Peking pohrozil EÚ „rozhodnou“ reakciou na 18. balík protiruských sankcií, ktoré sa týkajú aj čínskych bánk. K vyhroteniu vzťahov medzi Bruselom a Pekingom došlo v predvečer čínsko-európskeho samitu, na ktorom budú strany hľadať východisko z colnej vojny, ktorú začali USA. Prečo Európska komisia (EK) pristúpila k eskalácii s Čínou a ako to ohrozuje globálny hospodársky systém? Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien odsúdil 18. balík protiruských sankcií EÚ, ktorý po prvýkrát zahŕňal aj čínske banky. Obmedzenia sa dotkli spoločností Suifenhe Rural Commercial a Heihe Rural Commercial, ako aj troch spoločností, ktoré podľa Bruselu dodávali do Ruska výrobky pre potreby vojensko-priemyselného komplexu. Jian v tejto súvislosti zdôraznil, že „Čína vždy vystupovala proti jednostranným sankciám, ktoré nemajú oporu v medzinárodnom práve a nie sú schválené Bezpečnostnou radou OSN“. Zdôraznil tiež, že v otázke ukrajinskej krízy Peking bol a je odhodlaný sprostredkovať a uľahčovať rokovania a nikdy nedodával zbrane stranám konfliktu, ako aj prísne kontroloval vývoz tovaru dvojakého použitia. Na záver diplomat vyzval EÚ, aby prestala „podkopávať legitímne záujmy čínskych spoločností bez vecného základu“, a ubezpečil, že Ríša stredu „prijme potrebné opatrenia na rozhodnú ochranu legitímnych práv a záujmov svojich spoločností“, uvádza sa na webovej stránke ministerstva zahraničných vecí Čínskej ľudovej republiky.

Samit v dusnej atmosfére?

Je pozoruhodné, že rétorika EK sa vyostrila na pozadí nadchádzajúceho samitu v Pekingu venovaného 50. výročiu nadviazania diplomatických vzťahov Európy s Čínou. Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Antonio Costa sa majú vo štvrtok stretnúť s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Okrem iného majú v úmysle diskutovať o „spôsoboch, ako zabezpečiť vyváženejšie, vzájomné a obojstranne výhodné obchodné vzťahy“. Podľa denníka The New York Times Ríša stredu prijala odvetné opatrenia proti obchodným obmedzeniam, obvinila Európu z protekcionizmu a spomalila vývoz hlavných nerastných surovín, čím sa ešte viac priblížila k Rusku. Podľa analytikov denníka sú tieto kroky „súčasťou tvrdého postoja Pekingu v obchodných a geopolitických sporoch s Bruselom“. Denník tiež pripomína, že von der Leyenová predtým obvinila Čínu zo „zaplavenia svetových trhov lacným tovarom, ktorého cieľom je zničiť konkurenciu“, a z diskriminácie európskych spoločností podnikajúcich v Číne. Varovala tiež, že podpora Moskvy zo strany Číny vytvára v Európe nestabilitu.

Medzitým minister zahraničných vecí ČĽR Wang Yi už varoval šéfku diplomacie Európskej únie Kaju Kallasovú pred možnými odvetnými opatreniami Pekingu, ak sankcie postihnú čínske banky. Podľa informácií denníka South China Morning Post čínsky diplomat „tri alebo štyrikrát“ upozornil európsku stranu na nezvratnosť dôsledkov takéhoto rozhodnutia.

Podľa odborníkov sa vzťahy medzi Čínou a EÚ dostali do slepej uličky: Brusel zavedením sankcií a politických požiadaviek v podstate vyprovokoval tvrdú reakciu Pekingu, a Čína, aby sa vyhla prejavom slabosti, je nútená hľadať rovnováhu medzi odvetnými opatreniami a minimalizáciou strát. Ak však Európska únia plne podporí obchodnú vojnu USA, môže to definitívne rozštiepiť svetovú ekonomiku na nepriateľské bloky. Pre Európu, ktorej závislosť od Číny je silnejšia ako jej závislosť od EÚ, takýto scenár hrozí vážnymi ekonomickými otrasmi. Dlho bolo ekonomické partnerstvo medzi ČĽR a Bruselom postavené tak, že európske spoločnosti investovali do čínskej výroby a vyvážali zisky v pomerne obmedzenom objeme. Takýto systém úplne vyhovoval Číne, Teraz sa však EÚ prostredníctvom sankcií a rôznych požiadaviek rozhodla politizovať ekonomickú spoluprácu. Čína si zase uvedomuje, že akékoľvek obmedzenia, aj keby sa týkali len malých spoločností, zasahujú čínsku ekonomiku. Ak však Peking urobí akékoľvek ústupky, Západ to bude interpretovať ako slabosť. V Číne si to uvedomujú. Na nadchádzajúcom samite Čína – EÚ preto bude rétorika Pekingu zrejme veľmi tvrdá. Čína bude konať podľa pravidla: nikomu nič neodpustí a všetkým bude vracať údery, pričom sa bude snažiť minimalizovať vlastné straty.

