Brusel 14. júla 2018 (HSP/Foto: TASR/AP- Alik Keplicz, Irina Gorbaseva)
Z Ukrajiny prichádza niekoľko zaujímavých správ, ktoré pre kyjevskú elitu neveštia nič dobré. Ukrajina, kde Obamova administratíva iniciovala nelegitímny štátny prevrat za pomoci CIA, sa zmenila na nočnú moru demokracie. V krajine silnie neonacistické podhubie, Ukrajina vedie vojnu proti ruskojazyčnému obyvateľstvu na východe krajiny. Ekonomické a demografické parametre krajiny sa rýchlo zhoršujú a krajinu úspešne rabujú zahraniční poradcovia i domáce ukrajinské politické elity, ktoré možno bez nadsádzky označiť za kleptokratov
Američania využívajú Ukrajinu ako prostriedok tlaku na Rusko v hybridnej vojne, ktorú Američania voči Rusku rozpútali. Cieľom Američanov je plne sa etablovať v krajinách okolo Ruska a dostať Rusko do smrteľného obkľúčenia. Kroky amerických protitrumpovských elít, ktoré pokračujú v Obamovom pláne, sa však nedaria. Ruský prezident Vladimír Putin úspešne manévruje na geopolitickej scéne a prezident Trump svojimi krokmi oslabuje iniciatívu protitrumpovských amerických elít.
Ukrajina túži stať sa členom NATO, pretože je presvedčená, že v tom prípade bude Ukrajine v boji proti Donecku a Luhansku a fiktívnej ruskej hrozbe pomáhať aj Severoatlantická aliancia. Aký postoj k členstvu Ukrajiny v NATO majú predstavitelia štátov Aliancie, dokumentuje aj článok na portáli vzlgjad. Ukrajinský prezident Petro Porošenko a Jens Stoltenberg pred novinármi informovali o výsledkoch stretnutia na summite Aliancie prakticky v úplne prázdnej sále.
Na fotografii z vystúpenia Porošenka a Stoltenberga vidieť, že v miestnosti sedí 10 novinárov, z toho väčšinu tvoria ukrajinskí novinári. Fotografiu okomentoval aj ukrajinský žurnalista Jurij Tkačev na svojom účte vo Facebooku, kde ironicky napísal „Ukrajina – NATO: Vaša mienka pre nás je dôležitá a smerodatná“.
Podľa viacerých nielen ruských expertov je Ukrajina príliš chudobná na to, aby sa mohla stať členom Severoatlantickej aliancie. Počas summitu NATO v Bruseli neodznela informácia, kedy sa Ukrajina stane členom NATO. Ukrajina získala len vágne sľuby o tom, že niekedy v budúcnosti sa určite stane členom.
Porošenko aj naďalej považuje vstup Ukrajiny do NATO za kľúčový, no nie je jasné, ako budú chcieť Ukrajinci splniť americké požiadavky o spoločnom financovaní NATO vo výške 4% HDP (najnovšia Trumpova informácia zo summitu NATO v Bruseli), keď Ukrajina je v ekonomickom marazme a navyše 4% ukrajinského HDP ani v najlepšom prípade nemôžu predstavovať sumu, ktorá by bola postačujúca.
Ruský portál politexpert si všíma pochmúrne vízie ukrajinských politológov a expertov po skončení summitu NATO v Bruseli. Podľa ukrajinského experta Sergeja Tolstova, šéfa Inštitútu pre politickú analýzu a medzinárodné štúdie, je Ukrajina príliš chudobná na to, aby si mohla dovoliť sebaklam a Ukrajinci by sa mali zmieriť s tým, že sa najbližších približne 10 rokov členmi Severoatlantickej aliancie nestanú.
Sergej Tolstoj uviedol, že štáty NATO sa od Ukrajiny líšia v tom, že majú kontrolu nad celým svojím územím, čo je najdôležitejší aspekt toho, aby sa krajina mohla stať členom Severoatlantickej aliancie. Dokonca aj v najrealitickejšom prípade, keď dosiahne Ukrajina štatút špeciálneho partnera NATO, nebude to pre Ukrajinu znamenať zvýšenie bezpečnosti, pretože Severoatlantická aliancia chráni len svojich členov.
Ďalší ukrajinský expert Dmitrij Razumkov vyjadril svoj pesimistický názor, podľa ktorého Ukrajina nespĺňa absolútne žiadne podmienky na transatlantickú integráciu a ostane osamotená. Pomoc bude získavať len od USA, pretože protitrumpovské elity vnímajú Ukrajinu ako možnosť tlaku na Rusko v hybridnej vojne, Ak sa situácia nebude vyvíjať tak, ako si Američania predstavujú, je veľmi pravdepodobné, že ukrajinské protiruské elity a „dobrovoľnícke batalióny“ bude očakávať podobný osud ako Kurdov či členov protiasadovskej koalície v Sýrii.
