Pamätný deň – Deň samizdatu sa v SR pripomína od roku 2021

Dátum 12. október odkazuje na udalosť z 12. októbra 1988, keď 92 českých a slovenských disidentov podpísalo vyhlásenie na podporu slovenského kresťanského aktivistu Ivana Polanského, ktorého 17. júna 1988 odsúdili za vydávanie a šírenie samizdatu na štvorročné väzenie. „Vyzývame vás, aby ste buď Ivana Polanského prepustili na slobodu, alebo osvedčili dôslednosť svojej zvrátenej spravodlivosti tým, že uväzníte nás všetkých,“ uvádzalo sa vo vyhlásení.

Medzi známe prípady prenasledovania ľudí, ktorí šírili samizdaty, patrí aj kauza z roku 1981 známa ako „francúzsky kamión“. Za „pašovanie“ literatúry sa vtedy ocitlo vo väzbe viacero ľudí, medzi nimi aj disident a filozof Milan Šimečka.

Čo je samizdat?

Samizdat je tajné vydávanie, rozmnožovanie rôznych textov, kníh a časopisov, ktoré boli zakázané a vznikali mimo oficiálnych politických či kultúrnych štruktúr. Pojem pochádza z ruštiny a možno ho preložiť ako sám-seba-vydať. V 30. rokoch 20. storočia ho použil ruský básnik Nikolaj I. Glazkov.

Na Slovensku sa začal šíriť v období normalizácie v rokoch 1970 – 1989. Vydávanie samizdatov sa v bývalom Československu v období totalitného režimu posudzovalo ako protizákonná činnosť. Mnohých nezávislých vydavateľov samizdatov sledovala Štátna bezpečnosť (ŠtB) a boli voči nim vykonávané represie, ako domové prehliadky, výsluchy a hrozilo im aj väzenie.

Zákaz publikovania

Prostredníctvom samizdatu sa šírili texty autorov, ktorí mali zákaz verejne publikovať. Zákaz súvisel najmä s ich kritickým postojom k invázii vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968. V samizdate však zverejňovali texty aj autori, ktorí odmietali publikovať v oficiálnych periodikách, kde bol priestor na umeleckú slobodu limitovaný oficiálnou ideológiou. Medzi samizdatových autorov patrili aj tí, ktorí vydávali svoje diela aj oficiálne. Išlo najmä o texty, ktoré boli otvorene kritické voči normalizačnej moci.

Na vznik slovenského samizdatu mal výrazný iniciačný vplyv český samizdat. V porovnaní s českým literárnym samizdatom na Slovensku zverejňovalo svoje texty v samizdate oveľa menej autorov, vychádzalo tu aj menej periodík či iných samizdatových tlačí.

Náboženský samizdat

Na Slovensku bol viac zastúpený náboženský samizdat. V období normalizácie vydávali aktivisti katolíckeho disentu viac ako dvadsať samizdatových časopisov. Náboženský samizdat mal na rozdiel od literárneho samizdatu iné funkcie. Vychádzal pre potreby kresťanských komunít. Na rozdiel od literárneho samizdatu neplnil prioritne estetickú funkciu. Literárny samizdat bol názorovo diferencovanejší a existovali v ňom rôzne prúdy.

Prvé literárne samizdaty sa na Slovensku objavili v 70. rokoch minulého storočia v Košiciach a mali charakter literárnych zborníkov. Vychádzali pod názvami The Nace, Trinásta komnata, Hudba a Nace, Nacelle a Lesní speváci. Najvýznamnejšími predstaviteľmi košického samizdatu boli básnik Erik Groch a filozof Marcel Strýko.

Periodiká počas literárneho samizdatu

V 80. rokoch začal literárny samizdat vychádzať aj v Bratislave a jeho súčasťou boli periodiká Kontakt, K, Altamira, Fragment, Fragment K, ktoré zverejňovali nielen prózu a poéziu, ale venovali sa aj reflexii literatúry, kultúrnej a politickej publicistike, čím literárny samizdat nadobúdal aj charakter občianskeho samizdatu.

Pri príležitosti tohtoročného Dňa samizdatu usporiadali Ústav pamäti národa (ÚPN) a Občianske združenie samizdat.sk 9. októbra odborný seminár Deň samizdatu 2025 – „Z tajnej tlačiarne do rúk čitateľa“. V rámci seminára udelil ústav Pamätnú medailu ÚPN za odpor proti totalitnému režimu aktérom a distribútorom samizdatu: Jiřímu Gruntorádovi, Františkovi Novajovskému, Jánovi Budajovi, Tomášovi Petřivému in memoriam, Františkovi Balúnovi, Pavlovi Benkovi, Jánovi Letzovi in memoriam, Júliusovi a Renáte Brockovým, Danielovi Bédimu in memoriam, Pavlovi Abrhanovi a Alexandrovi K. Erdélyimu.