Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy na rok 2026 sa rozpočtujú v objeme 62 miliárd eur, čo predstavuje 43 % HDP. Výdavky by mali dosiahnuť 67,9 miliardy eur alebo 47,1 % HDP. Schodok by tak mal predstavovať 5,9 miliardy eur alebo 4,1 % HDP.
Hotovostné príjmy štátneho rozpočtu sú budúci rok plánované na úrovni 27,8 miliardy eur a celkové výdavky v sume 33,5 miliardy eur. Výsledkom by mal byť schodok štátneho rozpočtu na úrovni necelých 5,8 miliardy eur.
V návrhu rozpočtu je podľa MF zapracovaná aj konsolidácia v celkovom objeme 2,7 miliardy eur. Vplyv prijatej legislatívy na strane príjmov očakáva na úrovni 1,4 miliardy eur. Zvyšných 1,3 miliardy eur by sa malo ušetriť na strane výdavkov.
Už prijaté legislatívne zmeny majú znížiť výdavky o 152 miliónov eur.
Ďalšia úspora výdavkov štátu sa očakáva v celkovej sume 535 miliónov eur, z čoho 160 miliónov eur predstavuje zmrazenie platov vo verejnej správe a 375 miliónov eur zníženie výdavkov jednotlivých ministerstiev a úradov, ktoré je v rozpočte rozpísané aj po jednotlivých kapitolách.
Na konsolidácii sa bude podieľať aj samospráva, a to šetrením na mzdách a prevádzke jednotlivých úradov v celkovej sume 130 miliónov eur. Prostredníctvom lepšieho využitia eurofondov na vybrané investície by sa malo zase ušetriť 420 miliónov eur určených na pomoc domácnostiam s cenami energií.
Ministerstvo financií v návrhu deklaruje snahu znižovať deficit verejných financií aj v ďalších rokoch a do roku 2028 ho stlačiť pod 3 % HDP. Na tento účel však bude potrebné prijať ešte dodatočné konsolidačné opatrenia, ktoré rezort odhaduje na 1,8 % HDP. Ak by k tomu nedošlo, schodok by sa v roku 2027 pohyboval okolo úrovne 5 % HDP a následne mierne pod ňou.
K stabilizácii verejného dlhu by malo dôjsť rovnako do roku 2028, a to okolo úrovne 64 % HDP. V tomto roku sa očakáva rast dlhu na 61,5 % z vlaňajších 59,3 % HDP v dôsledku očakávaného deficitu a ochladenia ekonomiky. V budúcom roku by mal síce pokles deficitu priaznivo vplývať na dynamiku dlhu, jeho medziročný rast však nezastaví. Mal by tak ďalej stúpnuť na 62,8 % HDP.
Na obranu by mali ísť dve percentá HDP, spolu vyše 2,88 miliardy eur
Na obranu by v roku 2026 mali ísť dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP). Spolu je to vyše 2,88 miliardy eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy, ktorý v piatok na mimoriadnom rokovaní schválila vláda.
„Výdavky kapitoly Ministerstva obrany SR na rok 2026 sa rozpočtujú v sume 2,87 miliardy eur a predstavujú medziročný rast vo výške 90,4 milióna eur súvisiaci s plánovaným rastom HDP v roku 2026 a dodržaním politického záväzku v rámci prísľubu investovania do obrany členskými krajinami NATO aspoň na úrovni dve percentá HDP,“ uvádza sa v návrhu rozpočtu.
Rezort obrany plánuje minúť na vojakov a ďalší personál v roku 2026 približne 779 miliónov eur. Na tovary a služby by mohol minúť 751 miliónov eur. Pre kapitálové výdavky má rezort vyčlenených viac ako 1,05 miliardy eur.
„Najväčšími projektami financovanými z kapitálových výdavkov na rok 2026 sú rozvoj a modernizácia Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov a nákupy protilietadlových raketových kompletov stredného dosahu, bojových obrnených vozidiel 8×8, pásových bojových vozidiel a 3D rádiolokátorov stredného dosahu,“ uviedol predkladateľ v návrhu rozpočtu.
Na rozvoj obrany by podľa návrhu rozpočtu mohlo ísť 757 miliónov eur. Zahŕňa to najmä rozvoj výzbroje, techniky a materiálu či rozvoj komunikačných a informačných systémov alebo rozvoj infraštruktúry.
Časť rozpočtu pre obranu sa venuje aj operáciám mimo Slovenska. Alokované finančné prostriedky na ne by mohli byť na úrovni 41 miliónov eur.
„K 31. augustu 2025 pôsobilo v rámci operácií mimo územia štátu 370 profesionálnych vojakov,“ píše sa v návrhu. Slovenskí vojaci pôsobia vo viacerých operáciách OSN, NATO i EÚ.
Výdavky na šport by mali presiahnuť 170 miliónov eur
Celkové výdavky na šport v roku 2026 by mali dosiahnuť 170,1 milióna eur, približne o 1,5 milióna eur menej, ako boli rozpočtované prostriedky na rok 2025. Vyplýva to z návrhu štátneho rozpočtu na rok 2026, ktorý schválila vláda na svojom piatkovom rokovaní.
