Prokuratúra Centrálnej oblasti mesta Tver vykonala previerku zákonnosti inštalácie symbolu stalinských represií na budove, ktorá je dnes sídlom Tverskej štátnej lekárskej univerzity. Závery tejto previerky sú nasledovné: Neexistujú dôkazy svedčiace o tom, že by v tejto budove bývalého sídla úradu NKVD na Sovietskej ulici v Kalinine (dnes Tver) došlo v roku 1940 k postrieľaniu 6 300 poľských občanov. Od roku 1939 sa Poliaci nachádzali v Ostaškovskom tábore, ktorý sa nachádzal v priestoroch kláštora Nilova pustovňa v meste Ostaškovo v Tverskej oblasti.

V správe dozorného orgánu v súvislosti s tým je konštatované, že osadenie pamätnej dosky s nápisom „Pamiatke Poliakov z tábora Ostaškov zavraždených v Katyni v mene zachovania mieru“ je neoprávnené a pamätnú dosku treba demontovať. Rozhodnutie prokuratúry bolo vykonané 7. mája 2020.

Každoročne prichádzali k pamätnej doske uctiť si pamiatku obetí represií poľské i ruské delegácie, aj prostí občania, ktorí uverili priznaniu sovietskej viny za „katynskú vraždu“, ktorú v apríli 1990 priznal prezident ZSSR Michail Gorbačov vrátane jej tverskej časti o smrti Poliakov v meste Kalinin v roku 1940. Podľa verzie Gorbačova, ktorý opakovane demonštroval ústupky Západu,  postrieľaných Poliakov pochovali pri dedine Mednoje 30 km od oblastného centra Kalinin.

Právnikov zaujala najmä tá skutočnosť, že na samom začiatku najprv Gorbačov určil vinníkov a potom prikázal Hlavnej vojenskej prokuratúre začať vyšetrovanie trestného činu o osude Poliakov, ktorí sa do sovietskeho tábora dostali v roku 1939.

Počet obetí zobrali zo zoznamov prepravených osôb, podľa ktorých Poliakov prevážali z Ostaškova do Kalininu z dôvodu nasledujúceho prerozdelenia osôb do jednotlivých táborov v rozličných oblastiach ZSSR. Takto potom v pamätnom komplexe Mednoje nainštalovali 6 300 poľských tabličiek s menami zobratými zo zoznamov prevážaných osôb. Analogická cifra súhlasí s obsahom straníckych dokumentov tajného „Zväzku č.1“, ktorý sa „vynoril“ v roku 1992 z iniciatívy Borisa Jeľcyna – aktívneho spolupáchateľa rozvalenia ZSSR a verného nasledovníka Gorbačova v ústupkoch Západu.

Po odbornej expertíze tohto Zväzku je veľmi ťažké považovať ho za dôkaz sovietskej viny v záležitostiach Katyne. Expertné kriminalistické laboratórium jedného zo špičkových špecialistov Ministerstva Vnútra Ruskej federácie E. Molokova došlo k uzáveru, že podľa ich expertízy list Beriji Stalinovi №794/B svedčí o tom, že prvé tri  strany sú napísané na písacom stroji, ktorého písmo sa nenachádza a nezhoduje so žiadnym písmom z dokumentov NKVD tohto obdobia a štvrtá strana je naklepaná na písacom stroji písmom, ktorý na iných dokumentoch nachádzame. S najväčšou pravdepodobnosťou je celý Zväzok sfalšovaný špecialistami, aby sa neskôr mohol využiť na propagandistické ciele.

Nebohý poslanec Štátnej dumy RF Viktor Iľjuchin v roku 2010 verejne vyhlásil, že sa na neho obrátila istá osoba s vyhlásením, že sa osobne podieľala na rozsiahlej falzifikácii historických dokumentov, vrátane „Zväzku č.1“,  na začiatku 90-tych rokov. Osoba mu ako dôkazy predložila formuláre, prázdne strany dokumentov, falošné pečiatky a pečiatky s podpismi štátnych činiteľov ZSSR a detailne mu popísal proces falzifikácie, ktorý vykonávala špeciálne zložená skupina expertov. Je k dispozícii vyhlásenie Viktora Iľjuchina, na ktorom tento poslanec Štátnej dumy RF demonštruje spôsob, ako sa vyrábali falošné dokumenty uvedeného obdobia.

No pozorujeme skutočnosť, že prívrženci verzie Gorbačova „prekrstili“ prepravné zoznamy Poliakov na zoznamy exekučné, no žiadne dôkazy popráv tisícov osôb v Kalinine sa do týchto chvíľ nenašli. Prokuratúra viedla vyšetrovanie celých 14 rokov. V materiáloch trestného činu je zaznamenané, že pri exhumáciách v Mednom objavili pozostatky celkom 243 osôb, z ktorých ako Poliakov dokázali identifikovať všetkého 16 osôb. K číslu 6 300 je to ďaleko!

Ruské ministerstvo spravodlivosti zhrnulo v rokoch 2010-2012 vo svojich memorandách výsledky vyšetrovania, ktoré boli odoslané na Európsky súd pre ľudské práva. V nich je konštatované, že poľská časť  memoriálneho komplexu bola navrhnutá a vyrobená v Poľsku bez toho, že by Poliaci sa obrátili na Hlavnú vojenskú prokuratúru RF s cieľom získať oficiálny zoznam obetí. Preto osobné tabule s menami zomretých nie je možné považovať ako dôkazy akýchkoľvek skutočností.

Zato však dôkazom vratkosti verzie Gorbačova je v 2 000-ch rokoch objavenie pozostatkov dvoch väzňov z Ostaškovského tábora, a to  Malowiejského a Kuligowského na Západnej Ukrajine. Totiž v meste Vladimír – Volinskij v spoločnom hrobe našli poľskí archeológovia osobné identifikačné žetóny týchto dvoch osôb. V hrobe okrem toho našli pozostatky tiel žien a detí. Vedci dokázali, že všetky tieto obete boli postrieľané fašistami v roku 1941. Čiže Malowiejski a Kuligowski v skutočnosti zahynuli rukami Nemcov na Ukrajine, no tabule s ich menami sú v memoriáli Mednoje uprostred obetí „krvavého Stalina“. Bolo by zaujímavé zistiť, či o tejto kauze vedia ich rodáci?

Pamätná doska, ktorá bola 7. mája demontovaná v Tveri, podobne ako celý pompézny poľský areál v Mednom sú dodnes prezentované ako symboly „stalinských represií“. Ako však vidíme na základe výsledkov vyšetrovania trestného činu, ktoré sú jasne stanovené v memorandách Ministerstva spravodlivosti RF, ako aj na základe výsledkov previerky prokuratúry v roku 2019, tie vcelku hovoria o nasledujúcom: Nie je možné zamieňať si módne politické mýty s právne dokázanými faktami.

Tibor Korečko