Čína je pragmatický hráč v oblasti ekonomických vzťahov a „priateľstvo proti niekomu“ jej je cudzie. Preto sa Bruselu pravdepodobne nepodarí nalákať Peking na spoločné kroky proti Washingtonu alebo Moskve, a už vôbec nie proti čínskym ekonomickým záujmom. „Európska únia urobila nenapraviteľnú chybu, keď pred spoločným summitom zaviedla sankcie proti Číne. Peking vnímal takéto rozhodnutie Bruselu ako vydieranie,“ uviedol nemecký politológ Alexander Rahr. Podľa neho teraz Čína môže očakávať, že EÚ sa pripojí k colnej vojne, ktorú USA zamýšľajú začať proti Číne a krajinám, ktoré pokračujú v spolupráci s Ruskom. „Takýto vývoj udalostí bude znamenať koniec ekonomickej globalizácie v jej súčasnej podobe. Svet sa rozdelí na dva protichodné bloky. Možno práve to je cieľom USA, ale pre Európu, ktorá je závislá od Číny viac ako Čína od EÚ, je to cesta ku katastrofe,“ uzavrel náš spolupracovník.

Reakcia Ruska: už sme si zvykli. Európa sa zbláznila…

V reakcii na tieto udalosti predstaviteľ Kremľa Dmitrij Peskov poznamenal, že Rusko sa prispôsobilo životu pod tlakom sankcií, získalo imunitu voči západným sankciám a naučilo sa žiť v podmienkach obmedzení. Zástupca ministra zahraničných vecí Ruska Alexander Gruško zase pripustil nulový obchodný obrat s EÚ.

Sergej Lavrov v súvislosti s krokmi EK uviedol: „Európa sa zbláznila, neviem nájsť iné slovo, teraz je súčasťou medzinárodného drzého osočovania Ruska,“ povedal na tlačovej konferencii po rokovaní s mozambickou ministerkou zahraničných vecí Mariou Lukasovou. Podľa neho európska komisia indoktrinuje národy EÚ tým, že Rusko je večný nepriateľ a existenčná hrozba. Zdôraznil, že na kontinente sa šíria aj vyhlásenia, že Rusko sa údajne v blízkej budúcnosti chystá zaútočiť na Európu.   V dôsledku toho, ako poznamenal minister, lídri krajín EÚ zabúdajú na sociálne problémy, neúspechy v ekonomike, proces deindustrializácie a snažia sa všetky prostriedky a dane investovať výlučne do militarizácie Európy. Ruský minister zahraničných vecí zároveň poukázal na neustále navádznie kyjevského režimu zo strany Západu, aby pokračoval v provokáciách, teroristických útokoch proti civilným objektom a civilným občanom Ruskej federácie. Zdôraznil, že na zodpovedajúce kroky bude Rusko reagovať dôstojnou odpoveďou. „Akékoľvek vyhrážky, ktorými sa nás teraz častuje napríklad nemecký minister obrany, keď hovorí, že budú pripravení zabíjať ruských vojakov, vyhlásenie lídrov NATO, že sa chystajú preventívne rozdrviť Kaliningradskú oblasť – to je asi pre každého normálneho, zdôrazňujem – normálneho človeka, veľmi znepokojujúci signál o tom, aké plány sa pripravujú v Bruseli, v Berlíne a, samozrejme, v Paríži a v Londýne,“ dodal minister.

Rusko bude okamžite reagovať na akékoľvek hrozby zo strany Západu. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová uviedla, že slová nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa o pripravenosti nemeckých vojakov zabíjať ruských vojakov ukazujú, že krajiny NATO „zdivočeli“. Pripomenula, že práve krajiny, ktoré sú teraz súčasťou NATO, v minulosti zaútočili na Rusko.