Zlyhaný tender EXPO Osaka ako varovanie

Keď sa začiatkom roka 2025 prevalili pochybnosti okolo slovenského zastúpenia na výstave EXPO Osaka, jednou z najviac diskutovaných tém bolo podozrenie z tzv. kolúzneho správania — teda z účelovej spolupráce formálne konkurenčných firiem. V tendri súťažili Atyp Team a Progress Promotion Bratislava. Po tom, ako vyhral Atyp Team, došlo k prekvapujúcej výmene konateľa: stal sa ním Vojtech Milós — konečný užívateľ výhod práve spoločnosti Progress Promotion.

Minister Rudolf Huliak, ktorý v tom čase prebral zodpovednosť za oblasť cestovného ruchu, tender verejne spochybnil a označil ho za problémový. Zároveň sa ohradilo aj samotné ministerstvo, pričom došlo k výmene zodpovedných osôb v agentúre Slovakia Travel. Týmto gestom sa zdalo, že bude so starými praktikami koniec. Viac sme o tom písali (tu, tu a tu)

Staré firmy, nové zmluvy

O to prekvapivejšie pôsobí skutočnosť, že len niekoľko mesiacov po tejto afére podpísala tá istá agentúra — Slovakia Travel — s firmou Progress Promotion Bratislava rámcovú zmluvu na technicko-organizačné zabezpečenie slovenských expozícií na zahraničných veľtrhoch v rokoch 2025 – 2026. A to v hodnote viac než 3 milióny eur bez DPH.

Prečo to Huliak robí?

Existuje niekoľko možných vysvetlení, prečo Huliak, napriek vlastnej kritike pochybných verejných obstarávaní, nakoniec schvaľuje zmluvy s firmami z rovnakého prostredia. Môže ísť o výsledok vnútrokoaličných kompromisov alebo o tlak mocenských štruktúr, ktoré v cestovnom ruchu a kultúrno-prezentačných aktivitách dlhodobo operujú. Huliakov politický dosah na fungovanie Slovakia Travel sa napriek nominácii ministra môže v praxi ukázať ako veľmi obmedzený.

Nie je vylúčené ani to, že mu tieto rozhodnutia boli „odporučené“ ako súčasť širšieho mocenského usporiadania. Vzhľadom na trvácnosť a vplyv ľudí ako Viktor Mikloš či osoby prepojené na advokátske štruktúry z éry Matovičovej vlády, môže Huliak len ťažko efektívne meniť systém, ktorý sám deklaruje ako skorumpovaný.

Súťaž s viacerými uchádzačmi, ale len jeden víťaz

Nie je dôležité len to, či sa zákazka formálne riadila zákonom, ale aj to, či verejné peniaze neskončia v sieťach firiem, ktoré už boli spochybnené v iných tendroch.

Z verejnej dokumentácie obstarávania vyplýva, že do súťaže sa zapojili tri firmy: víťazná Progress Promotion Bratislava, ďalej D & D STUDIO, s.r.o., a Agentúra EVKA, s.r.o.

Na prvý pohľad teda ide o konkurenciu, ktorú Progress Promotion porazil najlepšou cenou. No pri podrobnejšom pohľade na ich históriu vo verejných zákazkách vznikajú dôvodné pochybnosti, či išlo o reálnu súťaž, alebo len o formálne splnenie podmienok zákona.

D & D STUDIO, s.r.o. (IČO: 31326820) má za sebou viacero verejných zákaziek vrátane účasti na medzinárodných podujatiach. V roku 2022 napríklad organizačne zabezpečovala slovenský národný stánok na veľtrhu EXPO REAL v Mníchove (zmluva). Progress Promotion vyhrala vďaka najnižšej ponúknutej cene. Avšak pre porovnanie treba uviesť, že kým zabezpečenie EXPO v Mníchove v roku 2022 stálo daňových poplatníkov 28 740 € (48 m²), za zabezpečenie výstavy vo Frankfurte IMEX 2025 zaplatíme 76 863 € (60 m²). Je málo pravdepodobné, že by to D & D nedokázalo dnes urobiť obdobnú cenu ako v roku 2022. Možno s miernym navýšením.

Ešte zaujímavejšou je druhá firma Agentúra EVKA, s.r.o. (IČO: 31376975), ktorá v minulosti figurovala ako dodávateľ pre MZV SR a SACR. Naposledy má verejnú zákazku s nenulovou hodnotou z roku 2016. Z toho vyplýva, že EVKA bola formálne prítomná vo verejnom priestore, ale fakticky bez realizovaných výkonov alebo relevantných skúseností. Agentúra v rokoch Matoviča a Hegera zaznamenala akurát pomerne významné príspevky z titulu Covid-19.

