Môj profil 
Predplatné
Rozhodnutie o konaní predčasných volieb bolo prijaté po tom, ako došlo k opätovnému odkladu vystúpenia Británie z Európskej únie z 31. októbra 2019 na 31. januára 2020. Predsedovi vlády Borisovi Johnsonovi sa ich podarilo presadiť v britskom parlamente až na tretí pokus. Po mesiacoch patovej situácie napokon poslanci Dolnej snemovne parlamentu súhlasili 29. októbra 2019 s usporiadaním predčasných volieb. O deň neskôr tak urobila aj horná komora, Snemovňa lordov. Po odobrení kráľovnou Alžbetou II. tak bola cesta k voľbám voľná.
Opozičné strany podporili konanie predčasných parlamentných volieb 12. decembra 2019, keď vedúci predstavitelia 27 krajín EÚ súhlasili koncom októbra s odkladom brexitu. Johnsonovi totiž vyplývala z britských zákonov povinnosť odoslať do Bruselu list so žiadosťou o odklad brexitu, keďže členovia britského parlamentu v hlasovaní 19. októbra odmietli podporiť dohodu o jeho podmienkach.
Britský ministerský predseda odoslal žiadosť do Bruselu proti vlastnej vôli, čo dal najavo aj tým, že žiadosť o odklad termínu nepodpísal. Celé týždne totiž tvrdil, že Británia opustí Európsku úniu 31. októbra s dohodou alebo bez nej.
Ak sa v britskom parlamente podarí schváliť dojednanú brexitovú dohodu s EÚ do konca januára 2020, bude môcť krajina opustiť Úniu aj skôr, a to k prvému dňu nasledujúceho mesiaca po ratifikácii. To však záleží na výsledku volieb a následnom rozložení síl v novom zákonodarnom zbore.
Londýn oznámil partnerom z Európskej únie, že nevymenuje nového eurokomisára. Britský veľvyslanec pri EÚ Tim Barrow v liste členským krajinám vysvetlil, že podľa volebných pravidiel by Spojené kráľovstvo počas predvolebného obdobia “nemalo vymenúvať osoby do medzinárodných funkcií”. Nová šéfka európskej exekutívy Ursula von der Leyenová tak zostavovala svoj tím bez britského zástupcu.
Boris Johnson verí, že jeho konzervatívci získajú v 650-člennom parlamente väčšinu a budú tak môcť presadiť rozvodovú zmluvu medzi Britániou a EÚ. Noví poslanci dolnej komory by sa mali zísť ešte pred Vianocami, a to 16. decembra.
Toryovci, ako sa hovorí Konzervatívnej strane, sa spoliehajú, že vo štvrtkových voľbách získajú výraznú väčšinu a na základe toho sa im podarí vyriešiť patovú situáciu okolo brexitu.
Referendum o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie sa konalo v júni 2016; stúpenci brexitu v ňom zvíťazili o necelé štyri percentá.
Rovnakú politickú stratégiu ako jej nástupca Boris Johnson zvolila v roku 2017 britská premiérka Theresa Mayová. Povzbudená prieskumami volebných preferencií, ktoré hovorili o jednoznačnom víťazstve Konzervatívnej strany, vyhlásila predčasné parlamentné voľby. V júni 2017 do nich šla s presvedčením, že v parlamente posilní konzervatívnu väčšinu a posilní si pozíciu pri rokovaniach s Európskou úniou o brexite. Konzervatívci po voľbách síce zostali najsilnejším politickým subjektom, ale stratili absolútnu väčšinu v parlamente a predčasné voľby znamenali začiatok konca Mayovej na čele strany i na poste premiérky.
.jpg)
.JPG)