„Napriek konsolidácii verejných financií sa zachováva financovanie strategicky významných titulov – 60 miliónov eur pre Fond na podporu športu (FnPŠ), 8,7 milióna eur na dobudovanie športovej infraštruktúry národného významu a 1 milión eur na zabezpečenie účasti športovej reprezentácie SR na Zimných olympijských hrách 2026 v Miláne,“ zdôraznilo Ministerstvo financií (MF) SR ako predkladateľ návrhu štátneho finančného plánu na budúci rok.
Prostriedky z kapitoly Ministerstva cestovného ruchu a športu (MCRŠ), ktorého súčasťou je aj transfer pre FnPŠ, sú určené na financovanie školského a univerzitného športu, na príspevok uznanému športu, príspevok za zásluhy v športe, na financovanie športu zdravotne znevýhodnených, športu súvisiaceho s reprezentáciou SR na medzinárodných športových podujatiach. „Významným zdrojom financovania športu je odvod z prevádzkovania lotériových hier, ktorý sa na základe aktuálnej predikcie premieta do návrhu rozpočtu na rok 2026 vo výške 50 miliónov eur,“ uviedlo ministerstvo financií.
Okrem rozpočtovej kapitoly MCRŠ sa do celkových výdavkov na šport rátajú alokácie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVM) SR vo výške 1,74 milióna eur určené na projekt Tréneri v škole a športové súťaže. V rámci kapitol Ministerstva vnútra (MV) SR a
Ministerstva obrany (MO) SR sú tiež rozpočtované výdavky na športovú reprezentáciu SR v celkovej sume 12,4 milióna eur. „Z uvedených výdavkov sa zabezpečuje činnosť Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica, Armádneho športového klubu Dukla Trenčín a Športového centra polície,“ pripomenul rezort financií.
Na vzdelávanie, výskum, vývoj a mládež má ísť skoro 6,4 miliardy eur
Na vzdelávanie, výskum, vývoj a mládež by v roku 2026 malo ísť takmer 6,4 miliardy eur. Vyplýva to z návrhu štátneho rozpočtu, ktorý v piatok schválila vláda.
„Výdavky zo štátneho rozpočtu do vzdelávania, vedy a výskumu a podpory mládeže zahŕňajú výdavky kapitol Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR, Ministerstva vnútra SR, Ministerstva obrany SR, Ministerstva zdravotníctva SR, Slovenskej akadémie vied (SAV) a subjektov verejnej správy – verejných vysokých škôl, Fondu na podporu vzdelávania a ďalších kapitol, ktoré sa podieľajú na plnení úloh vyplývajúcich z Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií,“ uviedlo v návrhu Ministerstvo financií SR.
Výdavky na regionálne školstvo na rok 2026 by mali predstavovať sumu 4,28 miliardy eur. Do rozpočtu by mali byť zapracované finančné prostriedky na valorizáciu platov zamestnancov v regionálnom školstve vo výške 353 miliónov eur.
Na vysoké školstvo by malo byť vyčlenených 1,41 miliardy eur. Výdavky zahŕňajú valorizáciu platov pedagogických zamestnancov v sume 96,6 milióna eur. Zároveň medziročne rastie transfer verejných vysokých škôl určený na plnenie úloh a opatrení vyplývajúcich z Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií, a to v sume 44,3 milióna eur.
Oblasť vedy a techniky by mala v roku 2026 disponovať zdrojmi vo výške 863 miliónov eur. V rámci oblasti sú zahrnuté aj výdavky SAV vo výške 147 miliónov eur.
Rozpočet v oblasti vzdelávania, výskumu, vývoja a podpory mládeže tiež zahŕňa výdavky na administratívu, výdavky zo štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu či výdavky Plánu obnovy a odolnosti SR.
Výdavky v životnom prostredí by mali byť takmer 1,66 miliardy eur
Výdavky v oblasti životného prostredia by v roku 2026 mali byť takmer 1,66 miliardy eur. Z dôvodu konsolidácie sa znižujú výdavky Ministerstva životného prostredia SR o 10,5 milióna eur, z toho transfer na neregulované platby pre štátny Slovenský vodohospodársky podnik v sume šesť miliónov eur, bežná prevádzka ministerstva a podriadených organizácií v sume 3,5 milióna eur a kapitálové výdavky v hodnote jedného milióna eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce roky, ktorý v piatok schválila vláda.
Celkové výdavky smerujúce do vodného hospodárstva majú byť v budúcom roku v sume 431 miliónov eur. Sú tvorené najmä zdrojmi Európskej únie (EÚ) a spolufinancovania, ktoré slúžia na projekty budovania a rekonštrukcie infraštruktúry vodného hospodárstva, ako sú protipovodňové opatrenia, zásobovanie vodou, odvádzanie a čistenie odpadových vôd.
Súčasťou výdavkov v tejto oblasti sú aj zdroje štátneho rozpočtu smerujúce do Slovenského hydrometeorologického ústavu, Výskumného ústavu vodného hospodárstva a pre Slovenský vodohospodársky podnik.
Na ochranu ovzdušia majú smerovať výdavky v objeme 21 miliónov eur a zahŕňajú aj sledovanie a hodnotenie kvality ovzdušia podľa zákona o ochrane ovzdušia prostredníctvom SHMÚ.
Na odpadové hospodárstvo sa rozpočtujú výdavky zo zdrojov EÚ a spolufinancovania v objeme 52,8 milióna eur. Prostriedky sú určené na podporu a prípravu odpadov na opätovné použitie a recyklácie odpadov, nákup kompostérov, elektronický zber dát v oblasti odpadového hospodárstva, na podporu záchranných zariadení či dokumentačnú a muzeálnu činnosť.
