Tento týždeň od utorka do štvrtka sa konalo jedno z najvýznamnejších spoločenských podujatí od zavraždenia Caligulu. Bol to druhý ročník virtuálneho Samitu pre demokraciu (Summit for Democracy), organizovaného ministerstvom zahraničia Spojených štátov a zameraného „na obnovenie demokracie doma a konfrontáciu s autokraciami v zahraničí“. Spoluorganizátormi boli aj Kostarika, Zambia, Holandsko a Južná Kórea. Podujatie malo tri hlavné témy: obrana proti autoritárstvu, boj proti korupcii a dodržiavanie ľudských práv. Pozrime sa bližšie, o čom to bolo.

Demokracia je vláda ľudu, vláda väčšiny ľudí vo vlastnej krajine. Teda demokracia je, keď si ľudia vo svojej krajine rozhodujú o svojich veciach sami. Nie vždy to robia dobre, ale v každom prípade platí, že opakom demokracie je, keď im o ich veciach chce rozhodovať niekto iný: nejaká menšina alebo cudzinci. Pomocná otázka: cudzinci z ktorej krajiny sveta sa najviac snažia strkať nos do vecí ostatných krajín sveta, teda narúšať tamojšiu prirodzenú vládu ľudí v ich krajine? Odpovedali ste správne: všetci vedia, že sú to USA.

A teda kto je najväčším, skutočným nepriateľom demokracie vo svete? Aj tentoraz ste uhádli: sú to presne tie isté Spojené štáty americké, ktoré všade všetkých poúčajú o tom, čo je demokracia a ako tú najsprávnejšiu demokraciu majú oni u seba, napriek tomu, že ich politický systém nie je oveľa demokratickejší než bol v politbyre Sovietskeho zväzu za Chruščova a ich voľby sú totálne pochybnou fraškou, akú v Európe nepoznáme už veľa desaťročí.

A tie tri hlavné témy „Samitu pre demokraciu“? Prvou je autoritárstvo. Nuž, diktátora je možné zvrhnúť, horšie je, ak krajinu ovláda kryptokratická oligarchická mafia, tak ako je to v USA (nazývajú to tam aj „deep state“). Tá sa nedá odvolať, ba ani odkrágľovať, pomohla by iba totálna revolúcia. Teda v tomto smere sú na tom USA horšie než ktorákoľvek autoritárska krajina, tu USA naozaj nemajú koho čo poúčať o demokracii – radšej by sa mohli samy čomusi priučiť, hoci od spoluorganizátorov zo Zambie.

Druhou témou je korupcia. V tomto sú naopak USA svetovým lídrom. Ak najvyššou formou korupcie, čiže kupovania si ľudí, je korumpovanie celých štátnych reprezentácií za účelom diaľkového ovládania celých krajín, tak USA nemajú vo svete sebe rovného. Lenže problém je v tom, že konferencia nemala byť o tom, ako korumpovať, ale naopak, o tom, ako proti korupcii bojovať. Ups… tak to sme nechceli…

A treťou témou sú ľudské práva. To je o tom, ako sú si všetky ľudské bytosti rovné. Občania USA práve tak, ako irackí civilisti odstrelení pre zábavu z vrtuľníka americkými vojakmi, ako vietnamské deti zabité napalmom, ako aj Julian Assange.

Poďme radšej k samotnému podujatiu. Ešte pred jeho začiatkom sa o zábavu postaral Pakistan, ktorý na poslednú chvíľu odstúpil s odôvodnením, že podporovať a posilňovať diplomatické princípy dokáže bez problému aj sám, nepotrebuje k tomu tútora.

Rusko takýto samit otvorene vysmialo. Minister zahraničia Lavrov bol ešte zdržanlivý, keď povedal, že je to podujatie pre krajiny, ktoré poslúchajú Washington alebo tie, ktoré sa chcú USA zalíškať. Oveľa sarkastickejší bol hovorca prezidenta Putina Dmitrij Peskov, ktorý podujatie označil za cirkus a Maria Zacharova, hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí, ktorá ho okomentovala ako „prejav amerických neokoloniálnych praktík“.

Ešte krutejšia bola čínska tlač. Viaceré denníky tvrdo poukázali na pomery v USA s tým, že Amerika naozaj nemá koho čo poúčať o demokracii a tiež upozornili na to, že tu nejde o nič iné, než o propagandistický nástroj USA na presadzovanie vlastných zahraničnopolitických záujmov.

No ale pre nás je podstatnou udalosťou skutočnosť, že na samite vystúpila aj prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová. Na jej prejav sme netrpezlivo čakali, lebo celý národ bol, tak ako vždy, zvedavý na jej slová. A opäť nesklamala. Hovorila o demokracii a hovorila krásne. Povedala, že demokracia sa nesmie stať obeťou súčasných kríz. Povedala, že demokraciu musíme brániť a posilňovať. Povedala, že ruská agresia na Ukrajine je hrozbou pre svetový mier a demokraciu, a preto musíme tú vojnu podporovať, nech sa deje čokoľvek. No dobre, nepovedala presne „nech sa deje čokoľvek“, ale tak to vyznelo.

Asi je vám každému jasné, že nezabudla porozprávať, ako na Slovensku demokracia čelí útokom na slobodné médiá a nárastu dezinformácií, ktoré sa šíria najmä na sociálnych sieťach. Iste tušíte, že nezabudla na tradičnú pasáž o tom, ako bol pred piatimi rokmi zavraždený Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová. A ako ste si už nepochybne domysleli, nemohla vynechať ani udalosť v bratislavskom bare Tepláreň.

Skrátka, bola to Čaputová tak ako ju poznáme, v najlepšej forme. Jej vystúpenie bolo naozaj významné, lebo hneď za ňou hovoril prezident štátu Malawi a potom dokonca nositeľ Nobelovej ceny za mier, samotný Volodymyr Zelenský. Vlastne ešte ju nedostal, tuším zase predbiehame.

Sme hrdí, že naša Zuzana má svoje pevné miesto medzi takýmito svetovými demokratmi, a to sme ešte nespomenuli všetkých: na samite sa zúčastnili aj vládcovia krajín ako Niger či Irak, čo sú štáty, ktoré sa v rebríčku demokracie podľa uznávanej metodiky The Economist umiestnili zo 167 štátov na krásnom 112. a 124. mieste. Iste aj s nimi si má naša Zuzana veľa čo povedať, povymieňať skúsenosti. Napríklad o tom, čo u nich robievajú s bývalými policajnými prezidentmi vo väzení, a tak podobne. No skrátka, bola to oslava demokracie ako sa na Spojené štáty a na skutočných demokratov patrí.