Štefuca pre HS: Kolobežky na chodníkoch sú hrozba. Zákaz spaľovacích motorov po roku 2035 je nereálny. Najväčším problémom na cestách nie je rýchlosť, ale mobily za volantom.

V rozhovore pre Hlavné správy hovorí o tom, prečo je správne, aby sa povinné zmluvné poistenie kontrolovalo už na STK, ale aj o tom, prečo by sa o taxíkoch v buspruhoch malo rozhodovať individuálne, nie plošne. Kritizuje chaotické odkladanie elektrických kolobežiek na chodníkoch a zdôrazňuje, že aj chodci nesú zodpovednosť za bezpečnosť na cestách. Vysvetľuje, že zvýšenie rýchlosti na diaľnici na 150 km/h nie je kľúčové, lebo najväčším problémom je nepozornosť vodičov a mobily za volantom. V závere sa vyjadruje k pripravovanej norme Euro 7 a k zákazu spaľovacích motorov po roku 2035 – podľa neho je termín nereálny a reálnym riešením môžu byť syntetické palivá.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Podľa návrhu novely Zákona o cestnej premávke sa má uzatvorenie PZP kontrolovať pri absolvovaní kontroly na STK. Je to podľa teba krok správnym smerom?

Rozhodne je to krok správnym smerom, hľadáme spôsoby, ako donútiť motoristov, aby PZP platili. Pred časom som čítal správu Najvyššieho kontrolného úradu – už je to možno rok – a v nej bolo, že obrovské percento vozidiel u nás je bez poistenia. Samozrejme, časť z nich už nejazdí alebo fyzicky ani neexistuje, ale veľa takých áut aj reálne jazdí.

A teraz princíp: zákon hovorí jasne – kým auto nie je vyradené z evidencie, povinnosť mať PZP trvá. A to bez ohľadu na to, či stojí alebo jazdí. Toto nie je otázka nejakej škodoradosti, že „ja platím, tak plať aj ty“. Ide o to, že z týchto peňazí sa tvorí rezerva na krytie škôd. A všetci vieme, že jedna veľká škoda – povedzme ak zapríčiním napríklad haváriu cisterny s palivom – môže stáť viac, než zaplatí človek na poistke za celý život. A práve na to je poistenie, aby tie peniaze boli.

Takže, keď už sa dnes na STK kontroluje všetko možné, prečo by tam nemohlo byť aj PZP. Každý normálny vodič si ho platí. A budem rád, keď sa nájde mechanizmus, ktorý donúti všetkých motoristov tú poistku mať.

V pripravovanej novele sa rieši aj zákaz jázd taxíkov v buspruhoch. Cech taxikárov k tomu má samozrejme pripomienky. Čo si o tom myslíš ty?

Poviem úprimne, neviem sa na sto percent prikloniť ani na jednu stranu. Už sa mi v živote stalo, že som mal jasný názor a potom som musel povedať – no, mýlil som sa, keď som sa dozvedel viac.

Nie som ani vodič autobusu, ani taxikár, čiže nevidím to úplne z ich pohľadu. Ale ak prijmeme premisu, že chceme uprednostňovať hromadnú dopravu, tak potom – logicky – ani taxíky nemajú mať výnimku. Ako súkromný vodič to vnímam citlivo – lebo aj ja využívam taxík, keď potrebujem rýchlo prejsť niekam, kde MHD nie je šikovná. A poviem, že keď sedím v taxíku a ten ide buspruhom, tak je to príjemné – nejdem v kolóne, ide to rýchlo. Treba teda, aby sa o tom diskutovalo.

Lenže otázka je, či to má byť plošne. Ja by som bol radšej, keby sa to riešilo úsek po úseku. Niekde to zmysel má, inde možno nie. Nemalo by sa to vyriešiť jedným šmahom – zakázať všade alebo povoliť všade. Skôr rozumne.

V novele sa riešia aj elektrické kolobežky, sú na cestách aj chodníkoch čoraz častejšie a pribúdajú kolízie s chodcami, aj autami.

Som rád, že sa o tom konečne začalo hovoriť. Lebo problém tu vznikol, to je fakt. Som vodič a vidím, čo sa v súvislosti s kolobežkami na cestách deje, a to nechcem nijak moralizovať. Ak má kolobežka vytvárať riziko kolízie – či už s chodcom alebo aj automobilom – treba o tom hovoriť a diskutovať. Musí sa to riešiť.

Takisto mám napríklad plný mobil fotografií, kde všade sú kolobežky odhodené – a už ani neviem, kam tie fotky dávať. Vodič sa bojí zastaviť na chodníku, sú platené zóny, pokuty, niekde si nemôžeme dovoliť ani chvíľu postáť – ale kolobežka je odložená hocikde, na priechode, uprostred chodníka. A teraz čo s tým má urobiť mama s kočíkom alebo nevidiaci?

