V rozhovore pre Hlavné správy otvorene pomenoval riziká, ktoré dnes ohrozujú politikov a varuje pred podceňovaním prevencie. Podľa neho útoky na verejných činiteľov nie sú ojedinelým excesom, ale logickým dôsledkom polarizovanej spoločnosti a zlyhaní tých, ktorí majú zodpovedať za ochranu.

Polarizovaná spoločnosť, frustrácia občanov, technologické hrozby aj nepripravenosť bezpečnostných zložiek. Je len otázkou času, kedy dôjde k ďalším útokom – ak politici nezačnú brať bezpečnosť vážne.

Viac sa dozviete vo videorozhovore s bezpečnostným expertom, Dr. Ing. Jurajom Zábojníkom, PhD.

Už aj v Česku sa nedávno odohral útok na politika. Andreja Babiša dôchodca počas mítingu udrel barlou do hlavy, expremiér musel dokonca vyhľadať lekárske ošetrenie. Čím si vysvetľujete, že takýchto útokov pribúda?

Je to dôsledok obrovských pohybov v spoločnosti. Polarizácia názorov, zdražovanie, vysoké ceny – ľudia vychádzajú zo svojho komfortu a prestávajú politikom veriť. Tí toho narozprávali veľmi veľa, ale veľa nesplnili. Takýchto nahnevaných ľudí sú tisíce – nielen v Česku, ale aj na Slovensku a v celej Európe.

Politici nemôžu brať občanov tak, že slobodu majú iba deň pred voľbami, keď prejdú z jednej klietky do druhej. Keď vznikne medzi politikmi a občanmi trhlina, nasleduje priepasť. A tá už na Slovensku aj v Česku existuje.

Preto by mali byť pripravení aj na to najhoršie. Útočníkov, ktorí sa môžu prejaviť podobne ako teraz ten muž s barlou, je veľa. Bezpečnostné opatrenia nesmú byť iba kulisou alebo filmovou choreografiou – je to realita. Videli sme to aj na Slovensku pri atentáte na premiéra Fica.

Viac v rozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Toto bol útok dôchodcu, ktorého vraj v danej chvíli nahnevalo niečo, čo Babiš povedal. Ale sú aj iné prípady – napríklad útok na premiéra Fica, ktorý bol pripravovaný dlhšie, či streľba na Donalda Trumpa počas predvolebnej kampane. Prípady, keď sa útočník pripravuje týždne, či mesiace, sú asi závažnejšie, aj nebezpečnejšie.

Áno, hovorili sme o A, teraz musíme hovoriť aj o B. Všetko, čo sa robí v rámci bezpečnostných opatrení okolo ústavných činiteľov, stojí na jednom základnom pilieri – a tým je prevencia. Keď si rozmeníme na drobné, prečo sa to stalo v Handlovej, tak je to jednoznačne zlyhanie ochranky. Hovorím to už dlhodobo a zopakujem to aj teraz.

Kompetentní to môžu popierať, ale ja hovorím otvorene – zlyhali. Hlavne v prevencii. Útočník Cintula bol známy, pohyboval sa na rôznych miestach, rozprával o stretnutí s premiérom. To všetko mala operatíva podchytiť. Fotografia mala byť v databáze, riziko malo byť vyhodnotené. A potom, keď sa takýto človek objaví medzi 15 či 20 ľuďmi, ochranka ho musí identifikovať. Fotografia v databáze, vyhodnotenie rizika – to je ich práca.

Práca operatívcov je sledovať ruky, oči, pohyb tela. Ak má niekto ruku v taške, tak musí byť okamžite podchytený. To nie je voľná disciplína. Keď sa takýto človek dostane až k premiérovi, už má ochranka veľmi zlé karty.

Takže podľa vás nešlo len o zlyhanie jednotlivcov, ale celého systému?

Presne tak. Ochrana musí fungovať ako zohratá skupina – osobní ochrancovia, epizodická ochrana, operatívci, pyrotechnici, miestne zložky. Všetko musí byť kompatibilná súhra. Keď toto neexistuje, odvrátiť útok je prakticky nemožné. Prevencia je základová doska. Keď ju postavíte na močiari, budova padne.

Ale niektorí tvrdia, že ochranka reagovala tak, ako sa dalo v danej chvíli.

To je slabá výhovorka. Ochrana ústavných činiteľov nie je o improvizácii, ale o profesionálnej súhre. Musí ísť o kompatibilný tím – osobní ochrancovia, operatívci, pyrotechnici, miestne policajné zložky. Každý má svoje miesto. Ak jeden článok reťaze zlyhá, celá ochrana padá.

Videli sme to aj pri útoku na Donalda Trumpa. Šéfka Secret Service Kimberly Cheatle priznala zlyhanie a odstúpila. U nás? Hľadajú sa výhovorky. Obviňuje sa polícia, okolnosti, hocikto iný. Ale priznať chybu? To je na Slovensku rarita.

