„Apolitické“ kampane mladých. Ako sa pred voľbami 2023 mobilizovala mládež – a kto to platil

Pred parlamentnými voľbami v roku 2023 sa na sociálnych sieťach objavila záplava „apolitických“ výziev, ktoré nabádali mladých ľudí, aby išli voliť. Ich vizuálna kvalita a mediálny dosah ďaleko presahovali bežné amatérske projekty. Mnohé z týchto iniciatív pôsobili spontánne, no ich koordinácia a financovanie naznačovali, že za nimi stoja profesionálne tímy – často financované zo zahraničia.

Neviditeľné financovanie aktivizmu

Slovensko sa stalo živnou pôdou pre desiatky malých občianskych združení, ktoré sa venujú „moderným“ témam – od LGBTI aktivizmu po klimatické či digitálne projekty pre mládež. Navonok pôsobia ako dobrovoľnícke iniciatívy, no v skutočnosti ide o profesionálne riadené štruktúry s trvalým prístupom k grantovým zdrojom.

Zákon im to umožňuje. Menšie OZ nemajú povinnosť zverejňovať účtovné výkazy ani výročné správy, ak neprekročia určitý limit alebo neberú štátne dotácie. Na rozdiel od firiem či nadácií tak nemusia zverejniť, odkiaľ peniaze získavajú ani komu ich posielajú ďalej. Ak navyše ide o menšie granty z EÚ či zahraničných nadácií, nevzniká povinnosť registrácie ani auditu.

Takto vzniká šedá zóna aktivizmu – legálna, no prakticky netransparentná. Projekty s ideologickým obsahom fungujú bez verejnej kontroly, hoci ovplyvňujú médiá, školy aj spoločenské nálady.
Problém nie je v samotnom aktivizme, ale v asymetrii transparentnosti: živnostník musí účtovať každý cent, zatiaľ čo mimovládka s porovnateľnými príjmami nemusí zverejniť nič.

Výsledkom je prostredie, kde sa dobrovoľníctvo mení na grantový biznis – s morálnym posolstvom, ale bez akejkoľvek zodpovednosti voči verejnosti.

Marek Mach – produkt novej generácie grantového aktivizmu

Marek Mach patrí k novej generácii grantových aktivistov – mladých mediálnych tvárí, ktoré vystupujú ako apolitické, no tvoria dôležitú súčasť ideologickej infraštruktúry liberálneho tretieho sektora. Ich projekty sú profesionálne vedené, vizuálne atraktívne a zamerané na formovanie postojov mládeže.

Mach začínal iniciatívou Mladí proti fašizmu, neskôr vytvoril projekty Dúhy, Mladí za klímu, Správy mladí, v roku 2023 webom Tvoja.eu, ktorý vznikol s podporou organizácie Action for Democracy. Témy ako boj proti „extrémizmu“ či „dezinformáciám“ znejú neutrálne, no v praxi ide o systematické presadzovanie liberálnych hodnôt a prozápadného svetonázoru. Za pozornosť stojí aj jeho spolupráca s Konzervatívnym inštitútom M. R. Štefánika na projekte školských prednášok o „kritickom myslení“.

Hoci Mach odmieta politické zaradenie, jeho aktivity hovoria jasne. Zastáva progresívno-liberálne postoje v spoločenských témach a proeurópske v geopolitike. Pred voľbami 2023 bol výrazne aktívny –stál okrem iného za projektom Volebný vlak z Prahy, ktorého cieľom bola mobilizácia mladých voličov.

Z pôvodne dobrovoľníckej iniciatívy sa tak stal profesionálny projekt s jasnou ideovou orientáciou. Mach pôsobí autenticky, no za jeho činnosťou stojí prepojená sieť organizácií, ktorá mu umožňuje fungovať mimo politických strán – s reálnym politickým účinkom.