Chodník je pre chodcov, nie na odkladanie kolobežiek, to je podľa mňa základ. Kolobežky v doprave majú svoje miesto, ale musia mať pravidlá. Ja som za registráciu, za povinné PZP, a za jasné určenie, kde a akou rýchlosťou môžu jazdiť. Na chodníku jedine rýchlosťou chôdze. Nie, že niekto letí dvadsiatkou a ohrozuje ľudí. Toto sa musí vyriešiť.

Nesúhlasím s tým, aby sa kolobežky plošne zakazovali, ale treba sa naučiť rozumne ich používať.

Pred niekoľkými týždňami sa v rámci policajnej akcie zameranej na vodičov vo veľkom využívali drony. No iba nedávno sa policajné drony zamerali aj na chodcov, konkrétne na ich prechádzanie na červenú a výsledky boli vraj alarmujúce.

Nemám rád, keď sa stále hovorí, že slovenskí vodiči sú nekultúrni a že v zahraničí je to lepšie. To je také mentorovanie. Ale poďme sa konečne pozrieť aj na to, ako sa správajú chodci, buďme féroví. Pravda je, že aj u nás sú slušní vodiči, a aj tí neslušní. Ale to isté platí aj o chodcoch.

Aj ja som chodec, a priznám sa, že niekedy som spravil veci, na ktoré nie som hrdý. Často sa deje, že chodec vkročí na priechod bez toho, aby sa pozrel, či auto stíha zastaviť. Vodič má povinnosť, ale nie je stroj. Sú tu limity – výhľad, brzdná dráha, počasie. Ak sa nebudeme navzájom rešpektovať, stále budeme mať problémy.

Ty dlhodobo patríš k zástancom vyššej povolenej rýchlosti na diaľniciach, vo vybraných úsekoch, ktoré sú na to prispôsobené. Robí sa u nás niečo aj v tejto veci?

Zatiaľ, poviem úprimne, nemám nové informácie, že by sa u nás niečo chystalo. Viem, že v Česku chcú na jednom úseku skúsiť 150-ku. U nás sa pred časom testovala 140-tka, na severnom úseku, ale nemáme z toho žiadne výstupy.

Podľa mňa sa má hovoriť o príčinách nehôd, nie len o číslach na značkách. U nás sa najľahšie meria rýchlosť, preto sa stále hovorí o nej. Ale najčastejšia príčina nehôd nie je samotná rýchlosť, ale porušenie povinností vodiča. To znamená nesprávne odhadnutie rýchlosti, nesprávne brzdenie, nevytvorenie podmienok pre bezpečné predchádzanie. A najväčší problém je mobil. Obsluha mobilu za volantom je dnes najhoršia príčina nehôd.

Pri mnohých nehodách je úplne jedno, či ideš 130 alebo 150. Keď niekto zaspí, keď narazí do prekážky, alebo keď sa hrá s mobilom – tam rozhoduje pozornosť, nie samotná rýchlosť.

Blíži sa príchod novej emisnej normy Euro 7 a stále platí, že od roka 2035 má byť výroba spaľovacích motorov v Európe ukončená. 12. septembra má byť ďalšie kolo stretnutí zástupcov automobilového priemyslu s úradníkmi EK. Môžeme očakávať nejaké posuny?

Viem o tom len okrajovo, ale mám pocit, že celé je to nerealistické. Budem dúfať, že sa o tom budú rozprávať veľmi otvorene. Termín Euro 7 sa blíži a vidíme, že to môže veľmi poškodiť európske hospodárstvo. A otázne je, aký by bol skutočný environmentálny efekt. Na druhej strane niektoré automobilky hovoria, že to zvládnu aj skôr, ale popri tom sa k nám tlačia čínski výrobcovia.

A zaujímavé je, že u nás, paradoxne, nabíjačky predbehli samotné elektromobily. Nabíjačky sú, ale autá ich ani nestíhajú využívať. Lenže namiesto toho, aby sme nechali trh vyvíjať sa prirodzene, tlačíme to silou. A to nie je dobré. Som veľmi zvedavý, čo prinesie rokovanie s Ursulou von der Leyen. Dúfam, že sa to nejako zreálni.

Myslím si, že sa rozbehne výroba syntetických palív. Tie recyklujú CO₂ a potom budeme tankovať syntetické palivo do normálnych áut, ktoré už máme. Možno to bude stáť 2,50 za liter, ale bude to na bežných pumpách. A tie autá budú môcť jazdiť ďalej, pretože v súčte budú mať nulové emisie. Niečo sa určite udeje.