V zahraničí sa z každého útoku vyvodia závery. Ja som bol osobne na rekonštrukcii v Tel Avive, kde bol zavraždený premiér Rabin. Tam sa všetci poučili. V Izraeli či v Gruzínsku, kde raketovými zbraňami útočili na prezidenta Ševarnadzeho, vždy nasledovalo zemetrasenie vo vedení. Ľudia odstúpili, prijali sa opatrenia. U nás sa tvárime, že nič.

Preto hovorím, že na Slovensku sa bezpečnostná politika podceňuje. U nás nie sú ani poriadne nacvičené modelové situácie. Čítal som výpovede ochrankárov na špecializovanom súde – keď sa ich advokát útočníka pýtal, čo robia, ak začne niekto strieľať, odpovedali, že každý koná individuálne. To je katastrofa.

Úlohou ochrankára je chrániť VIP osobu vlastným telom. Ak padne prvý výstrel, okamžite musí premiéra prekryť, presúvať do bezpečnej zóny, naložiť do auta, ktoré musí byť naštartované a pripravené. Vodič v ňom sedí, ďalšie sprievodné vozidlá tiež. Toto všetko sme videli, že zlyhalo.

Vráťme sa k útoku na Andreja Babiša. Dá sa povedať, že jeho ochranka tiež zlyhala?

Poviem to otvorene – áno. To, čo som videl na záberoch, bolo čisté amatérstvo. Babiš určite nemal ochranu zo strany úradu pre ochranu ústavných činiteľov. Mal tam len pár ľudí, ale tí nedokázali zabezpečiť ani základný koridor.

Nejde ani tak o samotného Babiša – je to vec jeho tímu. Keď má zlý tím, toto je výsledok. Profesionáli musia vidieť celý sektor v 360 stupňoch, nie len nejaký výsek. Stačí, aby útočník politika zasiahol do spánkovej časti alebo do nosa, a máme tragédiu. A to sa bavíme o triviálnom útoku barlou!

Preto hovorím – toto je červené výstražné svetlo pre všetkých politikov v Čechách. Pre Fialu, pre Rakúšana, pre každého, kto chce pokračovať v politike. Nepodceňujte bezpečnosť. Nech vás chránia schopní ľudia, nie amatéri.

Nie každý politik si ale môže dovoliť platiť profesionálov.

To je pravda. Ale ak sa niekto rozhodne, že vstúpi do veľkej politiky, musí s tým rátať. Politici s popularitou a výtlakom, ako má Babiš alebo Fico, potrebujú profesionálov. Takých, ktorí vedia predvídať, projektovať bezpečnostné opatrenia a vidia aj tým tretím okom. Ja som svojim podriadeným hovoril: vy nemáte dve oči, ale tri. A to tretie musí všetko zichrovať.

Nie sú to až také náklady. Vozidlo si Babiš zaplatí, skúsených ľudí tiež nájde. Mnohí už majú odrobené roky, odišli s výsluhovým dôchodkom a sú ochotní pomôcť. Keď politik takýchto ľudí nemá, výsledok je presne taký, aký sme videli.

A preto sa nebudem čudovať, ak podobné útoky ešte pribudnú. Ak nebudú pri politikoch profesionáli, ktorí vedia, čo robia, útoky sa zopakujú – v Čechách, na Slovensku, v Maďarsku, hocikde. Dnes by som dával veľký pozor najmä na Srbsko, tam to smeruje k občianskej vojne.

Máte pocit, že útoky sa častejšie dejú na konzervatívnych politikov? Trump, Fico, Babiš…

Každý útok má svoju príčinu. Za každým je nejaká nenávisť, frustrácia, nesúhlas s politikou. Útočníci sa často prikláňajú k jednej strane a napadnú politika z opačného spektra. Niekedy ide o psychopatov či dobrodruhov, inokedy aj o zaplatených žoldnierov.

Dnes nie je problém získať snajpera alebo človeka s technológiou. A to je najväčšia hrozba – drony. Malý dron s kilogramom výbušniny presne zameraný na meter štvorcový môže urobiť obrovskú škodu. To je hrozba, na ktorú sa u nás podľa mňa vôbec nepripravuje.

Už to nie je len otázka snajpera na streche. Dnes pustíte malý dron do výšky dvoch kilometrov, dáte mu dvojkilovú trhavinu a presne ju zhodíte na cieľ. Je vymaľované.

A ja pochybujem, že sa u nás tejto hrozbe venuje dostatočná pozornosť. Keď vieme, ako zle sme zvládli aj jednoduchý útok 70-ročného dôchodcu, čo sa stane pri sofistikovanom útoku modernou technológiou?

Takže podľa vás hrozí, že podobných incidentov bude pribúdať?

Nebudem prekvapený, ak áno. Svet je dnes v pohybe, konflikty pribúdajú. Vidíme, čo sa deje na Ukrajine, v Gaze, v Libanone. Je tragédiou, že v 21. storočí zomierajú deti na hlad a bombardovanie, že padajú granáty pár desiatok metrov od mierových jednotiek.

Politici, diplomati, OSN – všetci sa len prizerajú so založenými rukami. A to má potom priamy vplyv aj na bezpečnosť u nás. Nespokojnosť, napätie, radikalizácia – to všetko sa prenáša aj do strednej Európy. Preto tvrdím, že ochrana politikov musí byť kvalitná, profesionálna a pripravená na všetko.

