V Slovinsku začal boj „o život a o smrť“

Slovinsko sa v piatok 18. júla stalo najnovšou z radu európskych krajín, ktoré legalizovali asistovanú samovraždu. Zákonodarcovia schválili zákon, ktorý nevyliečiteľne chorým dospelým dáva „právo“ na samovraždu, a to 50: 34 , pričom traja poslanci sa zdržali hlasovania.

Prijatiu zákona predchádzalo referendum – v minuloročnom celonárodnom referende hlasovalo za legalizáciu asistovanej samovraždy 55 % Slovincov.

Ozvali sa konzervatívci

Konzervatívna Slovinská demokratická strana (SDS), najvýraznejší odporca tohto zákona,  vyhlásila, že zákon o asistovanej samovražde prijatý 18. júla „otvára dvere kultúre smrti, strate ľudskej dôstojnosti a minimalizácii hodnoty života, najmä života najzraniteľnejších.“

Slovinská Komisia pre lekársku etiku je tiež hlasným odporcom. Združenie lekárov tento týždeň vyhlásilo, že naďalej odmieta tento zákon, pretože obsahuje „neprekonateľné etické riziká“.

„Advokačná mimovládna organizácia Srebrna nit a niekoľko jednotlivcov už niekoľko rokov presadzujú legalizáciu eutanázie v Slovinsku,“ povedal pre denník The European Conservative novinár a aktivista za ľudské práva Nejc Povirk.

„V minulom roku bol predložený zákon legalizujúci eutanáziu, ale narazil na výrazný odpor, najmä zo strany lekárskych organizácií a združení. Kritici poukázali na absurdnosť prijatia takéhoto zákona v situácii, keď sa v krajine rúca zdravotný systém a tiež v krajine, kde je systematická paliatívna starostlivosť veľmi málo rozvinutá,“ uviedol.

„Súčasná ľavicová koaličná vláda následne vyzvala na konzultačné referendum, ktoré sa však konalo súčasne s voľbami do Európskeho parlamentu,“ povedal Povirk.

„Vzhľadom na to, že verejná diskusia sa v dôsledku volieb zameriavala na iné témy, prieskumy predpovedali, že eutanáziu podporí viac ako 75 % ľudí. Prekvapivým výsledkom však bolo, že za ňu hlasovalo len asi 55 % ľudí, čo bolo šokom aj pre navrhovateľov zákona,“ uviedol.

Pomerne slabý výsledok referenda oslabil ambície vlády, ktorá predložila „kompromisný“ návrh zákona.

Namiesto eutanázie sa vláda rozhodla presadiť asistovanú samovraždu, ktorá umožňuje „dobrovoľné ukončenie života“, ak o to pacient požiada a vykoná to sám za prítomnosti zdravotníckeho personálu. Návrh zákona tiež výslovne vylučuje asistovanú samovraždu v prípade duševnej choroby. Asistovanú samovraždu zákon povoľuje v prípade nevyliečiteľnej choroby a neznesiteľného utrpenia, pričom oprávnenosť podstúpiť tento krok posudzujú dvaja lekári a psychiater a konečné schválenie udeľuje komisia.

Podľa Porvika obhajcovia ľudských práv plánujú pokračovať vo svojom boji. „Oponenti už začali zbierať podpisy na iniciovanie legislatívneho referenda. Bude potrebná rozsiahla verejná diskusia,“ povedal Povirk.

Podľa novinára existuje aj možnosť ústavnej revízie. Slovinská ústava totiž stanovuje, že „ľudský život je nedotknuteľný“, čo naznačuje, že na úplné povolenie tohto zákona by mala byť potrebná zmena ústavy.

Ako odhalilo referendum, čím intenzívnejšia je verejná diskusia, tým silnejší je hlas opozície v tejto veci. Vyššie spomínaná strana SDS tento zákon hlboko odsudzuje.

Morálna dilema

Mnoho ľudí si uvedomuje, že za deklarovaným „súcitom“ s trpiacimi a chorými sa skrývajú prvky diskriminácie na základe zdravotného postihnutia a veku. Je to idea, že niektoré životy majú menšiu hodnotu alebo že niektorí jedinci si už nezaslúžia pomoc na to, aby mohli ďalej žiť.

Zákon tiež vytvára ďalšie právne dilemy tým, že umožňuje asistovanú samovraždu v zdravotníckom zariadení alebo v domácom prostredí pacienta.

Podľa Porvika to znamená, že „vlastníci nehnuteľností, ako sú prenajímatelia alebo správcovia zariadení sociálnych služieb, tomu nemôžu legálne zabrániť“. To podľa neho vyvoláva vážne obavy o vlastnícke práva a slobodu zakladať organizácie alebo zariadenia sociálnej starostlivosti na základe konkrétnych presvedčení. Nie je jasné, či nový zákon umožní napríklad kresťanským domovom dôchodcov alebo zariadeniam paliatívnej starostlivosti zakázať pacientom podstúpiť asistovanú samovraždu v ich priestoroch.

Tieto obavy vychádzajú zo skúseností takýchto kresťanských zariadení v iných krajinách. Hospic v Britskej Kolumbii (v Kanade) bol napríklad zbavený financovania a vyvlastnený vládou za to, že odmietol povoliť eutanáziu vo svojom zariadení –aj keď samotná eutanázia odporuje kresťanskej viere.

Existujú aj prípady z úplne opačnej strany spektra. Z jedného, ktorý sa stal v roku 2017 v domove pre seniorov vo Vancouveri, mrazí: Ellen Wiebe, lekárka vykonávajúca eutanáziu, sa „vplížila“ do Louis Brier Home Hospital, ortodoxného židovského domova dôchodcov, ktorý striktne zakazuje eutanáziu, a priniesla si so sebou smrtiace lieky a ďalšie vybavenie, ktoré mala ukryté v obrovských taškách. Bez toho, aby sa ohlásila na recepcii, prešla do izby 83-ročného Barryho Hymana, ktorý trpel rakovinou pľúc. Starčekovi vpichla legálny smrtiaci kokteil. Vyšetrovanie Kolégia lekárov a chirurgov Britskej Kolumbie (College of Physicians and Surgeons of B.C.) však Wiebe zo všetkých obvinení neskôr oslobodilo.

Aktivisti idú do boja

„Každá krajina, ktorá legalizovala asistovanú samovraždu alebo eutanáziu, zásadným spôsobom zmenila vzťah medzi jednotlivcom a štátom, a to najmä medzi zraniteľnými osobami a vládou,“ uvádza Jonathon von Maren o svojom texte pre TEC.

Slovinskí aktivisti za ľudské práva si to uvedomujú a pripravujú sa na boj.

„Odhalenie katastrofálnych dôsledkov podobných zákonov v zahraničí – najmä v Kanade, Belgicku a Holandsku – preukázalo, že to má významný vplyv na verejnú mienku,“ zdôraznil Porvik.

„Táto zmena ovplyvňuje aj postoje spoločnosti a podporuje myšlienku, že zraniteľní ľudia majú povinnosť nebyť „bremenom“ pre spoločnosť,“ dodal.

 Prečítajte si tiež:

• Francúzsko zatiaľ upustilo od podpory zmien pohlavia u mladých ľudí
• Výrobca liekov AstraZeneca investuje 50 miliárd dolárov v USA