Môj profil 
Predplatné
Dohoda nikdy neprestala byť platnou, ale od začiatku povstania v Lýbii bola zo zjavných dôvodov pozastavená. Pred pár dňami minister vnútra navštívil radou OSN uznaného nového lýbijského premiéra, Fayeza al-Sarraja, aby mohli znovu zaviesť do platnosti dohody z roku 2009. V týchto dňoch sa znovu otvára talianska ambasáda v Tripolise, ktorá sa má stať centrom boja proti terorizmu a nelegálnej imigrácii. Bude to prvá západná ambasáda, ktorá znovu otvorí svoju činnosť v Lýbii.
Zdá sa, že tieto zásadné kroky sú reakciou aj na novembrový report Európskej pohraničnej kontroly Frontex, ktorý podľa Financial Times obvinil nadnárodné organizácie a taliansku pobrežnú hliadku zo spolupráce s pašerákmi ľudí. V správe sa píše, že migranti z Líbye dostávajú presné inštrukcie ako sa dostať k lodiam nadnárodných organizácii, ktoré ich čakajú na dohodnutom mieste. Celý proces je koordinovaný talianskymi hliadkami, ktoré sú v kontakte s pašeráckymi organizáciami a vysielajú ONG na “miesto záchrany” lode, ktorá ešte ani nevyplávala od líbyjských brehov. Lode ONG následne vyzdvihnú náklad a posúvajú sa 260 míľ smerom k talianskym brehom, napriek tomu, že najbližší bezpečný prístav je Zarzis v Tunisku, ktorý sa nachádza 60 míľ od “miesta záchrany”. Jedna z protagonistov týchto akcií je Maltská organizácia MOAS. Predpokladá sa, že táto sa snaží vyhnúť tomu, aby sa utečenci vyplavili na brehoch Malty.
Správa takisto uvádza, že “utečenci boli upozornení, aby nespolupracovali s talianskymi policajnými zložkami a jednotkami Frontexu”. Začiatkom roka 2016 podiel dopravených jednotlivcov nadnárodnými organizáciami zodpovedal 5-tim % no koncom októbra vzrástol na 40 % a to dôsledkom toho, že lode týchto organizácii sa pohybujú stále bližšie k líbyjským teritoriálnym brehom, píše sa v správe. Frontex skritizoval aj neochotu organizácii pri získavaní stôp z pašeráckych lodí. Toto sú mená nadnárodných organizácii, ktorých lode boli zaregistrované pri líbyjských brehoch: už spomínaná MOAS (Migrant Offshore Aid Station), nemecká Jugend Rettet, Stichting Bootvluchting, Medcins Sans Frontieres, Save the Children, Proactiva Open Arms, Sea-Watch.org, holandská Boat Refugee Foundation, Save the children a nemecká Watch the Med.
Financial Times uviedol, že Európska komisia naopak vyzdvihuje pomoc nadnárodných organizácii počas tejto humanitárnej krízy a zároveň vyjadrila pochybnosti o existencii legislatívy, ktorá by mohla vyžadovať obmedzenie aktivít organizácií. Európsky parlament totižto v apríli 2016 prijal legislatívu, ktorá chráni organizácie napriek tomu, že sa kvalifikujú na komplicov pašeráckych organizácii. V jednej zo sekcií rezolúcie EÚ nazvanej “On Search and Rescue” sa cituje: “privátni vlastníci lodí a NGO, ktoré asistujú pri záchrane v Stredozemnom mori by nemali byť trestne stíhaní za tieto aktivity”.
Pašovanie utečencov je nepochybne výnosné a môže nakŕmiť viacero “hladných krkov”, hlavne ak vezmeme do úvahy, že čistý príjem jednej organizácie je 150 000 dolárov týždenne. Najväčšie profity z migrácie v Taliansku, ale získavajú kooperatívy a ich takzvané prijímacie strediská na území Talianska naviazané na ministerstvo vnútra, ktoré rozhoduje kde a ako budú alokované prostriedky. Tieto centrá sú schopné znížiť výdavky na imigrantov tak, že z dotácií Európskej únie zarobia 240 až 540€ na hlavu mesačne. Vyšetrovanie Salvatora Buzziho, riaditeľa jednej z kooperatív nám priblížilo situáciu prostredníctvom prepisov odpočúvaných telefonických rozhovorov zhruba dva roky dozadu: “Máš vôbec predstavu koľko sa zarába na imigrantoch? Obchod s drogami zarába menej.”
Čím rýchlejšie sa budú utečenci točiť do Európy tým viac dotácií z vreciek Európanov pôjde pre nelegálny obchod a bremeno má následne prevziať “nesolidárne” Slovensko a ostatné európske štáty vo forme kvót. Nakoľko môžeme brať vážne falošný súcit a solidaritu únie nad utopenými obeťami alebo jej argumenty o európskej solidarite ak sama vedome toleruje obchod s týmito ľuďmi?
Dominika Sabová
.JPG)
