Sv. Benedikt sa narodil v strednom Taliansku v meštianskej rodine, základom informácii o jeho živote je dielo Dialógy,  autorom diela bol pápež Gregor Veľký. Sv. Benedikt zaviedol do života benediktínske rehoľné pravidlá, v 73 Benediktom navrhnutých bodoch možno nájsť celý teoretický a duchovný základ západného mníštva a rovnako aj návod, ako majú rehoľníci žiť a chovať sa v  spoločenstve. Práve v Montecassine sa začala vytvárať komunita, ktorá existuje dodnes, pri formovaní benediktínskeho rádu sa nechal sv. Benedikt ovplyvniť  pravidlami sv. Pachomia, Bazila Veľkého a sv. Augustína, pravidlá kláštorného života spísal sv. Benedikt vo svojom diele Regula Benedicti.

Mottom rádu benediktínov  sa stalo  heslo Ora et labora – Modli sa a pracuj. Pri vstupe do kláštora novici skladajú jednoduché sľuby, po troch rokoch skladajú večné sľuby s celoživotnou platnosťou a  stanú sa tak plnoprávnymi členmi rádu benediktínov. Každý kláštor má samostatné postavenie a tvorí ho spoločenstvo benediktínov v čele s opátom, kláštory sa združujú do  kongregácii.

Sv. Benedikt vtlačil rádu svoju pečať a ešte počas jeho života sa začal rád rozširovať po celej Európe, pričom významne ovplyvnil históriu, kultúru a spiritualitu  kresťanského západu. Sv. Benedikt bol pochovaný v Montecassine spoločne so svojou sestrou Scholastikou, atribútmi sv. Benedikta sú čaša a havran.

Európa dnes zápasí s nedostatkom kňazských povolaní, v prípade mimoeurópskych zemí však môžeme hovoriť o skutočnom rozmachu mníštva, ktoré sa týka aj  benediktínskeho rádu. Za posledných 50 rokov bolo v Afrike, Latinskej Amerike a v Ázii založených viac než 500 nových mníšskych komunít benediktínskej  rehole.

Podľa slov Bernarda de Mas Latrieho z benediktínskej asociácie Association Amis de Monasteres a Travers le Mondé (asociácia dnes sídli v kláštore Vanves na parížskom predmestí a za najdôležitejšiu úlohu si kladie napomáhať rozvoju benediktínskych, cistercinskych a trapistických komunít v Latinskej Amerike, Afrike a Ázii)   zažívajú mimoeurópske oblasti sveta  podobný rozmach mníšskeho života aký zažívala v minulosti stredoveká Európa, kedy najmä po po cisterciánskej reforme (súvisí so sv. Bernardom z Clairvaux)  vznikli stovky benediktínskych a cisterciánskych kláštorov  po celom svete. Rozmach zažívajú najmä benediktíni v Sýrii a Čade a podľa informácii  L´Osservatore Romano z polovice októbra 2019 sa dnes vo Vietname sústreďuje  takmer polovica celosvetového počtu cisterciánov.

Association Amis de Monasteres a Travers le Mondé  od roku 1990 participovala na rozširovaní benediktínskych, cisterciánskych a trapistických komunítj aj v strednej a východnej Európe. Dôraz asociácia i benediktíni kladú na rozvoj spirituality najmä prostredníctvom modlitby a práce, ktorá ma blahodárny vplyv na život i uplatnenie kresťanov. Benediktíni sú útočiskom pre tých kresťanov, ktorí túžia po duchovnej obnove a svetlo kresťanstva, ktoré rád šíri v Afreike či Ázií dopadá pozitívne aj na príslušníkov nekresťanských náboženstiev. Najmä v Sýrii a Čade benediktíni vykonávajú úctihodné charitatívne dielo a vďaka svojej ekonomickej činnosti v okolí kláštorov vytvárajú pre miestne obyvateľstvo množstvo pracovných príležitostí.

Celkovo sa počet benediktínskych, cisterciánskych a trapistických kláštorov mimo Európy zvýšil zo 16 v roku 1920 na 411 v roku 2004, mimo Európy, ktorá je  duchovne v útlme, zažíva Afrika a Ázia doslovne záplavu kňazských povolaní. Duch sv. Benedikta sa šíri v Afrike, Latinskej Amerike, Indii, Číne či vo Vietname.  Potreba duchovnosti, transendencie, vnútorného rozvoja a modlitby mimo Európu rastie, čo ukazuje dynamiku Kristovho učenia a silu sv. Benedikta v dnešnom  svete. Kláštorný život prostredníctvom vytvárania komunity umožňuje každému záujemcovi rozvíjať svoj vlastný vzťah s Bohom.

