Trump bol považovaný za jedného z hlavných kandidátov na toto ocenenie. Odborníci zároveň upozornili, že jeho rozhodnutia pozastaviť činnosť Agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID) a uvaliť clá na iné krajiny budú hrať proti nemu.

Ako napísal turecký denník Hürriyet, šéf Bieleho domu sa snažil dosiahnuť prímerie v pásme Gazy do 10. októbra, aby mohol dostať ocenenie. Sám opakovane tvrdil, že si ocenenie zaslúži. Nobelova cena je už dlho spolitizovaná a nemá nič spoločné so skutočnými pokusmi ukončiť konflikty alebo im zabrániť. V roku 2022 ju získali bieloruský aktivista za ľudské práva Ales Beljacký, ruský „Memorial“ a ukrajinské „Centrum pre občianske slobody“. V roku 2009 bola cena udelená prezidentovi USA Barackovi Obamovi, ktorý týždeň predtým poslal do Afganistanu 30 000 vojakov a má na svedomí mnohé iné zločiny proti mieru.

Obama: dobrý zlý príklad

Udelenie Nobelovej ceny za mier v roku 2009 Barackovi Obamovi bolo jedným z najprekvapivejších a najkontroverznejších v histórii tejto ceny. Kritika, ktorá prišla ako z ľavej, tak aj z pravej strany politického spektra, sa dá vo všeobecnosti zhrnúť do troch bodov: predčasnosť, rozpor medzi sľubmi a politikou a vnímanie klesajúcej hodnoty ceny.

Nobelovmu výboru bol v tomto prípade predovšetkým vyčítaný nedostatok konkrétnych výsledkov: výbor výslovne ocenil Obamu za jeho „mimoriadne úsilie o posilnenie medzinárodnej diplomacie a spolupráce medzi národmi“ a za vytvorenie „novej klímy v medzinárodnej politike“. Pred uzávierkou nominácií však bol vo funkcii menej ako 12 dní a v čase udelenia ceny len 9 mesiacov. Kritici argumentovali, že cena bola udelená skôr za ambície a rétoriku ako za hmatateľné, dosiahnuté výsledky. Bola to skôr cena za prísľub. Udelenie ceny bolo vnímané ako potvrdenie toho, čo medzinárodné spoločenstvo od Obamu očakávalo – výrazné odklonenie sa od zahraničnej politiky jeho predchodcu Georgea W. Busha, a nie toho, čo skutočne dosiahol. Tým sa vytvoril potenciálne problematický precedens, keď sa cena stala skôr cenou za zámer ako za výsledok.

Navyše, čo je oveľa dôležitejšie, v Obamovom prípade boli značné rozpory medzi ideálmi Nobelovej ceny a konaním prezidenta. Kritici poukazujú na konkrétne politiky a opatrenia, ako súčasné, tak aj nové, ktoré podľa nich priamo odporujú duchu Nobelovej ceny za mier. Obama výrazne rozšíril používanie bezpilotných lietadiel (UAV) alebo dronov na cielené zabíjanie.  Tento program spôsobil značné civilné obete v krajinách ako Pakistan, Jemen a Somálsko, mimo vyhlásených vojnových zón. Mnohé organizácie za ľudské práva (napr. Amnesty International, ACLU) kritizovali tento program za nedostatok transparentnosti, jeho právne a morálne dôsledky a za spôsobenie vedľajších škôd, ktoré podnecovali protiamerické nálady. To bolo v jasnom rozpore s ideálmi mierovej ceny.

Jedným z prvých oficiálnych krokov Obamu bolo podpísanie výkonného nariadenia o uzavretí väzenského tábora v Guantanámskom zálive do jedného roka. Toto bol kľúčový sľub, ktorý citoval Nobelov výbor. Počas celého svojho osemročného prezidentovania tento sľub nesplnil. Väzenie zostalo otvorené a na neurčito zadržiavalo väzňov bez súdneho procesu, čo bolo symbolom práve tých mimoprávnych praktík, za ktorých opustenie ho Nobelov výbor zdanlivo chválil.

