Liberálny fašizmus zvíťazil: Škoda ruší spoluprácu s SNG

Len teraz sme informovali o výzve zoskupenia Otvorená kultúra (a spol.) firme Škoda Auto Slovakia, aby vzhľadom na „praktiky” SNG ukončili spoluprácu ako s národnou galériou, tak so súťažou detských ilustrácií BIB2025. Nuž a o dva dni neskôr sa slávna škodovka zlomila, a vyhovela požiadavke aktivistov. Tým, že sa značka podvolila žiadosti úzkej skupiny nikým nevolených osôb, poukázala fakticky na svoju nesvojprávnosť – veď ako ináč označiť niekoho, kto rozhoduje na základe strachu z toho, čo o ňom povie ukričaná menšina?

Ukričaná menšina sa, pochopiteľne, skrýva za heslami slobody a demokracie: „Dôvodmi (bojkotu zo strany časti kultúrnej obce – pozn. red.) sú nedemokratické praktiky vedenia BIBIANY a SNG, teda organizácií podieľajúcich sa na organizácii BIBu.”

Skúsme analógiu pre lepšie pochopenie: Keď stredoškolská skupinka študentov bude mať za to, že aktuálne vedenie školy je „nedemokratické”, pretože nevyhovelo ich špecifickým požiadavkám, môžu legitímne vyvinúť tlak na sponzorov školy, aby stiahli svoju podporu?

Chápete, kam tým mierim, a ako ďaleko nás môže zatiahnuť tento druh aktivizmu?

Škoda Auto vo svojom vyhlásení hovorí o tom, že chceli podporiť dobrú vec, no mrzia ich kontroverzie, a oni predsa nechcú rozdeľovať spoločnosť. Aké milé, až dojemné! Až na to, že vždy ide len o zisk a obraz značky v očiach širokej verejnosti. Ten obraz nemaľuje vláda, ale médiá a aktivisti. Médiá a aktivisti fungujú ruka v ruke, preto bolo logicky pre škodovku „bezpečnejšie” vyjsť im v ústrety. Čo na tom, že BIB je pre deti? Kašľať na to, hlavne, aby sme nepoškodili svoje dobré meno – pretože nepodvoliť sa aktivistom by znamenalo ísť do rizika byť naťahovaný po sociálnych sieťach a stránkach červených denníčkov…

Taká je aspoň logická domnienka, keď riešime otázku marketingovej stratégie. Vlastne sa dalo čakať, že k tomu príde. Akurát ma sklamali v tom, že sa to udialo tak rýchlo, defakto zo dňa na deň. Týmto Škoda urobila niečo, čo Slovensku rozhodne neprospeje – svojím rozhodnutím dala v druhom pláne signál, že keď sa so „správne formulovanou” výzvou obrátite na podnikateľské subjekty, aby dali ruky preč od štátnych ustanovizní či podujatí (a máte za sebou piatu veľmoc), vaša šanca uspieť je enormná.

Inými slovami: Legitimizuje sa nám tu liberálny fašizmus.

Výraz „cancel culture” už nestačí; toto je presne to, o čom už dávno hovoril Ľuboš Blaha, keď sa mu oponenti smiali, že „liberálny fašizmus” neexistuje. Lenže kto – s prepáčením – nemá v hlave nasypané arašídy, ten chápe, čo toto spojenie znamená. Konkrétne: Vymáhanie svojvôle liberálnych skupín, organizácií, či mocných jednotlivcov (nie fyzickým násilím, lež v „rukavičkách”).

S tým, že iba ich pohľad na svet má byť ten jediný správny – iba oni budú určovať, čo je a čo nie je demokratické. A túto moc, ako sme práve videli na pozadí prebiehajúcich udalostí okolo Bibiany a SNG, sú schopní vykonávať či vymáhať prostredníctvom privátneho sektora.

Ešte raz: Uvedomuje si vôbec niekto, kam sme sa dostali, a čo nás čaká, ak tento trend bude pokračovať?