Výdavky na ochranu prírody a krajiny majú v budúcom roku predstavovať sumu 139 miliónov eur. Využité budú na ochranu a využívanie geologického prostredia, uzatváranie skládok odpadov, sanáciu envirozáťaží, ako aj starostlivosť o chránené územia a živočíchy a environmentálnu výchovu.
Na administratívu má ísť 90,4 milióna eur. Peniaze majú byť určené na financovanie činností vykonávaných MŽP, Slovenskou inšpekciou životného prostredia a Slovenskou agentúrou životného prostredia. Okrem toho tam patria prostriedky na výchovu, vzdelávanie, propagáciu, výskum, vývoj a inovácie a príspevky medzinárodným organizáciám.
Výdavky Modernizačného fondu sa realizujú zo samostatného účtu kapitoly MŽP a predstavujú objem 627,4 milióna eur. V životnom prostredí sú alokované aj ďalšie výdavky Environmentálneho fondu v celkovej sume 294 miliónov eur.
Rozpočet pre kultúru ráta s výdavkami vo výške 546 miliónov eur
Na výdavky v oblasti kultúry by mal štátny rozpočet na rok 2026 disponovať sumou 546 miliónov eur. V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2025 to predstavuje zvýšenie o 17,2 milióna eur (nárast o 3,25 percenta). Vyplýva to z predloženého návrhu štátneho rozpočtu, ktorý v piatok schválila vláda.
Ministerstvo financií (MF) SR v dôvodovej správe k návrhu uviedlo, že výdavky na kultúru sú ovplyvnené viacerými titulmi. V oblasti zvýšenia výdavkov pripomína napríklad navýšenie zdrojov pre STVR o 21,3 milióna eur v nadväznosti na rast HDP. „Taktiež medziročný rast výdavkov na prevádzku cirkevných ústredí o 9,6 milióna eur v nadväznosti na novelu zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností,“ objasnil rezort financií.
Upozornil zároveň, že konsolidácia sa pod rozpočet podpísala znížením výdavkov pre rozpočtové organizácie Ministerstva kultúry (MK) SR v sume 6,87 milióna eur a príspevkové organizácie rezortu v sume 7,45 milióna eur.
V rozpočte kapitoly MK SR na rok 2026 je tiež vyčlenených takmer 35,4 milióna eur na kapitálové výdavky a investičné akcie. Suma určená na dotačné projekty je v návrhu na rok 2026 rozpočtovaná vo výške 10,9 milióna eur, z toho výdavky v rámci dotačného programu Obnovme si svoj dom v sume 8,3 milióna eur, podpora tradičnej kultúry v školách v sume 1,5 milióna eur a Kultúra znevýhodnených skupín v sume 1,1 milióna eur.
Na výdavky verejnoprávnych inštitúcií sa ráta so sumou 242,6 milióna eur, pričom pre STVR je alokovaných 178,3 milióna eur. Rezort financií pripomína, že výška nárokovateľného príspevku daná zákonom – 0,12 percenta HDP predstavuje 157 miliónov eur. Zvyšné výdavky STVR do výšky 178 miliónov majú tvoriť vlastné príjmy STVR v sume 21,3 milióna eur. „Z toho príjmy z reklamy tvoria 19,1 milióna eur,“ uviedol rezort.
Predpokladané výdavky TASR na budúci rok sú vo výške 6,98 milióna eur. „Novelou z roku 2023 sa výška transferu Ministerstva kultúry SR pre TASR odvíja od 0,0029 percenta HDP, čo na rok 2026 predstavuje sumu 3,79 milióna eur. Zvyšné výdavky do výšky 6,98 milióna eur sú kryté vlastnými príjmami,“ dodalo MF.
V prípade verejnoprávnych fondov sú alokácie pre Fond na podporu umenia vo výške 30,81 milióna eur, Fond na podporu kultúry národnostných menšín 8,87 milióna eur, v prípade Audiovizuálneho fondu (AvF) sa ráta s výdavkami v sume 17,61 milióna eur. V tomto prípade je to v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2025 navýšenie o necelé dva milióny eur, z toho tvorí 1,36 milióna eur zvýšenie nedaňových príjmov.
„Pre AvF sa rozpočtuje transfer vo výške 12,8 milióna eur (6,20 milióna eur na podporu audiovizuálnej kultúry a 6,60 milióna eur na podporu audiovizuálneho priemyslu). Zvyšné výdavky do výšky 17,6 milióna eur sú kryté vlastnými príjmami v sume vyše 4 miliónov eur, ktoré pochádzajú zo zákonom stanovených príspevkov od vysielateľov, prevádzkovateľov retransmisie i distribútorov audiovizuálnych diel,“ uviedlo MF.
Príspevok štátu na podporu činnosti registrovaných cirkví a náboženských spoločností sa rozpočtuje vo výške 69,9 milióna eur. Predkladateľ rozpočtu pripomína, že príspevok sa rovná 1,1 násobku medziročného navýšenia sumy príspevku podľa miery medziročného rastu minimálnej mzdy.