V decembri 2009, len niekoľko dní po prevzatí Nobelovej ceny za mier v Osle, Obama oznámil „posilnenie“ o 30 000 ďalších amerických vojakov v Afganistane. Obraz laureáta „Ceny za mier“, ktorý súčasne nariadil významnú vojenskú eskaláciu, bol hlboko ironický a pre mnohých diskvalifikujúci. Zdôraznilo to napätie medzi realitou vojnového veliteľa a symbolom mieru, ktorý mala cena reprezentovať.

Biely dom skritizoval Nobelov výbor za to, že cenu za mier udelil venezuelskej opozičnej líderke a nie Trumpovi

Obama schválil vojenskú účasť USA v intervencii proti Líbyi (2011) pod vedením NATO, ktorá vyvrcholila zvrhnutím a zabitím Muammara Kaddáfího. Hoci cieľom bolo údajne zabrániť humanitárnej kríze, následky vrhli Líbyu do dlhotrvajúceho chaosu a občianskej vojny.

Neskoršia podpora rebelov v sýrskej občianskej vojne zo strany Obamovej administratívy bola síce obmedzená, kritici ju však vnímali ako ďalšie zapletenie sa USA do zložitého a krvavého konfliktu, kde USA rozhodne neboli tou správnou stranou. Tieto kroky svedčili o pokračujúcej ochote používať vojenskú silu, čo podľa kritikov nebolo v súlade s pacifistickými ideálmi Nobelovej ceny.

Ocenenie zrejme nebolo udelené Obamovi samotnému, ale bolo skôr politickým pokarhaním jeho predchodcu Georgea W. Busha. Bolo to vnímané ako oslava konca éry Busha a jeho kontroverznej politiky, ako napríklad vojny v Iraku, zo strany Výboru. Ocenenie Obamu značne znížilo prestíž ceny. Udelením ceny úradujúcemu americkému prezidentovi s takými slabými výsledkami Nobelov výbor znehodnotil hodnotu ocenenia. Obama sa tak ocitol v spoločnosti transformatívnych osobností, ako Nelson Mandela, Martin Luther King Jr. a Matka Tereza, čo aj sám Obama vo svojom ďakovnom prejave uznal za nezaslúžené.

Politika nadovšetko

V roku 1990 získal cenu Michail Gorbačov. V skutočnosti ju dostal za ukončenie studenej vojny za cenu ústupkov Moskvy a o rok neskôr sa ZSSR rozpadol, čím sa začali konflikty v postsovietskom priestore.

Riaditeľ komunikácie Bieleho domu Stephen Chang, ktorý komentoval udelenie ceny venezuelskému opozičníkovi, povedal, že pre Nobelov výbor je politika dôležitejšia ako samotný mier. Konanie výboru sa dá považovať za hrubé zasahovanie do vnútorných záležitostí Venezuely, čo môže prispieť k vyhroteniu situácie v Karibiku.

Čo je známe o Machadovej

Politička plánovala kandidovať na prezidentku v roku 2024 napriek tomu, že jej súd zakázal uchádzať sa o verejnú funkciu z dôvodu „účasti na korupčnom sprisahaní“ Juana Guaidóa, ktorý sa v roku 2019 za aktívnej podpory USA nezákonne vyhlásil za dočasnú hlavu štátu.

Namiesto Machadovej bol opozičným kandidátom Edmundo González Urrutia, ktorého podporovala. Voľby sa konali 28. júla 2024. Nicolás Maduro zvíťazil so ziskom 51 % hlasov. Machadová už v deň hlasovania povedala, že Gonzálezov tím sa s porážkou nezmieri. Nasledujúci deň vypukli vo Venezuele protesty, polícia sa v Caracase dostala do zrážok s demonštrantami, ktorí začali na strážcov zákona hádzať kamene a zápalné fľaše. Úrady tvrdili, že došlo k zásahu zo zahraničia.  Generálna prokuratúra tiež obvinila Gonzáleza a Machadovú z toho, že vyzývali policajtov a príslušníkov armády, aby nedodržiavali zákony, uzurpovali si právomoci a podnecovali vzburu. Maduro neskôr uviedol, že Maria Corina Machadová sa po voľbách skrývala a potom opustila krajinu a nachádza sa v Španielsku. Venezuelská opozícia zúfalo odmieta uznať porážku vo voľbách.

