Môj profil 
Predplatné
Američania sa snažia rozohrať “strategickú ekonomickú hru”, výsledkom amerických aktivít je množstvo protichodných krokov, ktoré dezorientujú amerických spojencov a množstvo krokov, ktoré zhoršujú americké postavenie.
Veľmi zaujímavo sa rozvíjajú najmä vzťahy medzi Tureckom a USA. Do roku 2014 neboli medzi Ankarou a Washingtonom žiadne výraznejšie problémy, Turecko predstavovalo spoľahlivého amerického partnera a najsilnejšie vojenské zoskupenie na južnom krídle NATO, dosah Turecka bol markantný aj na Kaukaze a na Blízkom východe. A to všetko sa postupne začalo výrazne meniť.
Prezident USA Donald Trump otvorene informoval o novouvalených clách na turecký hliník a oceľ, pretože podľa Trumpa Turecko prestáva byť americkým partnerom. Následne turecká líra prudko klesla vo vzťahu k USD. Pre tureckú ekonomiku znamená uvalenie amerických ciel a sankcií naozaj silný úder a americká sankčná vojna má nepríjemný dopad pre tureckú ekonomiku. USA mávajú sankciami na všetky strany, čo udivuje aj amerických spojencov v EÚ a mnohí považujú tieto americké aktivity za kontraproduktívne.
Erdogan je však ochotný ísť do konfrontácie. Na americký ekonomický tlak odpovedá protitlakom, a tak znepríjemňuje Američanom život v oblasti vojenskej spolupráce. Američania majú problémy využívať turecké vojenské letecké základne, Ankara blokuje najdôležitejšiu základňu NATO v Incirliku. Situácia už zašla tak ďaleko, že z Incirliku stiahli Američania pred viacerými mesiacmi aj jadrové zbrane na základňu v nemeckom Rammsteine. Napätie v turecko-amerických vzťahoch rastie aj kvôli Kurdom, proti ktorým Turci rozhodne v Sýrii vystupujú a nechcú pripustiť vznik samostatného kurdského štátu.
Vzťahy s Američanmi škrípu aj v otázke Gulena, amerického pokusu o prevrat i v otázke osudov amerického pastora Andrewa Brunsona, ktorý sa angažoval v neúspešnom pokuse o prevrat v Turecku (ten mal odstrániť Erdogana a k moci priviesť Američanmi protežovaného Gulena, ktorý žije v americkom exile). Turecký protitlak vyvoláva ďalší tlak Američanov v podobe sankcií, Američania sú navyše vydráždení snahami Turkov kúpiť ruský systém S-400, situácia nakoniec vyústila až do stavu, že Američania blokujú dodávky F-35 do Turecka
V konflikte Turecko-USA hrá ťahá Erdogan samozrejme za kratší koniec. Sankčná vojna Turecko oslabuje, kurz tureckej líry dramaticky klesá, turecká ekonomika je prehrievaná lacnými úvermi, stabilita finančného systému sa znižuje, čo nakoniec môže priviesť k naozaj vážnemu ekonomickému ohrozeniu Turecka.
Či dokáže turecká vláda a Erdogan úspešne vyriešiť turecké ekonomické problémy, je podľa niektorých expertov otázne. S najväčšou pravdepodobnosťou netreba očakávať v Turecku katastrofický scenár, čo však možno s určitosťou očakávať je zmena orientácie a geopolitických vektorov Turecka. Američania strácajú Turkov ako svojich spojencov a Ankara sa na Američanov už otvorene nespolieha a hľadá riešenie svojich problémov inde.
Tlak Američanov privádza Erdogana k zbližovaniu so štátmi BRICS. Turecko začalo s BRICS komunikovať už takmer pred pol rokom, Turci však ešte pred pol rokom (v porovnaní s dneškom) stále hrali na dve strany a očakávali, že sa vzťahy s Američanmi vyjasnia. Teraz sa však turecké aktivity smerujúce k rozširovaniu spolupráce so štátmi BRICS zrýchľujú a odstredivé tendencie vo vzťahu k USA v Turecku rastú. Turecko úspešne rozširuje svoju spoluprácu najmä s Ruskom a Čínou a Erdogan je ochotný dokonca začať v medzinárodnom obchode prestať používať USD a začať obchodovať v národných valutách.
Aké má Erdogan momentálne možnosti a na koho sa môže orientovať? Nemá príliš veľa možností, ako nepríjemnú situáciu v Turecku vyriešiť a riziko “sýrskeho scenára” sa v Turecku prudko zvyšuje. Saudi majú s Turkami veľmi mrazivé vzťahy, takže od Saudov peniaze do Turecka neprídu. Turecko vďaka rozširujúcej sa spolupráci s Iránom a problémom s USA Saudov evidentne stratili. Turci sa môžu orientovať na Čínu, tá je však ako obyčajne opatrná a sleduje vlastné záujmy. Ostáva tak Rusko, ktoré má s Američanmi veľmi napäté vzťahy a Irán, s ktorým sa Turecko čoraz viac zbližuje a to ho ešte viac odďaľuje od Saudov, monarchií Perzského zálivu i Izraela.
Preto sa netreba ani veľmi čudovať skutočnosti, že v posledných dňoch v Moskve neustále drnčí telefón z Ankary. Erdogan má ozajstne veľmi horúce leto. To znamená, že bude oveľa povoľnejší aj v Idlibe.
.jpg)
.jpg)