Obce majú dostať vyše 7,7 miliardy a kraje viac ako 2,4 miliardy eur
Obce by zo štátneho rozpočtu na rok 2026 mali dostať vyše 7,71 miliardy eur, vyššie územné celky (VÚC) takmer 2,42 miliardy eur. Vyplýva to z návrhu štátneho rozpočtu, ktorý v piatok schválila vláda.
Z celkovej sumy pre obec pripadá na bežné výdavky suma 6,68 miliardy eur, na kapitálové výdavky 736 miliónov eur a na výdavkové finančné operácie 300 miliónov eur. „V rámci bežných výdavkov sa rozpočtujú výdavky na prenesený výkon štátnej správy v celkovej výške 2,52 miliardy eur, pričom na financovanie regionálneho školstva sa rozpočtuje suma 2,48 miliardy eur,“ dodalo Ministerstvo financií (MF) SR ako predkladateľ návrhu rozpočtu.
Pri VÚC sú na rok 2026 z celkových rozpočtovaných výdavkov určené 2,10 miliardy eur na bežné výdavky, na kapitálové sa predpokladá vynaložiť suma 229 miliónov eur. Na výdavkové finančné operácie sa rozpočtuje suma 85 miliónov eur. „V rámci bežných výdavkov sa rozpočtujú výdavky na prenesený výkon štátnej správy v celkovej sume 793 miliónov eur, a to prioritne na financovanie regionálneho školstva – stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti krajov,“ dodal rezort financií.
Do sektora verejnej správy sú zaradené aj dopravné podniky v zakladateľskej pôsobnosti miest Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Považská Bystrica, Púchov a Žilina. Celková výška výdavkov dopravných podnikov v roku 2026 sa predpokladá v sume 370 miliónov eur, 261 miliónov eur na bežné výdavky, takmer 70 miliónov eur na kapitálové výdavky a necelých 40 miliónov eur na finančné operácie, ako sú platby za úvery či splácanie istín.
Na zdravotníctvo má ísť v roku 2026 vyše 10,6 miliardy eur
Výdavky na zdravotníctvo majú v roku 2026 dosiahnuť 10,67 miliardy eur. Oproti minuloročnému rozpočtu ide o medziročný rast o 935 miliónov eur, teda o 9,6 percenta. Vyplýva to z návrhu štátneho rozpočtu na rok 2026, ktorý schválila vláda na svojom piatkovom rokovaní.
„Celkové výdavky v sektore zdravotníctva pozostávajú najmä z výdavkov verejného zdravotného poistenia, výdavkov zdravotníckych zariadení, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve a výdavkov kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR vrátane prostriedkov plánu obnovy a odolnosti,“ uviedlo Ministerstvo financií SR ako predkladateľ návrhu rozpočtu.
Celkové výdavky na verejné zdravotné poistenie majú v roku 2026 dosiahnuť 9,2 miliardy eur, čo je o 564 miliónov viac ako v schválenom rozpočte na rok 2025. Najväčší podiel z tejto sumy tvoria výdavky na zdravotnú starostlivosť vo výške 8,85 miliardy eur. Medziročný nárast výdavkov na zdravotnú starostlivosť oproti rozpočtu na rok 2025 je očakávaný v sume 541 miliónov eur, najmä v dôsledku rastu miezd, inflácie a vyššej spotreby liekov.
Výdavky zdravotníckych zariadení sú rozpočtované v celkovej sume 4,5 miliardy eur. Bežné výdavky predstavujú 3,74 miliardy eur, pričom 50,2 percenta z nich tvoria osobné výdavky.
Na výstavbu nových nemocníc, prístrojové vybavenie a modernizáciu sa rozpočtujú kapitálové výdavky v objeme 726,6 milióna eur, z toho 292 miliónov eur zo štátneho rozpočtu a 326,5 milióna eur z Plánu obnovy a odolnosti SR. Z týchto zdrojov sa má financovať najmä výstavba Univerzitnej nemocnice Martin a Fakultnej nemocnice Banská Bystrica.
Na činnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa počíta so sumou 34,3 milióna eur, z toho 30,8 milióna eur predstavuje príspevok od zdravotných poisťovní.
Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve má mať rozpočet 2,7 milióna eur. V oblasti ochrany verejného zdravia sa na financovanie Úradu verejného zdravotníctva SR a 36 regionálnych úradov vyčleňuje 73,8 milióna eur.
Štátny ústav pre kontrolu liečiv bude mať k dispozícii 8,3 milióna eur a Detenčný ústav Hronovce 3,7 milióna eur. Národné centrum zdravotníckych informácií má v roku 2026 získať 33,8 milióna eur, najmä na prevádzku a rozvoj systému eZdravie, a Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR 30,8 milióna eur.
Na kapitálové výdavky rezortu zdravotníctva zo štátneho rozpočtu je vyčlenených 58,9 milióna eur, ktoré budú smerovať na odstránenie havarijných stavov, modernizáciu a obnovu prístrojového vybavenia nemocníc.
Ďalších 358 miliónov eur z Plánu obnovy a odolnosti SR je určených na rozšírenie siete psychiatrických stacionárov, vybudovanie centier pre poruchy autistického spektra a humanizáciu nemocničných oddelení.
