Helsinky 11. júla 2018 (HSP/Regnum/Foto:TASR/AP-Evan Vucci)
Alexander Belov na portáli Regnum tvrdí, že Trumpa na stretnutí s Putinom v Helsinkách očakáva najzložitejšia skúška jeho politickej kariéry. Od toho ako túto skúšku zloží, bude v najbližšej budúcnosti závisieť v mnohých oblastiach aj vývoj medzinárodnej situácie vo svete a stretnutie v Helsinkách ovplyvní aj postavenie USA.
Podľa expertov stretnutie v Helsinkách, naplánované na 16.7.2018 určí vývoj rusko-amerických vzťahov a nastaví smerovanie Západu na mnoho rokov. Rusko úspešne mení existujúce status quo v Európe už od roku 2007, kedy Putinova pamätná reč na Mníchovskej konferencii o bezpečnosti, otriasla americkou aroganciou i dominanciou.
Vo svojej pamätnej reči na Mníchovskej konferencii ruský prezident skritizoval agresívnu politiku USA, ktorá sa snaží cez NATO rozširovať svoj vplyv na východ, kritizoval USA z nedodržiavania medzinárodného práva a voluntarizmus pri riešení vojenských konfliktov, arogantné a bezdôvodné miešanie sa do vnútorných záležitostí z iných krajín a na príkladoch uviedol, že vďaka americkej politike počet konfliktov a civilných obetí neklesal, ale naopak stúpal a stúpa. Putinove slová sa prorocky naplnili aj vďaka ďalšiemu americkému útoku voči Líbyii a Sýrii.
Čo sa týka samitu v Helsinkách, podľa amerických expertov je nesmierne dôležité, aby sa Donald Trump a jeho tým veľmi seriózne pripravili na stretnutie a uvedomili si význam samitu v Helsinkách v jeho historickom i geopolitickom kontexte.
Viacerí odborníci upozorňujú na skutočnosť, že v Helsinkách sa stretnú “tvárou v tvár” americký biznisman Donald Trump, autor diela “Umenie uskutočňovať obchody” s prezidentom superveľmoci, bývalým dôstojníkom KGB, ktorý takisto dokonale ovláda umenie komunikovať a presadzovať svoje predstavy.
Ruský prezident Vladimír Putin je veľmi nebezpečným protivníkom pre Američanov. Stretnutie s Trumpom vníma ako “špeciálnu operácia” a Američanov Rusko vníma ako svojho silného súpera. Podľa informácii z ruských zdrojov, v roku 2001, keď sa Putin stretol s Bushom mladším v slovinskej Lublane, Putinovi nerobilo problémy preštudovať materiál v rozsahu niekoľko stoviek strán, ktoré na rokovanie pripravila ruská tajná služba a americkí Bushovi poradcovia sa dostali pod silný tlak (Bush mladší intelektuálne nedosahoval Putinovu úroveň, Trump a aj Obama sú podstatne intelektuálne vyspelejší, ako bol Bush mladší).
Protitrumpovské elity tvrdia, že Trump obdivuje ruského lídra Vladimíra Putina. Stretnutie Putina a Trumpa v Helsinkách sa uskutoční v inej pozícii ako predchádzajúce stretnutia ruského a amerického prezidenta. Dnes sme svedkami rozširovania sa euroamerickej a transatlantickej trhliny, ktorá otriasa vzťahmi medzi EÚ a USA a vzťahmi v rámci NATO. Keď Veľká Británia odíde z EÚ (v rámci brexitu) a stane sa tak konečne “kolóniou USA”, tak 80% rozpočtu NATO bude pochádzať z krajín mimo EÚ – z USA, Kanady, Turecka a spomenutej Veľkej Británie.
Nemecko sa stavia veľmi vágne k požiadavke zvyšovať svoje výdavky na obranu na požadované 2% HDP len preto, lebo si to želajú Američania. Nemci sú ochotní bez väčších problémo kupovať ruský plyn, podporujú projekt Nord Stream 2 a čoraz negatívnejšie sa stavajú k Američanmi presadzovaným protiruským sankciám. Nemci sú ochotní podľa Američanov Rusku umožniť miliardové zisky a Američania veľmi tragicky vidia nemeckú vojenskú situáciu. Nemci majú k dispozícii niekoľko zastaralých lietadiel a nemecké ponorky i bojové lode nie sú schopné masívnejšieho nasadenia na moriach. Ak by neexistovali jadrové rakety USA, podľa amerických odborníkov, tradične usilovne vytvárajúcich protiruskú hystériu, by už Rusi mohli pochodovať na brehoch La Manche.
Cynici tvrdia, že Rusko už evidentne diagnostikovalo svojich “európskych partnerov. EÚ je morálne a vojensky slabá a americký najdemokratickejší prezident vesmíru podkopáva všetkých a všetko, takže EÚ prestáva byť pre Rusko partnerom, stáva sa cieľom.
Samozrejme nároky, ktoré USA kladú na krajiny EÚ o potrebe spravodlivého rozdelenia vojenskej záťaže v rámci NATO, možno z amerického pohľadu chápať. Američania naozaj z takmer zo 70% financujú rozpočet NATO, na druhej strane však európske štáty NATO vždy a všade servilne podporovali americkú politiku. Keď Američania prikázali, zúčastnili sa útokov na Afganistan či Irak a čiastočne aj v Sýrii, kde však účasť členov štátov NATO mala rozpačitú úroveň (britské a francúzske neúspešné ostreľovanie raketetami). Američania by však na druhej strane mali prestať považovať NATO za svojho osobného strážcu a podľa európskych lídrov by Trump mal prestať strašiť stiahnutím amerických vojsk z Nemecka.
Rusko sa veľmi pozorne pripravuje na samit v Helsinkách. V oblasti Blízkeho východu Kremeľ bude chcieť, aby Trump stiahol americké vojská zo Sýrie, Bašár Asad ostal vo funkcii prezidenta, Rusko si mieni udržať svoje sýrske základne (proti ruskej prítomnosti neprotestuje ani Izrael), čím by sa Rusku otvorili dvere v ďalšom rozširovaní ruského vplyvu od Alžírska až po Irak. Rusko chce zvýšiť predaj svojích zbraní a jadrových reaktorov a posilniť svoj vplyv v oblasti Atlantického i Indického oceánu.
Podľa Trumpových kritikov sa Trump pripravuje uznať pripojenie Krymu k Rusku a Rusko sa chystá pokračovať v destabilizácii Ukrajiny cez proruské kruhy. Rusi veria, že sa im podarí neutralizovať moc Kyjeva. Protitrumpovskí kritici však namietajú, že Krym nepatrí Trumpovi, takže Trump nemá právomoci Krym niekomu odovzdávať. Každé rozhodnutie o Ukrajine sa musí prijať spoločne so štátmi EÚ a americká administratíva by mala podľa Trumpových kritikov požadovať, aby Rusko zastavilo svoju podporu Donbassu a obnovilo územnú celistvosť Ukrajiny. Takisto by sa mali ešte viac posilniť protiruské sankcie, v tejto oblasti však o úspechu pochybujú už aj viacerí experti z radov protitrumpovských amerických elít.
Samit v Helsinkách sa stane pre Trumpa veľmi náročným zahraničnopolitickým testom. Američania dúfajú, že tento test zloží Donald Trump s úspechom. Ak nie, postavenie USA sa zhorší a Rusko ešte viac upevní svoje postavenie v geopolitickom zápase, ktorý proti USA vedie.