Ohľadne ukrajinského členstva v NATO netreba zabúdať ani na skutočnosť, že Maďarsko a Poľsko majú svoje záujmy na Ukrajine. Pokiaľ Poľsko, poslušný vazal USA, sa snaží skryte presadzovať svoje aktivity na západnej Ukrajine, pričom svoju pozornosť Poliaci sústreďujú najmä na Ľvov, Maďari vystupujú podstatne aktívnejšie a otvorenejšie. Maďari vnímajú silnú maďarskú menšinu na Ukrajine ako nástroj na presadzovanie vlastných záujmov. Nie je vylúčené, že v prípade rozpadu Ukrajiny (Ukrajina je v katastrofálnej ekonomickej situácii, pri živote ju držia finančné injekcie EÚ, európske proamerické elity plnia príkazy amerických protitrumpovských elít) sa prejavia aktivity s cieľom minimálne posilniť ešte viac svoj vplyv na západe Ukrajiny, pričom nie sú vylúčené ani snahy o prekresľovanie hraníc.
Ukrajinský prezident Porošenko vníma maďarského premiéra Viktora Orbána ako súpera. Maďari sa netaja svojím odporom k členstvu Ukrajiny v NATO a Kiskov politický priateľ Porošenko čoraz častejšie vystupuje s antagonistickými prejavmi na adresu Maďarska. Portál vzgljad informuje o posledných slovách Porošenka na adresu Orbána.
„Kto sa bude rozprávať s nami jazykom vyhrážok, sám sa ocitne v izolácii,“ uviedol Porošenko pred ukrajinskými médiami na otázku okomentovať maďarské aktivity súvisiace s odmietaním ukrajinského členstva v NATO. Porošenko následne uviedol, že Ukrajina si bude tvrdo hájiť svoje záujmy a nikto nebude môcť zabrániť ukrajinskému vstupu do NATO. Ani Rusko, ani Maďarsko, ani ukrajinská 5. kolónia a ani protiukrajinski orientovaní členovia NATO.
Porošenko považuje ukrajinský vstup do NATO za kľúčový aspekt svojej politiky. V stredu 11. júla však Maďari uviedli, že budú aj naďalej blokovať pokusy o vstup Ukrajiny do NATO a ešte v utorok 10. júla Kanaďania uviedli, že Ukrajinci nie sú pripravení na členstvo v organizácii. Ukrajinci nemajú šancu splniť podmienky, ktoré sú potrebné k tomu, aby sa stali členmi NATO. Podľa viacerých západných expertov v prípade ukrajinského členstva v NATO ide o „beh na dlhšiu trať“ a reálne uvažovať o členstve Ukrajiny v NATO má význam až vtedy, keď Ukrajina splní potrebné podmienky, čo bude reálne približne za 10 rokov.
No a posledná informácia, ktorá vyvoláva chmáry na čelách ukrajinských expertov, je Trumpova odpoveď na otázku britských médií, komu patrí Krym. Pozornosť Trumpovej odpovedi venoval portál vzgljad. Trump odpovedal na otázku slovami, že počas jeho prezidentovania by sa podobná udalosť nestala.
„Ak spomínate Krym……. Prezident Obama utrpel veľký neúspech s Krymom. Nemyslím si, že by to Putin urobil, keby som bol ja prezidentom. Putin zabral Krym v čase Obamovej administratívy,“ vyhlásil Trump.
Novinári upozorňujú, že počas posledného stretnutia štátov G7 Trump označil Krym za ruské územie. Rusi s určitosťou nevrátia Krym Ukrajincom (Krym získali Rusi po porážke Tatárov v 15. storočí, odjakživa bol územím pod kontrolou Ruska, krymskú vojnu 1853 – 1856 viedli západná aliancia proti Rusku, administratívne pričlenil Krym k Ukrajinskej ZSSR Chruščov), rovnako ako sa Izrael nechystá Sýrii vrátiť Golanské výšiny, Turci Cypru severocyperské územia, Američania Kube Guantanámo a Briti Španielom Gibraltar.
NAJČÍTANEJŠIE
NAJNOVŠIE
TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU
-2.5°C
Utorok 
Streda 
Štvrtok 
Streda 
-5.9°C
-8.9°C
-10.6°C
FOTO DŇA
