Na Európsky súd pre ľudské práva sa obrátil transsexuál narodený ako žena, ktorý v Berlíne porodil dieťa v čase, keď bol úradne vedený ako muž. Do rodného listu dieťaťa bol ale zapísaný ako matka s pôvodným menom. On by však chcel byť vedený v dokumentoch ako otec dieťaťa.
Nemecká matrika sa kvôli sporu obrátila na tamojšie súdy a tie jej dali za pravdu. A tak celý prípad doputoval až na súd pre ľudské práva v Štrasburgu, na ktorom, sa rodič domáha zmeny v rodnom liste s argumentom, že zápis je v rozpore s vnímaním ich spoločného vzťahu.
Dieťa prišlo na svet vďaka umelému oplodneniu a vďaka spermiám od neznámeho darcu. Podľa informácií by malo ísť o prvého muža, ktorý v krajine priviedol na svet dieťa.
O prípad sa intenzívne zaujíma aj Slovensko, konkrétne Asociácia opatrovníckych sudcov. V kauze chcú intervenovať ako tretia strana.
“Čo sťažnosť robí z nášho pohľadu zaujímavú, je skutočnosť, že nemecká právna úprava je prakticky totožná so slovenskou. Zdanlivo formálny problém registrácie verejnej listiny nesie veľkú škálu súvisiacich právnických a praktických otázok,” uviedla pred súdom pre ľudské práva zástupkyňa Slovenskej republiky Marica Pirošíková.
“Najzásadnejšou z nich je určenie identity dieťaťa a jeho rodinných vzťahov, materstva a otcovstva. Materstvo je stanovené základnou premisou, matkou dieťaťa je žena, ktorá ho porodila,” dodala.
Podľa jej slov sa chce Slovensko, do formovania právnych noriem určujúcich rodinné vzťahy a identitu transsexuálnych ľudí a ich detí zapojiť tým, že podporí pozíciu Nemecka.
Slovensku už súd vyhovel a treťou stranou sa v prípade stalo, v prípade konkrétnej slovenskej asociácie ešte rozhodnutie nepadlo.
K prípadu by sa, podľa informácií denníka Echo24, mohla vyjadriť ako tretia strana aj Česká republika.