Aktivity realizuje prostredníctvom štyroch občianskych združení – Mladí, o.z., Dúhová iniciatíva, Untitled Project a Itinerantur. V slovenských registroch ani na ich weboch sa nenachádzajú výročné správy ani účtovné uzávierky. Viac o pozadí financovania sa dozvedáme z výročných správ donorov: Open Society Foundations uvádza grant pre Mladí proti fašizmu (zriadenie štúdia a tvorba dokumentov), zatiaľ čo Action for Democracy (A4D) vo svojej správe za rok 2023 potvrdzuje podporu OZ Mladí v rámci programu Frontline Support – Slovakia, zameraného na zvýšenie účasti mladých voličov.

A4D, ktorá sa netají tým, že jej cieľom je „mobilizovať občanov demokratických krajín v čase ohrozenia ich hodnôt“.

V kontexte predvolebných kampaní v roku 2023 to znamená, že OZ Mladí, o.z. patrilo medzi prijímateľov grantov zahraničného pôvodu so zreteľne politickým obsahom – a bez akejkoľvek povinnosti zverejniť tieto informácie slovenským orgánom či verejnosti. A neboli jediní, koho A4D pred parlamentnými voľbami 2023 podporila.

Granty A4D na Slovensku (2023)

Granty z tejto americkej nadácie plynuli na Slovensko hlavne v roku 2023, ako vyplýva z výročných správ za roky 2022, 2023, 2024. Vo výročnej správe za rok 2022 Slovensko spomenuté nie je; správa za rok 2023 opisuje podporu piatich mimovládok na ovplyňovanie mladých voličov a prvovoličov pred parlamentnými voľbami. A v 24. je o Slovensku len krátka zmienka. Z toho jasne vyplýva záujem tejto organizácie o naše parlamentné voľby. Správa z 2023 uvádza, že každý grant v programe Frontline Support sa pohyboval v rozmedzí 25 000 až 50 000 USD.

A ako hodnotí A4D výsledok jej grantového úsilia na Slovensku v roku 2023?:

„Naši grantisti dosiahli výrazný vplyv na občiansku účasť. Zvýšenie záujmu mladých ľudí o voľby o 15 percentuálnych bodov – z 52 % v apríli na 69 % v septembri – odráža efektívnosť nepolitických kampaní, ktoré viedli naši prijímatelia grantov. Hmatateľným výsledkom tohto zvýšeného záujmu je pôsobivá 69-percentná účasť mladých ľudí vo voľbách, ktorá prekonala výsledky predchádzajúcich volieb spred troch rokov (65 %).“

Koho volia mladí ľudia, adresáti tejto grantovej iniciatívy?

Ako funguje model „garanta“ a prečo znižuje transparentnosť

V prostredí mimovládok sa udomácnil systém tzv. grantových garantov – sprostredkovateľov, ktorí žiadajú o financie v mene menších iniciatív. Typickým príkladom je Nadácia otvorenej spoločnosti (OSF), ktorá zastrešuje projekty mladých aktivistov či neformálnych skupín, aby im umožnila získať granty od veľkých donorov.

Model má logiku: malé iniciatívy často nemajú právnu subjektivitu, účtovníctvo ani referencie. Garant preto komunikuje s donorom, vybaví administratívu aj vyúčtovanie. V praxi to však znamená, že grant sa v účtovníctve objaví pod menom garanta, nie reálneho príjemcu. Verejnosť tak vidí len, že OSF získala financie – no nie, komu ich ďalej prerozdelila. Tento systém nie je nelegálny, no výrazne znižuje transparentnosť finančných tokov. Mnohé ideologické alebo mobilizačné projekty sú tak financované mimo verejných registrov a pôsobia ako spontánne občianske iniciatívy, hoci reálne fungujú v rámci koordinovanej grantovej siete.

Príkladom je projekt Mladí proti fašizmu, kde OSF sama priznala, že Marekovi Machovi pomohla získať grant od Slovenskej sporiteľne. Pravdepodobne však rovnakým spôsobom vznikli aj ďalšie podobné kampane, ktoré sa dnes prezentujú ako nezávislé, no ich prepojenie na väčších donorov – banky, nadácie či zahraničné fondy – sa z verejných údajov prakticky nedá dohľadať.

