Môj profil 
Predplatné
Napriek tomu, že autokratickí lídri Číny sú rozzúrení, tak 2. júna sa pekne postavili a povedali, že s pánom Trumpom stále hľadajú „dialóg a konzultácie“. 30 mája pohrozil Trump novými tarifami Mexiku. Trhy začali panikáriť a mexická delegácia sa doslova priplazila do Washingtonu, aby sa pokúsila o zmier. O deň neskôr pohrozil Indii, že zruší už predtým dohodnuté preferenčné obchodné pravidlá. Nakoniec z toho veľkodušne upustil. Napriek hlasným európskym námietkam, uvalil prísne embargo na Irán, ktoré určite značne poškodí jeho hospodárstvo.
Pokrová tvár starého hráča
Prezident Trump je určite spokojný, aj keď to na ňom nevidieť. Ukázal celému svetu – priateľom aj nepriateľom, – že svoj napumpovaný ekonomický arzenál bude používať na ochranu národného (nie globálneho) záujmu. Bez veľkých okolkov, začal blokovať voľný pohyb tovarov, dát, nápadov a peňazí podľa toho, ako mu to vyhovuje.
Centrálny uzol globalizácie
Militantný vplyv USA pozostáva z 11 lietadlových lodí a 6500 jadrových hlavíc. Ekonomická sugescia pochádza z kotviacej úlohy Spojených štátov v Medzinárodnom menovom fonde, ktorý je zodpovedný za globálny finančný systém. K tomu treba prirátať sieť firiem, myšlienok a noriem, ktoré tvoria nervové centrum dnešnej globálnej ekonomiky. Ide predovšetkým o nehmotné aktíva. Amerika kontroluje alebo je hostiteľom pre viac ako 50% svetovej-cezhraničnej komunikačnej siete, rizikového kapitálu, operačných systémov, špičkových univerzít a mega-aktív v investičných fondoch. Približne 88% menových obchodov používa dolár. Na celej planéte je bežné používať kartu Visa, exportovať a fakturovať v dolároch, spať vedľa zariadenia s čipom Qualcomm, sledovať Netflix alebo pracovať pre firmu, do ktorej investuje BlackRock (americká globálna investičná spoločnosť, ktorá spravuje aktíva v hodnote 6,5 biliónov dolárov).
Takmer celý svet túto globálnu sieť akceptoval, lebo viacerým sa to v konečnom výsledku oplatilo. Napríklad Čína, od svojho vstupu do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) rozprávkovo a rýchlo zbohalta. Nemohla síce stanoviť pravidlá hry, ale mala prístup k americkým trhom. Dnes sa jej hospodárstvo pomaly blíži k veľkosti Ameriky, ale konkurovať zatiaľ ešte nedokáže.
Ekonomický nacionalizmus
Globalizácia a technológie spôsobili, že sieť je silnejšia. Avšak podiel Ameriky na svetovom GDP klesol z 38% v roku 1969 na dnešných 24%. Trump a jeho poradcovia sú tak presvedčení, že svetový poriadok je nastavený proti Amerike. Ekonomicky mŕtve zóny (Detroit a podobne) a ich obchodný deficit ich v tom utvrdzuje. Rozhodli sa tak zdokonaliť relatívne obmedzenú taktiku posledného obchodného konfliktu s Japonskom v 80-tych rokoch minulého storočia.
Trump neustále nasadzuje nové tarify čím vytvára atmosféru nestability. Napríklad na posledy – zakázal dovoz kanadského mäkkého dreva (a to pred šiestimi mesiacmi podpísal Biely dom novú obchodnú dohodu USMCA medzi USA, Mexikom a Kanadou). Úplní nepriatelia, ako napríklad Irán a Venezuela, čelia zničujúcim sankciám. Minulý rok bolo na Trumpovu Čiernu listinu pridaných 1 500 ľudí, firiem a pravidiel, čo je absolútna rekordná hodnota. Zvyšok sveta čelí novému režimu pre technológie a financie. Výkonné nariadenie zakazuje transakcie s polovodičmi a softvérom zahraničných spoločností a zákon prijatý minulý rok, známy ako FIRRMA, ovplyvňuje zahraničné investície do Silicon Valley. Technológie sú dnes vyhlásené za „národnú bezpečnosť“ a americkí úradníci majú možnosť definovať, čo je hrozba. Ak je firma na Čiernej listine, banky ju oddelia od systému dolárových platieb. Minulý rok to schytali hneď dve firmy – čínska ZTE podnikajúca v odbore komunikačných technológií a Abramovičom založený Rusal, čo je druhá najväčšia spoločnosť na svete na výrobu hliníka. Podobné ekonomické zbrane boli použité pri vojne s terorizmom. Techniky používané na dohľad nad platobným systémom boli vyvinuté na lov al-Káidy.
Vzbura vo svete
V Amerike sa popularita Trumpa drží a všetci čakajú, čo tento experiment s globálnou sieťou prinesie Američanom. Vo svete popularita Trumpa spadla a vidíme prvé náznaky vzbury – z 35 európskych a ázijských vojenských spojencov s Amerikou, len traja sa doteraz dohodli na zákaze Huawei. Úsilie o vybudovanie konkurenčnej globálnej infraštruktúry sa zrýchlilo. Čína začala svoju vlastnú Čiernu listinu zahraničných firiem a vytvára aj svoje vlastné súdy na rozhodovanie o obchodných sporoch s cudzincami. Aby Európa obišla iránske sankcie, experimentuje s budovaním nového platobného systému. Ten môže časom využiť aj inde. Čína a India si dali za prioritný cieľ ukončiť svoju závislosť od polovodičov zo Silicon Valley.
Trump má teraz pravdu – jeho súčasná pozícia v sieti (ako centrálny uzol) mu dáva obrovskú moc. Bude trvať roky a stáť majland nahradiť ju. Nakoniec sa to však určite podarí. Ako bude vyzerať nová sieť a kto jej bude vládnuť, dnes nikto netuší. Isté je len jedno, že z dlhodobého horizontu sa globálna sieť, ako ju dnes poznáme práve začala rozpadať.
Marián Rigan
.jpg)
.JPG)