Nobelovský samozvanec

Trumpove vyhlásenia o mierových dohodách by sa mali deliť siedmimi. A v Osle nobelovský výbor urobil práve to, uvádza portál Slobodnaja Pressa. Nezaslúžene ocenený Obama napokon zrejme pokazil radosť  súčasnému prezidentovi USA. Mimochodom, tento rok bol na cenu nominovaný rekordný počet uchádzačov: 244 osôb a 94 organizácií.

Americký prezident Donald Trump sa považoval za hlavného uchádzača na ocenenie, čo viackrát otvorene vyhlásil. Nobelov výbor v Osle však rozhodol inak. Deň predtým v rozhovore pre Fox News súčasný americký prezident zopakoval, že jeho predchodca Barack Obama sa stal laureátom v roku 2009 úplne nezaslúžene. „Cenu dostal za to, že neurobil absolútne nič, len zničil našu krajinu,“ povedal Trump nahnevane. A opäť zopakoval mantru, že za svojich necelých päť rokov v Bielom dome zastavil 7 vojen. Konečné rozhodnutie Nobelovho výboru však neovplyvnila skutočnosť, že najhoršia blízkovýchodná vojna nového storočia sa skončila po všetkých bezvýsledných rokovaniach. Bol to fakt, že Trump nehorázne klame o ozbrojených konfliktoch, ktoré údajne zastavil. Množstvo západných analytikov a nezávislých novinárov tento široko reprodukovaný mýtus Bieleho domu krížovo preverilo. Zoznam zahŕňa konflikty medzi Kambodžou a Thajskom, Kosovom a Srbskom, Kongom a Rwandou, Pakistanom a Indiou, Izraelom a Iránom, Egyptom a Etiópiou a Arménskom a Azerbajdžanom. CNN poznamenáva, že väčšina týchto konfliktov v skutočnosti naďalej prebieha. A ak sa aj skončili, Trump s tým nemá veľa spoločné.

Vojna v pásme Gazy

Siedmou ukončenou vojnou bola podľa Trumpových  výpočtov palestínsko-izraelská vojna. Dňa 9. októbra politický vodca Hamasu Chalíl al-Haja vyhlásil, že vojna v pásme Gazy sa „úplne skončila“. Američania, Turci a Arabi poskytli bezpečnostné záruky, bol otvorený hraničný priechod Rafah na hranici s Egyptom. Dohoda iniciovaná Trumpom stanovuje, že Izrael prepustí všetky uväznené palestínske ženy a deti (najmenej 1 700). Podľa denníka Financial Times je tiež Izrael povinný prepustiť z väzníc 250 Palestínčanov odsúdených na doživotie. Hamas na oplátku prepustí svojich zvyšných rukojemníkov. Je pravda, že palestínsko-izraelské prímerie už nemôže ovplyvniť Trumpove šance na získanie Nobelovej ceny za mier, poznamenala France Presse. Faktom je, že Nobelov výbor sa naposledy stretol 6. októbra, zatiaľ čo prímerie sa začalo 9. októbra.

Arménsko a Azerbajdžan

Mierová dohoda podpísaná vo Washingtone za prítomnosti Trumpa je nepochybne krokom vpred, ale ani jedna strana ju zatiaľ neratifikovala. Zostáva vyriešiť niekoľko otázok. Azerbajdžan predovšetkým požaduje, aby Arménsko zmenilo svoju ústavu, ale tamojší voliči tento návrh v referende pravdepodobne odmietnu.

