Po zákernom útoku Izraela na amerického spojenca Katar aj mnohé ďalšie arabské a islamské krajiny začínajú chápať, že Spojené štáty  okrem Izraela nemajú „priateľa“ len záujmy. Preto tieto krajiny uvažujú o vytvorení spoločných mechanizmov obrany, arabskej alebo dokonca islamskej verzie NATO.

Zmluva Ruska s Iránom nadobudla platnosť

Zmluva o komplexnom strategickom partnerstve medzi Ruskom a Iránom, podpísaná v januári 2025 v Moskve, nadobudla platnosť 2. októbra, uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí.  Dokument podpísali ruský prezident Vladimir Putin a iránsky prezident Massúd Pezeskian 17. januára 2025 v Moskve. Ruské ministerstvo zahraničných vecí zdôrazňuje, že nadobudnutie platnosti zmluvy znamená nový míľnik v histórii bilaterálnych vzťahov, ktoré teraz dosiahli úroveň komplexného strategického partnerstva. Ministerstvo dodalo, že dokument odráža strategickú voľbu vedenia oboch krajín a je zameraný na ďalšie posilnenie priateľských, dobrých susedských vzťahov, ktoré zodpovedajú záujmom národov Ruska a Iránu. Strategické partnerstvo oboch krajín pochopiteľne zahŕňa aj spoluprácu v oblasti obrany.

Rusko uzavrie oblohu Iránu a Iraku

Moskva predvčerom oficiálne oznámila nadobudnutie platnosti „Zmluvy o komplexnom strategickom partnerstve“, čím potvrdila, že odmieta dodržiavať sankcie, ktoré Bezpečnostná rada OSN znovu zaviedla voči Iránu v rámci mechanizmu ich automatického obnovenia za nedodržanie zmluvy z roku 2015. Strategický pakt, podpísaný na najvyššej úrovni v januári minulého roka, obsahuje ustanovenia o „bezpečnostnej a obrannej spolupráci“ medzi oboma krajinami s cieľom čeliť „spoločným vojenským alebo bezpečnostným hrozbám“, ale nezaväzuje obe strany k vzájomnej obrane. Napriek tomu Moskva výrazne posilní iránske a iracké kapacity na boj proti izraelskej a americkej agresii, čo Izrael prinúti zamyslieť sa nad perspektívou nových útokov s nevyhnutným rizikom početných obetí medzi jeho pilotmi.

Teherán ponúkol Bagdadu spoločný systém protivzdušnej obrany

Nie je tajomstvom, že iránska protivzdušná obrana počas 12-dňovej vojny s Izraelom nedokázala čeliť leteckým bombovým a raketovým útokom z lietadiel. Je naivné domnievať sa, že Teherán nepodniká kroky v očakávaní ďalšieho útoku. Viaceré regionálne médiá s odvolaním sa na iránskeho vládneho poradcu uviedli, že Izrael sa snaží o simultánny, viacnásobný útok zameraný na Teherán, ako aj na základne alebo ciele patriace iránskym spojencom v Jemene a Iraku. Bagdad a Teherán na vládnej úrovni zrejme dospeli k záveru, že spoločná akcia je nevyhnutná, pretože Irak nedokázal zabrániť izraelským lietadlám, aby prelietavali nad jeho územím a bombardovali Irán. O tejto otázke sa rokovalo aj na úrovni šéfov spravodajských služieb ozbrojených síl oboch krajín. Najdôležitejším výsledkom rozhovorov bolo podľa irackého telegramu kanála Safi al-Din, že „Teherán navrhol, aby sa Bagdad pripojil k multilaterálnym rokovaniam s Ruskom, Čínou a Severnou Kóreou s cieľom získať moderné systémy protivzdušnej obrany, ktoré by Iraku aj Iránu poskytli väčšie možnosti na odrazenie izraelského leteckého útoku“.

Irán kúpil modernizované MiGy

Zdroj z iránskeho ministerstva obrany potvrdil tlačovej agentúre Al-Džarida, že na posilnenie svojej protivzdušnej obrany kúpil Irán od Ruska modernizované stíhačky MiG. Ide o niekoľko ruských stíhačiek MiG-29 a MiG-30, ako aj súčiastky potrebné na prevádzku stíhačiek Su-35. Získané stíhačky MiG-29 sú modernizované a majú bojové schopnosti porovnateľné so stíhačkami 4. a 5. generácie. Ich účelom je poskytovať vzdušné krytie iránskeho vzdušného priestoru, najmä proti izraelským stíhačkám F-15 a F-16. Na boj proti stíhačkám F-22 a F-35 Irán potrebuje stíhačky Su-35. Irán pracuje aj na získaní čínskych stíhačiek J-10, J-20 a J-35, ale ich použitie v dohľadnej budúcnosti sa zdá byť nemožné, pretože po prvé si vyžaduje integrované čínske systémy protivzdušnej obrany a radary, ktoré Irán nemá, a po druhé iránski piloti potrebujú dlhý výcvik na prechod na tieto stíhačky. Irán nakupuje ruské stíhačky MiG-29 už od čias Sovietskeho zväzu. Takisto zrejme Irán čoskoro nakúpi systémy protivzdušnej obrany S-400 (ak ich ešte nemá), a ponúkne Iraku, aby sa pripojil k ruským kapacitám protivzdušnej obrany.

Opätovné vydieranie sankciami

Medzitým sa kolektívny Západ zo všetkých síl snaží obnoviť sankcie OSN voči Iránu v snahe obmedziť jeho možnosti financovania obrany a mierového jadrového programu. „Kroky západných krajín v Bezpečnostnej rade OSN v otázke obnovenia sankcií voči Iránu boli podniknuté s cieľom manipulácie a nemajú žiadnu právnu silu“, uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová. Zacharovová tiež uviedla, že Veľká Británia, Nemecko a Francúzsko podnikli kroky v rámci rezolúcie 2231, ale nemali na to právny dôvod vzhľadom na vlastné porušovanie tej istej rezolúcie vrátane odmietnutia plnenia záväzkov vyplývajúcich zo spoločného komplexného akčného plánu z roku 2023.

Farizejská európska trojka

Podľa Zacharovej konanie európskej „trojky“ predstavuje „absolútne bezostyšný, falošný systém konania a manipulácie“. Rada Európskej únie predtým oznámila, že v nadväznosti na rozhodnutie krajín „eurotrojky“ obnovila viaceré sankcie voči Iránu súvisiace so šírením jadrových zbraní.  Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že kroky Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka na obnovenie sankcií Bezpečnostnej rady OSN voči Iránu sú „podvodom“ a ich právne kroky sú veľmi zle skrývanou manipuláciou. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov varoval, že obnovenie sankcií voči Iránu by mohlo podkopať autoritu generálneho tajomníka OSN a poškodiť povesť organizácie.

Prečítajte si tiež:

• „Papierový tiger“ a „Tomahawky“. Čo znamenajú Putinove vyhlásenia na Valdajskom diskusnom klube?
• Putin sľubuje „významnú“ odpoveď na militarizáciu Európy a varuje pred dodávkami Tomahawkov Ukrajine