Týmto chcem vyzvať všetkých, ktorí zabezpečujú ochranu ústavných činiteľov, aby si uvedomili, že to nie je módna prehliadka. To sú ľudia, ktorí zodpovedajú za životy. A sú za to dobre platení. Nech teda robia svoju prácu tak, ako majú.

Ak si niekto myslí, že hrozby budú ubúdať, mýli sa. Naopak, možnosti útokov sa rozširujú. Preto musí byť na Slovensku vybudovaná profesionálna generácia ochrankárov – pretoriáni, ktorí sú pripravení chrániť svojho lídra aj za cenu vlastného života.

Ešte raz chcem zdôrazniť: bezpečnostná politika nie je prechádzka po móle. To nie je Gucci ani Lagerfeld, to je realita. Ochranka musí byť profesionálna, disciplinovaná, pripravená dať za svojho lídra aj život. Nie pokaziť sa pri prvom výstrele.

Ak si politici myslia, že útokov ubudne, veľmi sa mýlia. Naopak, v polarizovanej spoločnosti ich bude pribúdať. Preto musia investovať do profesionálov, do výcviku, do kvalitnej prevencie. Len tak sa dá predísť tragédiám.

Cez víkend mal autonehodu šéf SIS, pán Gašpar. Objavila sa samozrejme kritika a niektorí sa pozastavovali aj nad tým, že jazdil na krikľavo žltom športiaku s pruhmi. Je podľa vás vhodné, aby riaditeľ tajnej služby používal takéto auto?

Budem úprimný – ja by som si do takého auta nesadol. Ako riaditeľ úradu na ochranu ústavných činiteľov som si vždy uvedomoval, že reprezentujem istú úroveň a musím minimalizovať riziká. Riaditeľ SIS je ešte o stupienok vyššie. Pre mňa by bolo samozrejmé využívať služobné, bezpečné vozidlo, nie športiak, ktorý púta zbytočnú pozornosť.

Samozrejme, každý je zodpovedný za svoje činy. Ak sa niekto rozhodne, že bude jazdiť na takomto aute, musí vedieť aj reagovať, keď sa stane nehoda alebo príde kritika. Ale podľa mňa tým len riskuje oslabenie dôvery vo vlastnú inštitúciu.

Okrem auta sa riešilo aj tetovanie. Na jednej ruke má postavu z filmu Krstný otec – consigliereho. Je to problém?

Priznám sa, že sa na tom trochu usmievam. Consigliere, ktorého hral Robert Duvall, bol vo filme strategickým poradcom, nie mafiánom. Duvall je navyše rešpektovaný herec, dožíva sa krásneho veku. To, že si ho niekto vytetuje, ešte neznamená, že podporuje mafiu.

Ak by som mal vytetovaného Alaina Delona, ktorý hral aj komisárov, aj mafiánov, tiež by to neznamenalo, že sa hlásim k podsvetiu. Argumentovať tetovaním je podľa mňa smiešne. Ale ak sa niekto rozhodne takto prezentovať, musí rátať s tým, že to bude predmetom diskusií.

Každý vysoký štátny funkcionár si musí uvedomiť, že je pod prísnou optikou. Sledovaní sú nielen opozíciou, ale aj médiami a verejnosťou. Preto by mali pôsobiť skôr nenápadne, nie provokatívne.

Keď som ja viedol úrad na ochranu ústavných činiteľov, chodil som kontrolovať všetko. Vedel som, že ak sa niečo stane, pôjdem na koberec k premiérovi alebo ministrovi vnútra. A stolička sa mi môže zatriasť. Preto som mal jasné zásady – minimalizovať riziká a vyžadovať maximálnu profesionalitu.

Spomenuli ste, že vysokopostavení funkcionári musia pôsobiť nenápadne. Ako vnímate napríklad stretnutia mladých politikov so spornými osobami, ktoré vyvolali veľkú kritiku?

Úprimne – nerozumiem tomu. Takéto stretnutia sú len zbytočné diery vŕtané do lode. Prinášajú riziká pre celú koalíciu. Ak by som bol premiér, oboch by som „vyplieskal po ušiach“ a bolo by po probléme. Takéto veci sa nesmú opakovať.

Politici musia vždy uvažovať, čo im takýto krok prinesie a čo naopak stratí. Niekedy má gesto opačný efekt a oslabí dôveru verejnosti. A to je luxus, ktorý si koaličná vláda nemôže dovoliť.

Ešte raz chcem zdôrazniť: bezpečnostná politika nie je prechádzka po móle. To nie je Gucci ani Lagerfeld, to je realita. Ochranka musí byť profesionálna, disciplinovaná, pripravená dať za svojho lídra aj život. Nie pokaziť sa pri prvom výstrele.

Ak si politici myslia, že útokov ubudne, veľmi sa mýlia. Naopak, v polarizovanej spoločnosti ich bude pribúdať. Preto musia investovať do profesionálov, do výcviku, do kvalitnej prevencie. Len tak sa dá predísť tragédiám.