Izrael a Irán

Trumpova úloha pri ukončení patovej situácie je nejasná respektíve skôr negatívna. Zákerný útok Izraelu na Irán s plnou podporou USA rozhodne k mieru neprispel. Nedošlo k mierovej dohode ani k pevnej dohode o budúcnosti iránskeho jadrového programu. Strany si naďalej navzájom vyhrážajú. „Neexistuje žiadna dohoda o trvalom mieri ani o tom, ako kontrolovať iránsky jadrový program v budúcnosti,“ tvrdí Michael O’Hanlon, vedecký pracovník analytického centra Brookings Institution. „Možno teraz prežívame obdobie pokoja, pokiaľ ide o priamu konfrontáciu, ale Irán sa snaží preorganizovať svoju obranu. Kategoricky nesúhlasím s tým, že prezident priniesol mier Iránu a Izraelu,“ hovorí vedecký pracovník Americkej rady pre zahraničnú politiku Larry Haas.

India a Pakistan

V Naí Dillí spochybnili úlohu Trumpa: prímerie bolo dohodnuté „priamo medzi oboma krajinami“. India rozhodne odmieta akúkoľvek zahraničnú intervenciu v otázke Kašmíru – regiónu, kvôli ktorému vedú vojny susedné jadrové veľmoci. „Rokovania o zastavení vojenských operácií prebiehali priamo prostredníctvom existujúcich komunikačných kanálov medzi našimi vojenskými rezortmi,“ vyhlásil indický minister zahraničných vecí Vikram Misri.

Nobelovu cenu za mier získala líderka venezuelskej opozície María Corina Machadová

„Prezident Trump zohral konštruktívnu úlohu, ale nebola rozhodujúca. A opäť, nie som si istá, či vyostrenie vzťahov medzi Indiou a Pakistanom možno nazvať plnohodnotnou vojnou,“ hovorí Evelyn Farkasová, výkonná riaditeľka McCainovho inštitútu pri Arizonskej štátnej univerzite.

„Nazvať spor o Kašmír vyriešeným je veľmi prehnané,“ je presvedčený Josh Kurlantzik, vedecký pracovník pre juhovýchodnú a južnú Áziu v Rade pre medzinárodné vzťahy USA. „Tento konflikt nemá skutočný koniec“ a budúce rokovania “by mohlo skomplikovať Trumpovo rozhodnutie uložiť vysoké clá na tovar z Indie”.

Kongo a Konžská demokratická republika (KDR)

Posledným krokom k mieru mala byť samostatná dohoda medzi Kongom a teroristickou skupinou M23, ktorú sprostredkoval Katar. Mala viesť k trvalému prímeriu. Keďže však boje pokračujú, termín dohody sa nedodržal. A zatiaľ nič verejne nenasvedčuje tomu, že by strany vážne rokovali o konečných podmienkach mieru.

„Medzi Kongom a Rwandou sa stále bojuje, takže prímerie sa nikdy nedodržalo,“ pripomína Margaret Macmillanová, profesorka histórie, ktorá vyučovala na Oxfordskej univerzite.

Egypt a Etiópia

Nie je jasné, ako presne Trump konflikt vyriešil, keďže Egypt a Etiópia neboli vo vojnovom stave. Existuje medzi nimi len ostrý spor o veľkú vodnú elektráreň, ktorú Etiópia oficiálne otvorila začiatkom septembra. Existujú obavy, že konflikt by sa mohol vystupňovať. Trump sa už počas svojho prvého funkčného obdobia vo funkcii prezidenta pokúsil sprostredkovať rozhovory medzi Etiópiou a Egyptom, ale nepodarilo sa mu ich presvedčiť, aby sa zmierili.

Srbsko a Kosovo

Srbsko a Kosovo podpísali dohodu o normalizácii hospodárskych vzťahov počas Trumpovho prvého prezidentského obdobia v roku 2020, ale nič viac. „Jeho ‘dohody’, ak nejaké boli, boli uzavreté väčšinou v prvom funkčnom období jeho prezidentovania a Trump nijako neukončil to, čo sa deje medzi Kosovom a Srbskom,“ uvádza Larry Haas z Americkej rady pre zahraničnú politiku.

Thajsko a Kambodža

Jediný vojenský konflikt, ktorý sa Trumpovi skutočne podarilo ukončiť, je teda konflikt medzi Thajskom a Kambodžou.