Brusel 29. júna 2018 (TASR/HSP-Virginia Mayo)

Predseda Európskej rady Donald Tusk po dvojdňovom summite EÚ v Bruseli v piatok upozornil, že aj napriek záverom, ktoré odobrili hlavy vlád a štátov v oblasti migračnej politiky, je ešte príliš skoro hovoriť o úspechu.

Tusk spresnil, že rozhodnutia spojené s migráciou na summite EÚ boli tou najľahšou súčasťou úlohy, ktorou je vyriešiť túto otázku. Povedal to aj napriek tomu, že premiéri a prezidenti rokovali v noci zo štvrtka na piatok takmer desať hodín, kým dospeli k dohode, ktorá bola pretavená do záverov summitu.

“Toto je najjednoduchšia časť úlohy v porovnaní s tým, čo nás čaká, keď začneme implementovať túto úlohu,” povedal Tusk počas záverečnej tlačovej besedy. Pripomenul základné prvky nočnej dohody lídrov: vyloďovacie platformy pre migrantov mimo hraníc EÚ, cielený rozpočtový nástroj v rámci dlhodobého rozpočtu EÚ na boj proti nelegálnej migrácii a posilnenie podpory pre líbyjskú pobrežnú stráž.

Premiéri a prezidenti v Bruseli odsúhlasili aj francúzsko-taliansky návrh na vytvorenie kontrolovaných centier pre migrantov na území EÚ, v tých členských krajinách, ktoré sú ochotné ich vybudovať. Jednou z nich je napríklad Belgicko, avšak belgický premiér Charles Michel to podmienil reformou azylovej politiky EÚ.

“Poslali sme správu všetkým lodiam, vrátane lodí mimovládnych organizácií pôsobiacich v Stredomorí, že musia rešpektovať zákon a nebrániť vo výkone líbyjskej pobrežnej stráži,” uviedol v tejto súvislosti Tusk.

Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker, ktorý vystúpil na záverečnej tlačovej besede spolu s Tuskom, poďakoval končiacemu sa bulharskému predsedníctvu v Rade EÚ, že vždy zdieľalo názory exekutívy EÚ, a ocenil, že Bulharom sa vďaka summitu v Sofii podarilo zmeniť atmosféru na západnom Balkáne a presadiť počas výkonu predsedníctva päť z celkového počtu siedmich legislatívnych návrhov v oblasti azylovej politiky.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron pred odchodom z Bruselu skonštatoval, že príliv migrantov sa výrazne znížili, avšak aj naďalej možno hovoriť o “migračnom napätí”. Spresnil, že uprednostňuje dlhodobé riešenia a dodal, že reakcia Európy na migráciu by nemala byť motivovaná iba emóciami.

“Na migráciu existovali dve možné odpovede: národná alebo európska. Je to tá druhá možnosť, ktorá zvíťazila na tomto summite, čo ma teší,” priznal pred novinármi. Uviedol, že efektívnosť musí byť jednou zo zásad, ktorými sa má riadiť EÚ pri riešení migrácie, a dohodu lídrov na summite opísal ako dohovor “v súlade s našimi hodnotami”.

Spokojnosť s dohodou ohľadom migrácie nie na všetkých stranách

Zámery členských krajín vytvoriť vyloďovacie centrá mimo hraníc Únie pre migrantov, ktorí sa chcú dostať do Európy, už zožali prvú vlnu kritických ohlasov. Uviedol to v piatok európsky týždenník Politico v súvislosti so závermi dvojdňového summitu EÚ v Bruseli.

Nemecká europoslankyňa Gabi Zimmerová, predsedníčka ľavicovej frakcie GUE/NGL v Európskom parlamente (EP), uviedla, že je “zúfalá” z rozhodnutia Európskej rady podporiť regionálne vyloďovacie platformy v tretích krajinách, ako aj kontrolované centrá pre žiadateľov o azyl na území členských štátov EÚ.

Niektorí lídri EÚ, vrátane českého premiéra Andreja Babiša, ako príklad riešenia migračnej krízy uvádzajú Austráliu, ktorá migrantov nepustí na svoje územie a sústreďuje ich na území iných krajín. Frakcia Európskej zjednotenej ľavice/Severskej zelenej ľavice (GUE/NGL) v stanovisku pre médiá upozornila, že na ostrovnom štáte Nauru a na ostrove Manus patriacom pod Papuu-Novú Guineu, kde sú utečenci smerujúci do Austrálie sústreďovaní, dochádza k “hroznému porušovaniu ľudských práv”.

“Oznámenie Európskej rady je súčasťou agresívneho úsilia o externalizáciu hraníc EÚ prostredníctvom nejasných dohôd s represívnymi režimami, ktoré viedli k tomu, že migranti boli vohnaní do otroctva v Líbyi, a k tisícom úmrtí v Stredomorí,” uvádza sa v stanovisku GUE/NGL. Táto politická frakcia EP považuje za správnejšie riešenie zaistenie “bezpečných a legálnych ciest do Európy” a žiada migračnú politiku EÚ postavenú na solidarite a rešpektovaní medzinárodného práva.