Keď angažovanosť mladých prestala byť spontánna

Zvláštnu pozornosť si pred voľbami 2023 zaslúžila séria emotívnych výziev na sociálnych sieťach, ktoré šírila aj iniciatíva Mladí proti fašizmu. Prostredníctvom vizuálne pôsobivých príspevkov apelovala na mladých, aby „nenechali rozhodnúť iných“ a išli voliť – s tónom, ktorý skôr než k občianskej zodpovednosti smeroval k politickej mobilizácii. Ich komunikácia kopírovala štýl tzv. apokalyptických kampaní, ktoré vyvolávali dojem, že neúčasť vo voľbách prinesie Slovensku temnú budúcnosť.

Machova skupina sa pohybuje v tom istom mediálnom a grantovom priestore ako (Ne)Chcem tu zostať, a ich projekty cielia na rovnakú demografiu mladých voličov. Túto kampaň finančne podporila britská vláda cez agentúru Zinc Network – prostredníctvom influencerov ako Veronika Cifrová Ostrihoňová. A podľa našich zistení aj americká Action for Democracy, ktorá podporila aj jeho OZ.

Aj vďaka týmto aktivitám bola volebná účasť mladých v roku 2023 najvyššia od roku 1998. Ktorým stranám tieto hlasy pomohli, ukázali výsledky: vo vekovej skupine 18–30 rokov dominovali Progresívne Slovensko, SaS a Demokrati.

Zákon, ktorý nechal šedú zónu nedotknutú

Parlament síce v apríli 2025 schválil novelu zákona o neziskových organizáciách, no z pôvodne prísneho návrhu zostala len symbolická požiadavka na transparentnosť. Povinné označovanie „zahraničných agentov“ či kontrola donorov boli zo zákona odstránené po tlaku liberálnych strán a tretieho sektora.

Novela sa týka len organizácií s príjmom nad 35 000 eur ročne, takže väčšina menších iniciatív – vrátane tých, ktoré najviac formujú verejnú mienku – zostáva mimo dohľadu. Zákon tiež nerieši subgrantovanie, keď peniaze zo zahraničia prichádzajú cez domácich garantov (napr. Pontis či Via Iuris), takže pôvodný donor – OSF, NED, A4D či britské FCDO – ostáva pre verejnosť neviditeľný.

Transparentnosť má byť podľa zákona zabezpečená len zverejnením výkazu na webe, bez centrálneho registra a možnosti krížovej kontroly. V praxi tak štát nevie zistiť, že viacero „mládežníckych“ kampaní pochádza z rovnakého zahraničného zdroja a sleduje jednotný ideový cieľ.

Ak má mať novela zmysel, potrebuje druhú etapu – zo symbolickej transparentnosti na reálnu sledovateľnosť peňazí. Slovensko potrebuje centrálny register grantových tokov, kde by každý subjekt uvádzal pôvodný zdroj financovania, a garantské nadácie by zverejňovali zoznam subgrantov s výškou a účelom podpory.

Rovnako dôležité by bolo rozšíriť Infozákon aj na mimovládne kampane ovplyvňujúce voličov a prijať etický kódex tretieho sektora, ktorý by oddelil občiansky aktivizmus od politického marketingu.

Ak sa Slovensko uspokojí len s papierovou transparentnosťou, verejnosť zostane v tme. Skutočná otvorenosť sa začína tam, kde sa priznáva, kto a prečo tieto aktivity platí – až potom možno hovoriť o férovej súťaži názorov, nie o privilegovanej zóne financovanej zvonka.

Transparentnosť, ktorá zostala v rukách netransparentných

Slovensko prijalo zákon, ktorý sa tvári, že prináša svetlo, ale v skutočnosti len potvrdzuje tmu.
Ak verejnosť nevidí na prsty tým, ktorí ju presviedčajú, stráca sa hranica medzi aktivizmom a propagandou.

Transparentnosť nie je hrozbou, ale jediným liekom – inak zostane občianska spoločnosť marketingovou infraštruktúrou pre cudzie záujmy.

Prečítajte si tiež

• Premiér: Británia platila aktivistov na ovplyvňovanie volieb, chceme vysvetlenie
• Britské ministerstvo sa vyviňuje z kauzy ovplyvňovania na Slovensku
• Kéry: Téma ovplyvňovania volieb by sa pre jej závažnosť mala riešiť v pléne parlamentu