Pred niekoľkými týždňami sa Breiner pustil do boja proti šéfredaktorovi Hlavných správ, ktorého prakticky iba na základe subjektívnej interpretácie verejne dostupných informácií označil za priameho vykonávateľa ruskej propagandy. Tým vytvára klamlivý dojem, akoby celý rad odborníkov, ktorí publikujú v alternatíve alebo odmietajú selektívne narábanie s faktami, typické v posledných rokoch pre slovenský mainstream, mali niečo dočinenia s Kremľom. Veľmi nebezpečná úvaha, ktorá má obrovský potenciál rozdeliť ľudí na dobrých a zlých, pričom cieľom týchto aktivít je druhej skupine čo najviac strpčiť bežný život a na jej členov nakresliť terč. A pritom o limitoch svojich vlastných zistení pochybuje aj samotný autor, keď v samom závere svojej „analýzy” uvádza, že „v budúcnosti by mohol štát zaradiť HS na sankčný zoznam, ak by sa preukázalo napr. financovanie priamo Kremľom po 24. 2. 2022 – čo zatiaľ nemáme dôkaz.” Pričom také dôkazy ani nebude mať lebo neexistujú a alternatíva funguje trocha inak, ako to vyzerá v jeho zakonšpirovanej hlave.

V ďalšom zo statusov, ktorý je namierený proti aktuálnej vláde, ide ešte ďalej, keď hovorí o tom, že ruská propaganda pomohla premiérovi Ficovi vyhrať voľby v roku 2023. Ako človek, ktorý verí nezávislej a apolitickej vede, sa opatrne pýtam: ako sa dá hodnoverne zmerať vplyv nejakej svetovej mocnosti na demokratické voľby? A nedá sa náhodou predpokladať, že ak by voľby na Slovensku v roku 2023 ovplyvnila propaganda z Kremľa, všadeprítomná Európska komisia by to nenechala len tak? Mimochodom, ak bývalá vláda, práve z iniciatívy pohlavárov v rezorte obrany a poradcov z tretieho sektora, nechala bez rozhodnutia súdov vypnúť údajné dezinformačné weby, ako mohli dramatickým spôsobom zasiahnuť do predvolebného boja?

Aj v ďalšej časti spomínaného textu neváha tento samozvaný odborník mixovať jablká s hruškami. Aj keď sa tvári ako seriózny analytik, do výpočtu všetkých údajných káuz súčasnej vládnej koalície mieša nielen právoplatne odsúdené osoby, ale aj obvinených bez podanej obžaloby či podozrivých, u ktorých sa napokon žiadne podozrenie nepotvrdilo.

Vráťme sa ale k ruskej stope. Teda k tomu, čím sú ľudia okolo Breinera doslova posadnutí. Potenciálny vplyv veľkého dubiska vidia všade a činnosť vlády Slovenskej republiky má byť toho neustálym dôkazom. Už nestačia cesty premiéra Fica a tľapkanie sa s diktátormi, najnovšie sa šíria fámy o ruskom vplyve na podobu novej Ústavy SR, za ktorú okrem koaličných poslancov hlasovala aj časť KDH či Matovičovho hnutia. Útoky na exministra zdravotníctva Mareka Krajčího a hoaxy o jeho údajnom napojení na Rusko, sú ďalším dôkazom, že agresívnej progresívnej novinárčine sa medze nekladú.

Miešanie Breinerovej žurnalistiky s občianskym aktivizmom, ktorý sa navyše skrýva za cudzie peniaze, je takisto veľmi toxický kokteil. Je príznačné, že na údajný nárast vplyvu cudzej mocnosti v našej krajine upozorňuje projekt, ktorý mal byť zapletený do škandálu britskej ambasády. Slovensko sa zjavne zmenilo na ring, aspoň v očiach tých, čo nemajú problém slúžiť záujmom cudzej mocnosti, proti inej veľmoci na opačnom konci sveta. A tak sa k našej krajine aj správajú – ako k žinenke.

Aj pod vplyvom takýchto organizovaných kampaní dosahuje odpor voči všetkému ruskému, nevynímajúc umelcov a športovcov, u časti našej populácie astronomické krivky. Neviem sa zbaviť dojmu, že takýto prístup hraničí s tým, čo trestný zákon pozná pod pojmom podnecovanie k národnostnej nenávisti. Začína to pripomínať syndróm kolektívnej viny, ktorý sa uplatňoval po druhej svetovej vojne. A to je ďalšie riziko, ktorému by sme mali venovať pozornosť.

Otázne ostáva, prečo sa podobné aktivity objavujú práve teraz? To, čo kedysi robil Breiner za štátne peniaze ako poradca na ministerstve obrany u Jaroslava Naďa a neskôr ako aktivista napojený na britské zdroje, keď po vypuknutí aféry ZINC Network priznal spoluprácu aj grantovú podporu istého podcastu, najnovšie pretláča prostredníctvom verejnej zbierky. Odpoveďou by mohla byť záchrana Demokratov, ktorí sa stále pohybujú na hranici zvoliteľnosti. Agresívna rétorika, z ktorej mimochodom vzišiel aj atentátnik na premiéra Fica, by mohla priniesť vytúžené percento v boji o hlasy pospolitého ľudu.

Už teraz sa dá očakávať, že voľby v roku 2027 budú špinavé a plné útokov, aké nemajú obdobu. Vidíme veľmi dobre, akej pozornosti sa dostalo voličom v Rumunsku či Moldavsku. Zjavne našu spoločnosť čakajú veľké výzvy a otázky. Dokáže nájsť demokratický štát vhodné mechanizmy, aby zabránil zhubnému vplyvu ktorejkoľvek cudzej krajiny na proces slobodných volieb? A kto dokáže v prípade pochybností objektívne určiť intenzitu takéhoto zásahu? Vylúčime preto z politického zápasu konkrétne strany či lídrov? Prípadne zabránime hlasovať určitým skupinám osôb, ktoré mohli podľahnúť neželanému tlaku?

Jedno je však isté už teraz. Čím viac budú aktivisti zahraničnej proveniencie mobilizovať ľudí na Slovensku a manipulovať verejnú mienku, tým väčší odpor u svojich názorových oponentov získajú. Po hlbokej orbe zostane akurát hlboká brázda, ktorá ešte viac rozdelí spoločnosť.