymenil za 800 tisíc dolárov a zaslal matke do USA. Medzitým Naftogaz začal rok 2019 s negatívnym finančným tokom a podľa slov samotného Koboleva s “minimálnymi zostatkami finančných prostriedkov“.
Teraz je hlavným cieľom vedenia Naftogazu dostať z Gazpromu peniaze na základe rozhodnutia Štokholmského arbitrážneho súdu. Vzhľadom k tomu, že Kobolev fakticky neuspel v januárovom tripartitnom rokovaní v Bruseli, iná možnosť, ako sa vyhnúť bankrotu, ukrajinskému monopolistu nezostáva.
V tejto situácii anglický Vrchný súd v Londýne značne zamiešal karty Naftogazu. Pozastavením výkonu rozhodnutia Štokholmského arbitrážneho súdu na území Anglicka a Walesu Briti prakticky priznali, že nebudú prijímať žiadne rozhodnutia o aktívach Gazpromu, kým odvolací súd okresu Svea nevynesie svoj rozsudok. To znamená, že šancí zachrániť Naftogaz pomocou ruských peňazí je stále menej.
“Prehral všetko, čo sa dalo“
Začiatkom marca ukrajinská vláda vyhlásila konkurz na nového riaditeľa Naftogazu. Bolo uvedené, že zmluva s Kobolevem končí 23. marca.
Top manažérovi pripomenuli aj fantasticky vysoký plat aj prémie za fiktívne víťazstvo nad Gazpromom aj prehru v programe na rozvoj vlastnej ťažby plynu na Ukrajine i “zaseknutú“ privatizáciu plynového dopravného systému, ktorého perspektívy sú stále mlhavejšie. Ako nedávno povedal ukrajinský minister energetiky Ihor Nasalyk, “Kobolev prehral všetko, čo sa vôbec dalo prehrať“.
Škandalózny riaditeľ Naftogazu dostal šancu vyhnúť sa veľkým problémom spojeným s voľbami prezidenta na Ukrajine, predovšetkým konfliktom s možnou novou vládou kvôli otázkam cien plynu pre obyvateľstvo a zabezpečenie ruského tranzitu.
Kobolev však vyhlásil, že vláda svojou snahou nájsť za neho náhradu porušuje medzinárodné a ukrajinskej zákony, a obrátil sa so žiadosťou o pomoc k zahraničným patrónom. Podľa informácií agentúry 112.ua za jeho zachovanie vo funkcii vystúpili veľvyslanci krajín G7, ktorí sa z tohto dôvodu špeciálne stretli s premiérom Volodymyrom Hrojsmanom. Na Ukrajine je veľmi populárna verzia o tom, že za vymenovanie Koboleva generálnym riaditeľom Naftogazu v roku 2014 loboval americký biznismen George Soros.
Nakoniec sa kabinet ministrov vzdal myšlienky nahradiť Koboleva a predĺžil mu zmluvu o ďalší rok. Samotný riaditeľ Naftogazu to nazval “kompromisom, ktorý je znakom konštruktívneho a efektívneho dialógu“. Avšak jeho víťazstvo v konflikte s vládou môže byť Pyrrhovým víťazstvom.
Po prvé Hrojsman mu neodpustil poníženie a už sa mstí: vo štvrtok oficiálne požiadal Koboleva, aby zvýšil ťažbu plynu na 18 miliónov kubických metrov ročne a hlavne aby zabezpečil pokračovanie ruského tranzitu v roku 2020. Zdôraznil pritom, že “dosiahnutie dohôd v týchto otázkach je hlavnou podmienkou k predĺženiu zmluvy s Andrijom Kobolevom“.
Splniť prvú podmienku je možné – v minulom roku bolo na Ukrajine vyťažených 15,5 miliónov kubíkov plynu, takže ide len o zvýšenie o 14 percent, ale problém ruského tranzitu je pre Koboleva neriešiteľný. On tak dlho vsádzal na súdne žaloby, že stratil šance na normálny dialóg s Gazpromom. A posledné rozhodnutie anglického súdu znamená krach všetkých jeho nádejí.
To, že sa Kobolevovi nepodarí dohodnúť sa s Ruskom, prakticky potvrdil generálny riaditeľ Gazpromu Alexej Miller. Počas piatkového stretnutia s ruským premiérom Dmitrijom Medvedevom a kandidátom na funkciu ukrajinského prezidenta Jurijom Bojkom dal top manažér jasne na vedomie, že Gazprom je ochotný pokračovať v tranzite len na základe platnej dohody. To pravdepodobne znamená, že dodávky cez Ukrajinu sú možné iba v tom prípade, ak v zmluve zostane bod “ber alebo plať“, kvôli ktorému sa Naftogaz obrátil na medzinárodný arbitrážny súd.
.JPG)
