Môj profil 
Predplatné
Politici blízkovýchodného štátu majú v úmysle sa na predvolebné turné vydať do Nemecka, Rakúska a Holandska, teda do krajín, kde je najväčší podiel tureckého obyvateľstva. Toto rozhodnutie pobúrilo nielen krajnú pravicu, ale aj liberálov, pretože Ankara vykonáva referendum s cieľom zvýšenia právomocí prezidenta Erdogana, čím ich priblíži k diktátorským.
Európsky gambit a turecký plebiscit
Konflikt okolo návštev tureckých predstaviteľov v európskych krajinách začal už v prvých dňoch marca a s každým dňom získava na obrátkach. Na začiatku mesiaca boli zrušené štyri predvolebné stretnutia, ktoré mali naplánované ministri administratívy Erdogana v Nemecku. Problémy s protipožiarnym systémom a nedostatkom parkovacích miest, ktoré nemecké orgány vyhlásili za oficiálne príčiny, Ankaru nepresvedčili.
Turecko sa domnieva, že Európania hľadajú zámienky pre to, aby mohli zabrániť prevedeniu kampane. Niektoré dôvody pre tento záver skutočne existujú.
Ešte 1. marca vláda Rakúska oznámila, že predvolebné akcie Turkov sa na jeho území za žiadnych okolností konať nebudú. Rovnaké rozhodnutie prijalo Holandsko. Názor premiéra krajiny Marka Rutteho vyzerá jednoznačne: “Naša krajina nie je miestom pre predvolebné stretnutia iných štátov. Nebudeme sa toho zúčastniť. Považujeme to za nežiaduce. “Turecko vo svojej odpovedi oznámilo, že je to porušenie princípu slobody prejavu.
Najväčšiu zúrivosť Ankary však nevyvolala priame odmietnutie Holanďanov a Rakúšanov, ale dvojzmyselné akcie Nemcov. Bez oficiálneho zákazu, Nemecko dalo najavo, že na svojom území nechce vidieť tureckých úradníkov a nie preto, že by bolo proti akýmkoľvek zahraničným referendovým vystúpeniam, ale preto, že im nevyhovuje to, ktoré plánuje Erdogan. Oficiálne zástupkyňa vládnucej strany CDU oznámila, že plebiscit považuje za nedemokratický a nelegitímne. A minister spravodlivosti Nemecka Heiko Maas napísal svojmu tureckému kolegovi, že predvolebné akcie zrušil, že referendum Erdogana vedie k rozbitiu právneho štátu. Turecko takýto prístup najviac poburuje, pretože predpokladá, že je to zasahovanie do jeho štátnych záležitostí.
Čin hodný nacistov
Nie je prekvapujúce, že reakcia Turkov bola prudká. Prezident Recep Tayyip Erdogan prirovnal akcie Nemecka k praktikám nacistov. “Mysleli sme si, že Nemecko ušlo ďalekú cestu v budovaní právnej spoločnosti, ale zmýlili sme sa,” oznámil politik.
Turecký líder zvýšil hlas: “Ak budem chcieť prísť na predvolebné akcie, tak to urobím,” upozornil.
Oficiálne neschválené, ale jednotné rozhodnutie troch európskych krajín núti Turecko, aby si spomenulo na svoje obľúbenú tému, ktorou je pokrytectvo EÚ. Počas celej svojej vlády (od roku 2003) Erdogan obviňuje Európu, že voči Turecku vedie politiku dvojakého metra. V roku 2016, kedy sa pred Tureckom na chvíľu opäť objavili vyhliadky na zrušenie víz s Európskou úniou, Erdogan už vyčítal Európe, že naťahuje rozhodnutie otázky, a že s jeho štátom jedná horšie ako so štátmi Latinskej Ameriky, ktoré bezvízový režim už dávno získali. Výsledok vtedajších sporov je známy, obmedzenie vstupu pre Turecko platí dodnes.
Stále nie je jasné ani to, čo Ankara mohla od Európskej únie získať výmenou za súhlas zastavenia prílevu migrantov zo Sýrie. Na jar 2016 Erdogan a spolková kancelárka Angela Merkelová uzavreli zmluvu, ktorú Turecko úplne dodržiava. Európania sľúbili Turecku peňažné dotácie a integráciu do EÚ, oba sľuby zostávajú otázkou.
Európa dvojitého občianstva
Keď sa pridáme k názoru európskej verejnej mienky, tak reč ide o obnovení dlhotrvajúceho sporu o dvojitým občianstvom veľkej časti migrantov žijúcich v EÚ. Problém nie je obmedzený na tureckú diaspórou, dvojité občianstvo majú stovky tisíc Francúzov severoafrického pôvodu. Po teroristických útokoch v roku 2015 prezident Francúzska Francois Hollande oznámil, že jeho zámerom je odobratie pasov teroristom, ktorí majú dvojité občianstvo. Pod tlakom ľavého krídla socialistov sa však tejto myšlienky vzdal.
V Nemecku táto otázka získava ešte vážnejšie obrysy. V krajine je milión a pol obyvateľov, ktorí si zachovali druhý (turecký) pas, a minimálne polovica z celkového čísla sú migranti z Turecka. V auguste 2016 nemeckí Turci podporujúci Erdogana vykonali pôsobivú demonštráciu sily, usporiadali masovú manifestáciu s národnými vlajkami v Kolíne nad Rýnom. Udalosť vyvolala ostrú reakciu nielen extrémnej pravice, ale aj otázky zo strany umiernenejších voličov, ktorých názorom Angela Merkelová nemá pred parlamentnými voľbami v septembri 2017 právo pohŕdať.
S rovnakým problémom sa stretávajú aj orgány v Holandsku, kde voľby prebehnú už budúci týždeň, 15. marca. Za favorita je považovaná radikálna Strana slobody, lídrom ktorej je Geert Wilders, ktorý sa aktívne zapojil do boja proti tureckým predvolebným akciám. V krajine, kde je za krajnú pravicu pripravených hlasovať minimálne 15% voličov, sa usporiadanie dvojitých volieb rovná nebezpečenstvu výbuchu. Takže pri pohoršovaní sa nad pokrytectvom Európanov, možno Erdogan nedostatočne berie do úvahy ich skutočné záujmy.
Nepustia ma do Európy, pôjdem do Ruska
Na pozadí sporov o práve Erdogana prísť do Nemecka, líder Turecka dorazí 9. marca do Ruska. Na programe rokovania s ruským vodcom Vladimirom Putinom budú spoločné akcie v Sýrii, a možno aj vzťahy s krajinami Západu.
Moskovský výlet sa môže pre Erdogana ukázať ako užitočný, veď urazený nepriateľským správaním EÚ turecký líder rád demonštruje Západu, že má alternatívu.
.jpg)
.JPG)