Minimálne nasadenie Agentúry Evka do súťaže vyvoláva otázniky: či nešlo len o nastrčených pseudo-uchádzačov, ktorých účasť mala vytvoriť zdanie riadnej súťaže. Víťazstvo Progress Promotion potom nepôsobí ako výsledok otvoreného výberu, ale skôr ako očakávaný výsledok „konkurencie na papieri“.

Navyše fakt, že zákazku získala firma, ktorá bola nedávno personálne prepojená s pochybným EXPO tendrom, zostáva bez odpovede.

Subdodávky ako vnútorný kruh

Zmluva obsahuje ešte jeden zaujímavý detail. Ako jedného zo subdodávateľov uvádza spoločnosť Šport Progress, spol. s r.o. Tá má s víťaznou firmou spoločné nielen sídlo (Pri Šajbách 7, Bratislava), ale aj rovnakého konateľa — Viktora Miklósa.

Inými slovami, „subdodávateľom“ nie je žiadna externá entita, ale druhá firma tej istej osoby. Ide o častú firemnú praktiku, ktorá umožňuje formálne deklarovať subdodávky, no fakticky ponecháva celý tok peňazí v rukách jedného podnikateľského subjektu. Z hľadiska transparentnosti ide o slabé miesto systému verejného obstarávania.

Firma, ktorá prežije každého ministra

Záznamy v Centrálnom registri zmlúv ukazujú, že firma Šport Progress má dlhodobé a rozsiahle skúsenosti s verejnými zákazkami. Figurujú v nich zmluvy s ministerstvami, samosprávami, športovými zväzmi aj inými štátnymi inštitúciami. Sú to stovky tisíc eur, ktoré jej plynuli ešte počas vlád Smeru, Matoviča, Hegera aj úradníckej vlády.

V tomto kontexte je zrejmé, že Rudolf Huliak nie je ten, kto by mohol odstrihnúť tieto štruktúry od štátneho peňazovodu. Môže ich kritizovať, môže ich pomenovať, ale vo výsledku podpíše rámcovú zmluvu práve s nimi.

Sú ceny primerané?

Porovnali sme ich s medzinárodne dostupnými údajmi o nákladoch na výstavné stánky. Výsledok?

V zmluve so Slovakia Travel sa objavujú sumy ako 90 089 € za Berlín (100 m², 3 dni), 104 050 € za Londýn (100 m², 3 dni), či 80 789 € za Dubaj (30 m², 4 dni). Najmenšia expozícia v Las Vegas s rozlohou len 18 m² vychádza na vyše 68 175 €. Takéto sumy vyvolávajú pochybnosti o primeranosti nákladov, najmä pri porovnaní s tým, ako sa bežne v tomto segmente pohybujú ceny.

Podľa odborných výstavníckych portálov a trhových prehľadov výstavníckych asociácií v strednej Európe sa bežné náklady na expozície v rozsahu 60–100 m² pohybujú najčastejšie v rozpätí 30 000 až 60 000 € s DPH — v závislosti od konkrétnej lokality, trvania veľtrhu a rozsahu služieb. V porovnaní s tým ceny uvedené v zmluve Slovakia Travel s firmou Progress Promotion Bratislava tieto hranice výrazne prekračujú, najmä pri podujatiach v Európe, ako sú Berlín, Praha či Rimini. Náklady na menšie expozície — napríklad 18 m² v Las Vegas za viac ako 68 000 € — pôsobia vyslovene nadsadene.

Navyše, Slovensko má dlhodobo tie isté rozmery expozícií – žiadne technologicky náročné multimediálne prezentácie, žiadne pavilóny. Takéto ceny preto vyvolávajú podozrenie z nadsadeného rozpočtu, prípadne z „nafúknutej“ fakturácie cez formálne subjekty. A aj to v akých cenách dokázala zabezpečiť expo firma, ktorá dnes v súťaži neuspela tiež vyvoláva podozrenia.

Tichá kontinuita starých väzieb

Keď si tieto informácie pospájame, vidíme obraz známy zo slovenského prostredia: formálna zákonnosť prekrýva faktickú kontinuitu s pochybnými praktikami. Kým sa menia mená ministrov a riaditeľov agentúr, prístup k verejným zákazkám si zachovávajú tí istí aktéri — či už cez výmenu konateľov, alebo prepojené firmy.

A hoci Rudolf Huliak vystupuje ako človek, ktorý sa stavia voči systému, v skutočnosti je jeho súčasťou viac, než by si zrejme želal.