Na verejný poriadok a bezpečnosť má ísť vyše 2,8 miliardy eur
Na verejný poriadok a bezpečnosť sa má na budúci rok vyčleniť vyše 2,8 miliardy eur. Pre Ministerstvo vnútra (MV) SR predstavujú navýšené výdavky celkovú sumu 130 miliónov eur. Rezortu spravodlivosti by sa mali navýšiť v sume 65,3 milióna eur. Vyplýva to z návrhu štátneho rozpočtu na rok 2026, ktorý v piatok schválila vláda.
Z celkovej sumy navýšených výdavkov pre MV má ísť 97,4 milióna eur na dotáciu na osobitný účet sociálneho zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru a 28,4 milióna eur na dofinancovanie bežnej prevádzky. V rámci zvýšenia výdavkov kapitoly Ministerstva vnútra SR je aj suma 5,18 milióna eur na dofinancovanie DPH k prostriedkom Plánu obnovy a odolnosti SR na boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí.
Na druhej strane sa výdavky kapitoly MV znižujú vo výške 49,9 milióna eur na prevádzke, pričom úsporné opatrenia na strane výdavkov sa majú týkať predovšetkým optimalizácie procesov, ktoré prinesú úspory najmä v prevádzkových a osobných výdavkov kapitoly tak, aby bol zabezpečený plynulý chod policajných, hasičských a záchranných zložiek. Rezortu spravodlivosti sa majú znížiť výdavky v celkovej sume 17,1 milióna eur, z toho na osobných výdavkoch 1,23 milióna eur, prevádzke 13,9 milióna eur a investíciách vo výške 1,96 milióna eur.
V roku 2026 sa zdroje štátneho rozpočtu pre oblasť bezpečnosti rozpočtujú v sume 1,8 miliardy eur. „Celkové výdavky na verejný poriadok a bezpečnosť sú v porovnaní s krajinami EÚ nadpriemerné. Polícia a hasiči sa na nich podieľajú viac ako polovicou, súdnictvo a väzenstvo menej ako jednou štvrtinou výdavkov,“ konštatujú v návrhu.
Ministerstvu spravodlivosti SR by sa mali výdavky navýšiť najmä na dofinancovanie bežnej prevádzky v sume 46,8 milióna eur. Na dofinancovanie DPH k prostriedkom plánu obnovy na reorganizáciu súdov a renovácie budov, ako aj na digitalizáciu procesov insolvenčného konania je určená suma 18,5 milióna eur.
Pre civilnú časť kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR sa na rok 2026 rozpočtujú výdavky v sume 433 miliónov eur na zabezpečenie činnosti ústredného orgánu štátnej správy, výdavkov spojených s organizačno-technickým zabezpečením chodu ministerstva a financovania systému súdnictva, výdavkov na správu a prevádzku budov, strojov a zariadení.
Na reorganizáciu súdov a renovácie budov, ako aj na digitalizáciu procesov insolvenčného konania sú rozpočtované prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti SR vrátane DPH vo výške 20,7 milióna eur. Súdnictvo rozpočtuje pre advokátov, notárov, exekútorov, svedkov, prísediacich, tlmočníkov, prekladateľov a znalcov na odmeny a náhrady na rok 2026 prostriedky v sume 20 miliónov eur.
Na väzenstvo sa celkové výdavky na budúci rok rozpočtujú v sume 331 miliónov eur k zabezpečeniu úloh súvisiacich s výkonom väzby, výkonom trestu odňatia slobody, ochrany a stráženia objektov zboru a ochrany poriadku a bezpečnosti v súdnych objektoch, objektoch prokuratúry a detenčnom ústave.
Rozpočtové prostriedky na rok 2026 sú predurčené na zabezpečenie mzdových nárokov zamestnancov a príslušníkov zboru, bežnú prevádzku väzenských objektov, výplatu odmien obvineným a odsúdeným za pracovnú činnosť a iné.
Prostriedky na cestovný ruch v roku 2026 klesnú na 58,9 mil. eur
Do oblasti cestovného ruchu boli na rok 2026 zapracované prostriedky v sume 58,9 milióna eur, čo predstavuje v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2025 pokles o 15,5 %. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028, ktorý v piatok schválila vláda.
Najväčší podiel prostriedkov je rozpočtovaných pre Fond na podporu cestovného ruchu (20 miliónov eur), na činnosť organizácie Slovakia Travel (16,8 milióna eur) a na dotácie organizáciám cestovného ruchu (11,7 milióna eur).
V kapitole Ministerstva cestovného ruchu a športu (MCRŠ) SR sú aj v roku 2026 zabezpečené prostriedky pre Fond na podporu cestovného ruchu v sume 20 miliónov eur.
Výdavky na oblasť cestovného ruchu sa v Slovakia Travel znížili o 2,25 milióna eur mimo jednorazových výdavkov na Svetovú výstavu Expo 2025 v Osake, a to v dôsledku konsolidácie osobných výdavkov v sume 300.000 eur a výdavkov určených na prevádzku v sume 1,95 milióna eur. Naopak dotácie organizáciám cestovného ruchu v roku 2026 v porovnaní s rokom 2025 porastú o 1,06 milióna eur.
Deficit verejných financií by mal v budúcom roku klesnúť na 4,1 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo by bolo necelých šesť miliárd eur. Tento rok sa očakáva schodok na úrovni 5 % HDP, teda viac ako 4,7 % HDP schválených v rozpočte na rok 2025. Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy na rok 2026 sa rozpočtujú v objeme 62 miliárd eur, čo predstavuje 43 % HDP. Výdavky by mali dosiahnuť 67,9 miliardy eur alebo 47,1 % HDP.
