Tento rok cenu odovzdával veľvyslanec Izraela Zvi Aviner Vapni. Označil ocenených za hrdinov, zdôraznil hlavne prípad Ondreja Čaneckého, ktorý sa v roku 1944 postaral o dvoch utečencov z Osviečimu, Rosenberga a Wetzlera, ktorí neskôr svoje skúsenosti spísali.
Do zoznamu ocenených tento rok zapísali Cecíliu Scheibenreifovú, Rudolfa Scheibenreifa, Ondreja Čaneckého, Imricha Počucha, Máriu Počuchovú, Štefániu Pellerovú, Annu Chladnú, Ignáca Chladného, Karolínu Bullovú, Františka Bullu, Petra Brezovského, Annu Brezovskú, Ondreja Rapčana, Elenu Rapčanovú a Zlaticu Vojtkovú. Ich mená budú vytesané do Múru cti v Jad vašem v Jeruzaleme.
Na pietnej slávnosti v centre Bratislavy boli zúčastnení poprední slovenskí politici a iné osobnosti verejného života. Prezident Kiska mal príhovor, v ktorom zdôraznil dôležitosť sprostredkovania príbehov tých, ktorí dokázali čeliť zlu. Pripomenul aj súčasnosť, to, že boj zo zlom nie je nikdy ukončený.
Príbehy treba pripomínať a napríklad aj moji starí rodičia zachránili cez vojnu takto Rusa, bezmocného a hladného mladého dorastenca, ktorého mesiace skrývali na povale. Aký vír ho vytrhol z ďalekej rodiny, či to bol zbeh od Vlasovcov alebo partizán, to nie je dôležité. Ale za záchranu Rusov či Slovákov, Poliakov, Maďarov nik nerobí pietne pripomenutia. Prečo vlastne nie?
Ale ako vidíte, v žiadnom prípade sa netreba na pietne veci organizované Izraelom na Slovensku pozerať s predsudkami. Naopak, treba chápať zmysel milosrdenstva. Pozitívnemu zmyslu udeľovania ceny Spravodliví medzi národmi by sa dalo vyjsť v ústrety zorganizovaním ceny, ktorú by udeľoval napríklad slovenský prezident, ceny Spravodliví medzi Židmi.
Peter Vanád