Uhrík: Keby sankcie fungovali, nebolo by treba prijímať už 18. balíček

Rada Európskej únie v piatok (18. 7.) oficiálne prijala 18. balík sankcií proti Rusku, ktorý predtým schválili stáli predstavitelia členských štátov v Bruseli. „Sankcie určite nepomáhajú ruskej ekonomike, aj keď tá sa potom viac preorientováva na Čínu, ale poškodzujú aj európsku ekonomiku a uvrhávajú nás do recesie. A rozhodne nie sú riešením vojenského konfliktu na Ukrajine,“ reagoval Uhrík.

Slovensko schválenie balíčka dlho blokovalo a svoje veto stiahlo až výmenou za politické garancie pomoci Európskej komisie (EK) v prípade úplného zastavenia dovozu ruského plynu na územie EÚ. „Slovenská vláda vyrokovala nejaký list s ubezpečením. Ale ja som ten list čítal a podľa mňa nemá žiadnu právnu záväznosť,“ konštatoval Uhrík.

EK na čele s predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou 10. júla v Štrasburgu ustála hlasovanie o nedôvere v Európskom parlamente (EP). Podľa Uhríka sa však jej podpora, v porovnaní s pozíciou pred rokom, viditeľne znížila. „Nielen, že sme v europarlamente hlasovali za odvolanie Ursuly von der Leyenovej, my sme toto hlasovanie, spolu s ďalšími frakciami, aj iniciovali,“ uviedol Uhrík.

Dôvodom nebola len kauza Pfizergate a jej stratené SMS správy týkajúce sa nákupu vakcín, ale aj nespokojnosť s jej spôsobom vedenia EK. „Predstavte si, že by niekto z nás objednával tovar za 30 miliárd eur cez ‚esemesky‘ v telefóne, ktoré potom vymaže,“ povedal Uhrík s tým, že k plnému zneniu zmlúv na nákup vakcín europoslanci doteraz prístup nemajú.

Prebiehajúce rokovania medzi Slovenskom a Maďarskom o implementácii rozsudku súdu v Haagu vo veci sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros považuje Uhrík za dobrú správu. „Treba to už po 27 rokoch uzavrieť. Situácia nikdy nebude lepšia a výhodnejšia ako teraz, keď sú vzťahy Slovenska a Maďarska relatívne dobré,“ reaguje Uhrík.

Treba sa podľa neho pripraviť aj na to, že akákoľvek dohoda je kompromisom, pri ktorom sa každá zo strán musí niečoho vzdať. Slovensko by sa však podľa neho v žiadnom prípade nemalo vzdávať akéhokoľvek majetkového podielu na vodnom diele, keďže ho celé postavilo z vlastných peňazí. „To je červená čiara, za ktorú by sme určite nechceli, aby slovenská vláda išla,“ upozornil.

Ak však oba štáty rezignujú na vzájomnú dohodu, podľa Uhríka sa celá kauza môže v budúcnosti opäť ocitnúť na súde a rozsudok už nemusí byť pre Slovensko taký priaznivý, ako je ten aktuálne platný.

Detaily z rokovaní pred ich finalizáciou by sa podľa neho zverejňovať nemali, ale na konci procesu by mala byť postavená medzinárodná zmluva, o ktorej by transparentne rozhodovala Národná rada SR. „Neviem, či to bude dobrá alebo zlá dohoda, ale určite by to vo výsledku malo ísť transparentne,“ dodal Uhrík.

Ak by sa menil volebný zákon, hnutie Republika by odporúčalo vrátiť sa k predchádzajúcej forme voľby zo zahraničia, keď ľudia volili len osobne na zastupiteľských úradoch. Novinku v podobe voľby poštou by hnutie zrušilo, keďže sa pri nej nedá zaručiť tajnosť hlasovania. „Prídu vám obálky a vy objektívne neviete, kto do obálky lístok vložil, či to tomu človeku niekto nevypísal,“ upozornil Uhrík.