Dnes veľká benediktínska rodina vo svete zahŕňa viac ako 30 tisíc mníchov a mníšok  (53% žien a 47% mužov). Rehola je plne oddaná Bohu a sústreďuje sa na riešenie problémov miestnych obyvateľov, pričom poskytuje zdravotnú i humanitárnu pomoc v krajinách tretieho sveta, v Ázii, Afrike či Latinskej Amerike. Od roku 2003 sa rodina benediktínov, trapistov i cisterciánov zapája do ekologického diania prostredníctvom globálneho programu trvalo udržateľného rozvoja.

V rokoch 1959 – 1961 sa abbému Marie de Floris a jeho týmu popdarilo z francúzskeho kláštora Vanves vytvoriť organizáciu,  ktorá sa úspešne etablovala mimo európskych krajín. Spoločnosť Association Amis de Monasteres a Travers le Mondé  vydáva svoj bulletin vo francúzskom, anglickom, talianskom, nemeckom i portugalskom jazyku, v tomto bulletine informuje podrobne o činnosti Asociácie. Asociácia venuje veľkú pozornosť vzdelávaniu mladých ľudí, od roku 2006 sú záujemci formovaní práve v kláštore vo Vanves.

Benediktíni sú úzko spätí aj so Slovenskom, presné správy o tom, kedy sa benediktíni po prvý krát na Slovensku usadili sa nezachovali, určite však ich počiatky siahajú pred misiu sv. Konštantína a sv.  Metoda. Významnou osobou v procese christianizácie strednej Európby bol benediktínsky opát Alkuin z Yorku, ktorý pôsobil na dvore franského cisára Karola Veľkého, ktorý vypracoval katechizmus pre franských misionárov. Z obdobia okolo roku 800 pochádza Cuthbertov evanjeliár, vo výzdobe ktorého viacerí bádatelia vidia avarské a slovanské stopy, pričom podľa niektorých indícii mohol manuskript evanjeliára pochádzať z okolia Devína pri Bratislave.

Benediktíni sa rozšírili ajv arpádovskom Uhorsku.  Stáli pri zrode ostrihomského biskupstva, založili množstvo kostolov, škôl i kláštorov. Uhorský panovník sv. Štefan dokonca poveril výchovou svojho syna Imricha benediktínskeho mnícha Gerharda a benediktíni z Montecassina, Ravenny či Cluny prichádzali v čoraz hojnejšom počte na územie Slovenska. Od polovice 9.storočia existuje benediktínsky kláštor v Zobore, neskôr sa benediktíni objavili v Radvani nad hronom, Turci, v Spišskom podhradí, Štiavniku či v Novom meste nad Váhom. V roku 1075 bolo založené opátstvo v Hronskom Beňadiku. Počas husitských vojen a tureckých vojen bola väčšina benediktínskych kláštorov či domov na Slovensku zničených.

Rakúsky panovník Jozef II. v roku 1789 rozpustil rád benediktínov, v roku 1802 ich však cisár František I. opäť povolil a poveril ich, aby riadili 10 gymnázií, čo malo pozitívny dopad na zvýšenie vzdelanosti v Uhorsku. Od roku 1807 ôsobili Benediktíni v Trnave, Bratislave i Komárne, mnísi sa venovali okrem práce aj duchovnej službe, vzdelaniu a výchove. Obnovovanie rádu benediktínov po II. svetovej vojne negatívne zasiahli snahy komunistov vybudovať v Československu civilizáciu bez Boha, benediktíni na dlhých 40 rokov zmizli z územia Slovenska. Až po roku 1989 prišlo k cirkevnej obnove na území Slovenska, kedy znova ožili rôzne staré rehoľné tradiície.
Dnes benediktíni na Slovensku existujú. Majú svoj kláštor Premenenia pána v Sampore pri Sliači, výstavba kláštora začala v roku 2006. Benediktíni opäť súčasťou života na Slovensku a podobne ako ich predchodcovia v duchu hesla Ora et labora na Slovensku úspešne pôsobia.

Adam Nemečkaj

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.