“Vedúci predstavitelia EÚ pošliapali základné práva najzraniteľnejších ľudí – tých, ktorí utekajú z vojnou zničených oblastí s obavami o vlastný život a životy svojich rodín,” upozornila Zimmerová.

S podobným stanoviskom pre Politico vyrukovala aj medzinárodná humanitárna organizácia Lekári bez hraníc. Šéfka krízového riadenia tejto organizácie Karline Kleijerová s odkazom na vyloďovacie platformy, kde sa majú oddeliť ekonomickí migranti od migrantov s právom na azyl, skonštatovala, že závery summitu EÚ sú veľmi nejasné a nie je isté, čo budú v skutočnosti znamenať.

“Je veľkým sklamaním, že lídri EÚ sa nedokážu dohodnúť na riešeniach, ako pomôcť a chrániť zraniteľné osoby, akými sú žiadatelia o azyl a utečenci. Zdá sa, že nebolo nájdené alebo dokonca ani hľadané žiadne riešenie, ktoré by zabránilo hrozbe utopenia sa migrantov na mori,” skonštatovala Kleijerová. Dodala, že snaha odsúdiť mimovládne organizácie, ktoré pomáhajú migrantom na mori, je snahou odvracať pozornosť od neschopnosti EÚ bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi, od nedostatku solidarity a vízií v EÚ a od “narušeného” európskeho azylového systému.

Viaceré humanitárne organizácie kritizujú závery summitu EÚ o migrácii

Subjekty Organizácie Spojených národov (OSN), ktoré sa osobitne venujú utečencom a migrantom, privítali v piatok v prvých reakciách dohodu členských štátov EÚ z Bruselu o azylovej politike.

Hovorca Úradu vysokého komisára OSN (UNHCR) Charlie Yaxley v Ženeve privítal jednotný postoj spoločenstva k azylovej politike konštatujúc, že teraz čakajú už na podrobnosti z dokumentu.

Za pozoruhodné označil dosiahnutie konsenzu členských štátov Únie v tejto oblasti hovorca Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) Leonard Doyle zdôrazniac, že sa členské krajiny prejavili ako mimoriadne solidárne.

Tak UNHCR, ako aj IOM sú proti uzavretým utečeneckým táborom, ktoré by považovali za akceptovateľné iba na veľmi krátky čas. Ľudí, ktorí potrebujú ochranu, by mali čo najrýchlejšie prepraviť do iných krajín, tvrdia.

Hovorkyňa Detského fondu OSN (UNICEF) Sarah Croweová bola kritická netajac obavy z možného zadržania detí.

Humanitárna organizácia Save the Children závery z Bruselu kritizovala slovami, že v tomto roku sa v dôsledku politiky Únie zvýši počet detí, ktoré sa budú ukrývať, detí, ktoré skončia v rukách pašerákov, a detí, ktoré sa vydajú na nebezpečné cesty, aby sa pokúsili dostať k nimi milovaným ľuďom. Podľa jej názoru účastníci vrcholnej schôdzky nevyužili šancu vytvoriť jednotný a funkčný azylový systém.

Kriticky reagovala aj organizácia Pro Asyl hovoriac o “summite nehumánnosti”. Hlavy štátov a predsedovia vlád nemajú žiadny súcit s prenasledovanými, konštatovala.

Aj humanitárna organizácia Lekári bez hraníc (MSF) reagovala na závery veľmi kriticky. Členské štáty EÚ musia podľa jej názoru dospieť k rozumu, teraz sa vyhýbajú zodpovednosti za záchranu ľudských životov. Ich politika odsudzuje zraniteľných ľudí vedome k zajatiu v Líbyi a zmieruje sa s tým, že ľuďom, ktorí sa na mori ocitnú v núdzi, sa nedostane pomoci. Deje sa tak pri plnom vedomí extrémneho násilia a vykorisťovania utečencov a migrantov, ktorému sú vystavení v Líbyi, vyhlásila predstaviteľka organizácie Karline Kleijerová.

UNICEF upozorňuje na bezpečnosť detí

Nové centrá pre migrantov, o ktorých hovorí Európska únia, musia byť otvorenými prevádzkami, a to v súlade s nariadeniami o ochrane detí. Povedal to v piatok Detský fond OSN (UNICEF).

“Obávame sa toho, že bude dochádzať k zadržiavaniu detí,” povedala pre agentúru DPA  Croweová. Reagovala tak na poslednú dohodu lídrov EÚ o zriaďovaní tzv. kontrolovaných stredísk na území Európy.

V týchto centrách, ktoré budú zriaďovať štáty EÚ na dobrovoľnej báze, sa bude rozhodovať o migrantoch – či ostanú v Európe, alebo budú poslaní späť do svojej vlasti.

Rozmiestňovanie úspešných žiadateľov o azyl bude tiež na dobrovoľnej báze, vyplýva ďalej zo záverov summitu lídrov EÚ, ku ktorým dospeli v noci na piatok po maratóne rokovaní.

UNICEF má podľa Croweovej aj otázky v súvislosti s tzv. vyloďovacími centrami, ktoré by mali podľa nového plánu vznikať mimo Únie, napríklad v severnej Afrike.