Výdavky MPSVR dosiahnu na budúci rok 4,46 miliardy eur
Výdavky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR dosiahnu na budúci rok 4,46 miliardy eur, čo je medziročný pokles oproti rozpočtu minulého roka o 369 miliónov eur, teda o 7,65 %. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028 z dielne Ministerstva financií (MF) SR, ktorý vláda v piatok schválila.
„V uvedenom znížení sa prejavila zmena finančných tokov v rámci verejnej správy v oblasti poistného plateného štátom od 1. januára 2026. Úhrada poistného vrátane postúpenia príspevkov na druhý pilier za osoby, za ktoré poistné platil štát z kapitoly MPSVR, zaniká a je nahradená transferom z kapitoly Všeobecná pokladničná správa, ktorým sa zabezpečí platobná schopnosť Sociálnej poisťovne. Medziročná zmena z tohto titulu predstavuje zníženie výdavkov kapitoly o 540 miliónov eur, v oblasti zamestnanosti došlo zároveň k nárastu o 179 miliónov eur v dôsledku vyššej alokácie zdrojov európskych a štrukturálnych fondov,“ upresnilo MF.
Celkové výdavky v oblasti sociálnych vecí a zamestnanosti odhaduje rezort financií na budúci rok v sume 19,6 miliardy eur. Do nej sú započítané už aj výdavky Sociálnej poisťovne, Úradu komisára pre deti a Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.
Na pomoc v hmotnej núdzi pôjde 168 miliónov eur, čo je medziročne o 11 miliónov eur menej. Na podporu rodín rozpočet ráta so sumou 1,74 miliardy eur s medziročným poklesom o 110 miliónov eur v dôsledku nižšieho počtu novonarodených detí.
Najväčšiu položku predstavuje prídavok na dieťa, na ktorý má MPSVR v roku 2026 vyčlenených 825 miliónov eur pri predpokladanom počte 1,12 milióna nezaopatrených detí, teda pokles o päť miliónov eur. V prípade rodičovského príspevku sú zabezpečené finančné zdroje vo výške 689 miliónov eur pre približne 124.000 poberateľov, čo je medziročne o 93 miliónov eur menej.
Na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia by malo ísť spolu 993 miliónov eur, z toho najvýznamnejšie položky tvoria príspevok na opatrovanie v sume 704 miliónov eur a príspevok na osobnú asistenciu vo výške 165 miliónov eur. V prípade 13. dôchodku, ktorý je vyplácaný poberateľom invalidných dôchodkov z mladosti, pôjde na tento účel z kapitoly MPSVR 20 miliónov eur. Inak sa vyplácanie plnohodnotného 13. dôchodku realizuje od roku 2024 zo systému sociálneho poistenia.
Rozpočet na budúci rok ráta v oblasti politiky zamestnanosti so sumou 459 miliónov eur, z toho zdroje EÚ a spolufinancovania tvoria 399 miliónov eur. Pod MPSVR patria aj jednotlivé organizácie, ako napríklad Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré zaznamená v budúcom roku medziročne mierny nárast výdavkov o 3,54 milióna eur.
Je to spôsobené najmä zvýšením výdavkov na osobné príplatky zamestnancov úradov práce, ale aj posilnením personálnych kapacít zavedením integrovanej posudkovej činnosti.
Pre verejné služby sa ráta s výdavkami v sume 11,3 miliardy eur
V oblasti verejných služieb predpokladá štát na rok 2026 výdavky vo výške 11,3 miliardy eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy, ktorý v piatok schválila vláda.
„Do oblasti verejných služieb patrí samospráva, výdavky výkonných a zákonodarných orgánov, výdavky na zahraničné vzťahy a zahraničnú pomoc, ako aj miestna štátna správa, najmä prostredníctvom okresných úradov,“ pripomenulo Ministerstvo financií (MF) SR ako predkladateľ návrhu rozpočtu.
Upozornilo zároveň v dôvodovej správe, že rozpočet pre oblasť verejných služieb ovplyvnilo viacero titulov. Napríklad zvýšenie výdavkov obcí a vyšších územných celkov z dôvodu valorizácie platov v regionálnom školstve v sume 262 miliónov eur, navýšenie pre Úrad vlády SR na rekonštrukciu kaštieľa v Rusovciach o 6,68 milióna eur na základe aktualizácie investičného plánu a realizácie integrovaného bezpečnostného systému.
Zabezpečiť sa tiež majú kapitálové výdavky Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR v sume desať miliónov eur na rekonštrukciu zastupiteľských úradov „v nadväznosti na zapracovanie vyšších kapitálových príjmov v rovnakej sume dosiahnutých z predaja nehnuteľností v zahraničí“.
Rezort financií zároveň uviedol viacero konsolidačných znižovaní výdavkov. Pre obce má ísť o 110 miliónov a vyššie územné celky o takmer 20 miliónov eur menej na osobné a prevádzkové výdavky. Rezortu diplomacie sa o päť miliónov eur znížia prostriedky na výdavky určených na členské príspevky do medzinárodných organizácii.
„V kapitole Úrad podpredsedu vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku rozpočet ráta so znížením o sumu 8,39 milióna eur v plnom rozsahu na bežných a kapitálových transferoch alokovaných na Národnú stratégiu výskumu, vývoja a inovácií,“ priblížil rezort financií.
