Péter Márki-Zay, starosta mesta Hódmezővásárhely (juhovýchodné Maďarsko) a bývalý kandidát spoločnej opozičnej koalície na post predsedu vlády v aprílových parlamentných voľbách, sa vyjadril o financovaní svojej kampane a prepojení na USA, čo vyvolalo pozornosť maďarských médií a verejného diskurzu.

Počas podcastu Magyar Hang minulý týždeň Márki-Zay povedal, že len nedávno dostal “42-tisíc riadkov” dlhý účet rozpočtu kampane – ktorý chce čoskoro zverejniť celý – a z neho vyplýva, že ešte v júli tohto roku, dva mesiace po voľbách, jeho kampaň dostala niekoľko miliónov forintov “z Ameriky”. Poznamenal, že podľa neho medzi darcami nebol miliardár George Soros, dary pravdepodobne pochádzali od “Američanov a Maďarov žijúcich v Amerike”.

Politik uviedol, že jeho Hnutie za Maďarsko pre všetkých (MMM – Mindenki Magyarországa Mozgalom) použilo uvedené prostriedky na zaplatenie tohtoročných účtov za kampaň. Podľa Márkiho-Zaya vo fondoch zostáva ešte približne sto miliónov forintov (približne 250 000 eur), ktoré chce previesť na bankový účet svojho hnutia.

Magyar Nemzet pripomenul, že niektorí bývalí spojenci Márkiho-Zaya vzniesli otázky týkajúce sa financovania kampane a obvinili politikovo hnutie, že si “zvyšné” peniaze jednoducho necháva. Márki-Zay reagoval vyhlásením, že všetky dary použili v snahe “zvrhnúť” premiéra Viktora Orbána a budú v tom pokračovať.

Márki-Zay tvrdil, že dary pochádzajú z americkej nadácie s názvom Akcia za demokraciu, ktorá vznikla vo februári 2022, teda tesne pred maďarskými voľbami.

V súčasnosti sa Akcia za demokraciu nezameriava výlučne na Maďarsko. Podľa jej webovej stránky sú “kľúčovými bojovými štátmi nadácie miesta vo svete, kde je podľa nás demokracia najviac ohrozená a kde sa v priebehu nasledujúceho roka uskutočnia voľby, ktoré rozhodnú o osude týchto demokracií”. Na zozname sú Taliansko, Brazília, Maďarsko, Poľsko a Turecko. Vo všetkých týchto krajinách sú pri moci národné konzervatívne strany alebo – v prípade Talianska – je veľmi pravdepodobné, že v nadchádzajúcich voľbách zvíťazia.

Poradnej rade nadácie predsedá americká spisovateľka maďarského pôvodu a aktivistka za progresívne ciele Kati Martonová a jej členmi sú:

• britský historik Timothy Garton Ash,
• americká historička Anne Applebaumová,
• bývalý vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO generál Wesley K. Clark,
• americký politológ Francis Fukuyama,
• bývalý vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zeid Ra’ad Al Hussein,
• americký politológ maďarského pôvodu Charles Gati,
• bývalá námestníčka amerického ministra obrany pre Rusko, Ukrajinu a Euráziu (za Obamovej vlády) Evelyn Farkasová,
• bývalý Clintonov rečník Robert Boorstin,
• bývalý veľvyslanec USA v Maďarsku (za Obamovej vlády) Eleni Kounalakis,
• americký historik Timothy Snyder,
• bývalý britský minister zahraničných vecí David Milliband,
• primátor Varšavy Rafal Trzakowski,
• hongkonský aktivista Simon Cheng.

Predsedom nadácie je Dávid Korányi, ktorý bol poradcom bývalého maďarského premiéra Gordona Bajnaia a v súčasnosti poskytuje rady zelenému primátorovi Budapešti Gergelyovi Karácsonymu, ktorý žije v New Yorku.

Akcia pre demokraciu pre Magyar Hang uviedla, že na rozdiel od toho, čo Márki-Zay povedal v podcaste, nadácia nikomu neposkytla finančné prostriedky na kampaň – podporovala politikovo hnutie MMM “ako občiansku organizáciu”. Nadácia tvrdila, že mala “intenzívnu online zbierku” a peniaze na tento účel získala od tisícov ľudí, ktorých mená nechce zverejniť, aby chránila ich súkromie. Na ich webovej stránke je – od 30. augusta – odkaz na zbierku s názvom #HungarianSpring, ktorý však už nefunguje.

István Hollik, riaditeľ komunikácie vládnucej strany Fidesz, pre Magyar Nemzet zdôraznil, že v Maďarsku je nezákonné, aby strana dostávala finančné prostriedky zo zahraničia. Podľa neho Márki-Zay a jeho tím “zneužili zákon”, keďže finančné prostriedky dostali na účet svojho združenia. Hollik uviedol, že Akcia za demokraciu “má tisíce väzieb” na Georgea Sorosa. Politik Fideszu obvinil Márkiho-Zaya, že klame svojim voličom, a nastolil otázku: “Čo za to darcovia žiadali?”

Americká skupina sa bráni obvineniam zo zasahovania do maďarských volieb

Vo vyhlásení zaslanom v pondelok agentúre MTI Akcia za demokraciu uviedla, že považuje za dôležité reagovať na niektoré “konšpiračné teórie, lži a obvinenia”, ktoré sa objavili v súvislosti s jej finančnou podporou opozičného Celomaďarského hnutia (MMM). Stratégia a činnosť ich organizácie sa “riadi výlučne záväzkom k demokratickým ideálom a zásadám”, uviedli.

Ako zdôraznili, pracujú nezávisle od národných vlád a medzinárodných organizácií, “podobne ako mnohé iné nadácie a organizácie pôsobiace na globálnej úrovni”.

Zároveň vyhlásili, že rozhodne odmietajú “akékoľvek obvinenia zo zahraničného zasahovania do (maďarských) volieb”.

“Naša podpora je venovaná demokratickým hodnotám, účasti na voľbách a spravodlivosti volieb. V našich cieľových krajinách podporujeme organizácie, ktoré sú na čele boja za demokraciu, bez ohľadu na stranu alebo voľby,” uvádza sa v ich vyhlásení.

Organizácia tiež zdôraznila, že členovia jej poradného zboru poskytujú strategické a neoperatívne poradenstvo ako súkromné osoby. “Nie sú súčasťou každodenného rozhodovacieho a podporného procesu Akcie za demokraciu a nemajú podrobné znalosti o našich podporných aktivitách v cieľových krajinách,” uviedli. Táto časť vyhlásenia má byť pravdepodobne pokusom ochrániť významné osobnosti, ako sú Francis Fukuyama alebo generál Wesley K. Clark, obaja členovia poradnej rady, pred rastúcou kritikou.

Centrum pre základné práva, maďarský konzervatívny think tank, začiatkom septembra vo svojom príspevku na Facebooku napísalo, že Akcia za demokraciu bola založená tesne pred maďarskými voľbami a jej deklarovaným cieľom bolo ovplyvniť maďarské voľby. Podľa príspevku právneho think tanku bývalý opozičný kandidát na premiéra Péter Márki-Zay, ktorého hnutie bolo hlavným príjemcom alebo obrovského finančného daru od americkej skupiny, priznal, že “medzinárodné globalistické sily” chceli zasahovať do maďarských volieb.