Úrad vlády SR má dostať o 6,53 milióna eur menej, hlavnou položkou zníženia (3,54 milióna eur) sú kapitálové výdavky. Štatistický úrad má dostať o 2,78 milióna eur menej, znížiť o 1,88 milióna eur sa majú tiež výdavky Kancelárie Národnej rady SR i Úradu pre verejné obstarávanie o 1,17 milióna eur.
O 640.000 eur majú klesnúť výdavky Kancelárie Prezidenta SR. Zníženie o 272.000 eur sa rozpočtuje v prípade výdavkov Úradu na ochranu osobných údajov.
Ódor: Napriek rastu príjmov má schodok rozpočtu v roku 2027 opäť rásť
Napriek historicky najvyšším príjmom má deficit verejných financií SR v roku 2027 narásť na 5,1 % hrubého domáceho produktu (HDP). Potrebná bude preto ďalšia konsolidácia.
Na piatkovej tlačovej konferencii na to upozornil europoslanec za Progresívne Slovensko (PS) Ľudovít Ódor. Doterajšie vládne konsolidačné balíčky, rovnako ako návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028, podrobil kritike. Volá po potrebe opatrení na výdavkovej strane rozpočtu a opatreniach, ktoré nebudú brzdiť ekonomický rast.
Deficit verejných financií by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,1 % HDP, teda necelých 6 miliárd eur. Mal by tak klesnúť z tohtoročnej očakávanej úrovne 5 % HDP. Ministerstvo financií v návrhu deklaruje snahu znižovať deficit verejných financií aj v ďalších rokoch a do roku 2028 ho stlačiť pod 3 % HDP.
Na tento účel však bude potrebné prijať dodatočné konsolidačné opatrenia. V opačnom prípade sa má schodok v roku 2027 pohybovať okolo úrovne 5 % HDP a následne mierne pod ňou.
Štát ráta s výdavkami 14,5 miliardy eur pre vyše 450.000 zamestnancov
Celkové náklady na zamestnancov verejnej správy by mali byť na budúci rok v sume 14,5 miliardy eur, z toho mzdy vo výške 10,6 miliardy eur. Vo verejnej správe by malo byť v roku 2026 zamestnaných 450 137 osôb. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028, ktorý v piatok schválila vláda.
V rámci konsolidácie došlo už v roku 2025 k zníženiu počtu pracovníkov v štátnej sfére, a to celkovo o 4465. Rozpočet ráta s ďalším znížením počtu zamestnancov aj v rokoch 2026 až 2028.
„Pre 450 137 zamestnancov verejnej správy sa na rok 2026 rozpočtujú osobné výdavky v sume 14,5 miliardy eur, z toho mzdy 10,6 miliardy eur. Medziročný nárast rozpočtovaného priemerného mzdového výdavku v roku 2026 je ovplyvnený najmä zvýšením platov pedagogických a odborných zamestnancov a nepedagogických zamestnancov o sedem percent od 1. septembra 2025 a o ďalších sedem percent od 1. januára 2026 s vplyvom na osobné výdavky v sume 608 miliónov eur,“ uviedol rezort financií.
Rozpočet zohľadňuje aj konsolidačné opatrenia, pričom by malo dôjsť k zníženiu osobných výdavkov vo výške 69,1 milióna eur, z toho sú mzdy v sume 51,1 milióna eur v niektorých kapitolách štátneho rozpočtu vrátane príspevkových organizácií.
Súčasťou konsolidácie je aj zmrazenie platu poslancov Národnej rady (NR) SR v rokoch 2026 až 2027 na súčasné sumy, ktoré platia na tento rok. V dôsledku toho dôjde aj k poklesu výdavkov Kancelárie NR SR vo výške 1,15 milióna eur, z toho sú mzdy v sume 82 000 eur.
Na druhej strane z dôvodu rastu minimálnej mzdy v roku 2026 na úroveň 915 eur je v rozpočte zahrnuté aj zvýšenie osobných výdavkov pre zamestnancov odmeňovaných podľa Zákonníka práce v sume 5,54 milióna eur, z toho mzdy tvoria 4,07 milióna eur.
ZMOS predpokladá, že väčšina samospráv schváli rozpočty do 21.novembra
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) predpokladá, že väčšina samospráv stihne schváliť svoje rozpočty do uplynutia výnimky zo sankcií tzv. dlhovej brzdy, teda do 21. novembra. Časový rámec je však pre mnohé samosprávy veľmi náročný. Pre TASR to uviedol predseda združenia Jozef Božik. ZMOS zároveň požaduje prerokovanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
„Rozpočtový proces je v mnohých prípadoch už rozbehnutý, návrhy rozpočtov sa pripravujú priebežne,“ povedal s tým, že samosprávy boli upozornené na povinnosť splniť daný termín v dostatočnom predstihu.
Pripomenul však, že návrh štátneho rozpočtu a aktuálne makroekonomické prognózy boli zverejnené koncom septembra, a tak majú len niekoľko týždňov na zapracovanie reálnych údajov, ktoré zásadne ovplyvňujú ich rozpočty. Zároveň musia návrh zverejniť minimálne 15 dní pred jeho schválením a počítať aj s tým, že v zastupiteľstve nemusí byť schválený na prvýkrát.
Ak obec alebo mesto nestihne schváliť svoj rozpočet do 21. novembra, podľa Božika tým neporuší zákon, ale dostane sa do rozpočtového provizória. Spresnil, že to síce umožňuje dočasné fungovanie samosprávy, ale obmedzuje jej rozvojové aktivity, čerpanie eurofondov i schopnosť reagovať na nové výzvy.
„V prípade, že sa v roku 2026 spustia sankčné mechanizmy dlhovej brzdy, je nevyhnutné už pri tvorbe rozpočtov na rok 2026 zohľadniť aj požiadavky na návrhy rozpočtov roku 2027. Samosprávy budú totiž podľa zákona povinné schváliť rozpočet na nasledujúci rozpočtový rok s výdavkami maximálne vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka,“ dodal s tým, že ak sa na to obce a mestá nepripravia vopred, môžu sa dostať do situácie, keď budú mať v roku 2027 výrazne obmedzený priestor na plánované investície aj bežné prevádzkové výdavky.
ZMOS v nadväznosti na tretiu konsolidáciu verejných financií a v súčasnosti k prerokovaniu návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2026 – 2028 požaduje prerokovanie technickej novely ústavného zákona o dlhovej brzde. „Našou požiadavkou je vylúčiť samosprávy z ústavného zákona a ponechanie sankcií len v zákone o rozpočtovej zodpovednosti,“ spresnil Božik.
Hovorkyňa Únie miest Slovenska (ÚMS) Daniela Piršelová pre TASR potvrdila, že samosprávy boli v súvislosti s uvedeným termínom usmernené aj z Ministerstva financií (MF) SR a mestá robia všetko preto, aby ho stihli.
„S účinnosťou reštrikčných opatrení v súvislosti s pravidlami zákona o rozpočtovej zodpovednosti samosprávy nemajú zatiaľ skúsenosť. Nevieme preto predpokladať, ako veľký vplyv budú mať na ich bežný chod,“ skonštatovala.
MF plánuje ukončenie rozpočtového procesu do 21. novembra 2025. Rezort predpokladá, že rovnako budú pri tvorbe svojich rozpočtov na rok 2026 postupovať ako súčasť rozpočtu verejnej správy aj mestá, obce a vyššie územné celky.
Podľa výkladu MF budú subjekty rozpočtu verejnej správy vrátane miest, obcí a vyšších územných celkov v roku 2026 hospodáriť bez uvedených sankcií dlhovej brzdy v prípade, ak svoje rozpočty schvália pred 22. novembrom 2025.
Sociálni partneri nesúhlasia s rozpočtom verejnej správy na rok 2026
Zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov nesúhlasia s návrhom rozpočtu verejnej správy na budúci rok. Tento rozpočet vychádza aj z tretieho konsolidačného balíka, voči ktorému majú sociálni partneri výhrady a viaceré opatrenia z neho kritizujú.
V piatok to uviedli sociálni partneri po skončení rokovania Hospodárskej a sociálnej rady (HSR), ktorá sa týkala najmä rozpočtu verejnej správy na budúci rok.
„Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) nepodporila zákon o štátnom rozpočte, pretože neobsahuje prakticky žiadne prorastové opatrenia. Pokiaľ nebudeme investovať do budúcnosti, tak vlastne vyháňame zahraničných investorov a nebudú tu žiadne ďalšie investície, pretože ďalšie zdaňovanie práce sa stáva pre našich podnikateľov už neúnosné a nedokážeme konkurovať v medzinárodnom priestore,“ povedal prvý viceprezident RÚZ Mário Lelovský.
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) tiež nepodporila návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, keďže vychádza z konsolidačných opatrení, s ktorými nesúhlasí.
Tretí balík konsolidácie sa najviac podľa nej dotkne zamestnancov, ktorí zaplatia na týchto opatreniach vyše 800 miliónov eur. Rovnako zaplatia viac aj na nulovej valorizácii platov štátnych a verejných pracovníkov.
„Tieto opatrenia a nulová valorizácia sa určite nedotknú zamestnancov školstva a zamestnancov zdravotníctva, tam platia tie dohody, ktoré prebehli v minulých mesiacoch a pretavili sa aj do legislatívnych úprav. Čiže za zamestnancov školstva môžem skonštatovať, že je dodržaná dohodnutá valorizácia platov zamestnancov v tomto rezorte, teda sedem percent dohodnutých, ako bolo od 1. septembra tohto roka a potom ďalších sedem percent od 1. januára 2026,“ priblížila prezidentka KOZ Monika Uhlerová. Zároveň spresnila, že nevylučuje ďalšie protestné aktivity odborárov z dôvodu nesúhlasu s konsolidačnými opatreniami.
Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Rastislav Machunka dodal, že aktuálne je viditeľné oveľa väčšie šetrenie na strane príjmov štátu ako výdavkov.
„Argumenty o tom, že ťažko hľadáme peniaze na strane výdavkov, pretože máme vysoký podiel mandatórnych výdavkov, neakceptujeme, pretože mandatórne výdavky znamenajú len to, že je potrebné zmeniť zákon tak, aby sa prispôsobili reálnym možnostiam ekonomiky,“ uzavrel Machunka.
Prečítajte si tiež:
Môj profil 
Predplatné
.jpg)
.jpg)
