Spojené štáty sa s ďalšími jedenástimi tichomorskými štátmi dohodli na dohode o voľnom obchode. Dohoda s názvom Transpacifické partnerstvo (Trans-Pacific Partnership – TPP) pokrýva približne 40 percent svetového obchodu, k voľnému obchodu však dôjde len povrchne. Dohoda o TPP sa skladá z 29 rôznych kapitol, z ktorých sa priamo voľným obchodom zaoberá iba 5. Zvyšné kapitoly sa zaoberajú reguláciou takmer vo všetkých oblastiach moderného hospodárstva – od zdravotníctva cez finančný sektor až po telekomunikácie. Všetkých dvanásť signatárskych krajín (USA, Japonsko, Austrália, Peru, Malajzia, Vietnam, Nový Zéland, Čile, Singapur, Kanada, Mexiko a Brunej) sa zaväzuje upraviť svoje vlastné zákony podľa ustanovení TPP. V prípade, že dohoda bude schválená parlamentmi jednotlivých krajín, nemuselo by to mať vplyv len ceny syrov a náklady na liečbu rakoviny, ale aj na ďalekosiahle obmedzenia slobody internetu.

Táto dohoda je teraz v centre pozornosti najmä kvôli nedostatku transparentnosti pri jej tvorbe ako aj po jej podpise. Hoci oficiálne nepodlieha žiadnemu stupňu utajenia, detaily zmluvy sa uskutočňujú v tajnosti a verejnosť k ním nemá prístup – rovnako ako dohoda TTIP. Z komplexného ustanovenia sú verejnosti známe iba štyri kapitoly. Iba vybraní kongresmani môžu nahliadať do dokumentov v zabezpečenej miestnosti, ale nesmú si robiť žiadne poznámky. Kým občianske združenia a zástupcovia malých a stredných podnikov nemajú žiadne právo zasahovať do dohody, viac ako 600 amerických korporácií bolo zapojených do rokovaní o dohode TPP počas uplynulých piatich rokov, ako povedal zakladateľ Wikileaks – Julian Assange v rozhovore s “Democracy Now!”. Korpárcie, ktorú dohodu tvorili, sú teda úplne zjavne nad zástupcami jednotlivých národov, ktoré sa majú dohodou riadiť.

Wikileaks vydávala opakované vyhlásenia o tajnej dohode. Platforma publikovala časť, ktorá sa zaoberá právami duševného vlastníctva – vrátane autorských práv, ochranných známok a patentov. Odsek je známy tiež ako ISP záväzok. Skratka ISP (Internet Service Provider) označuje všetkých poskytovateľov služieb, obsahu alebo technických služieb, ktoré sú potrebné na použitie alebo prevádzkovanie obsahu a služieb na internete. Títo ISP budú v budúcnosti ručiť za prepojenie obsahu chráneného autorským právom. Podľa ustanovení sú ISP nútení masívne obmedziť slobodu internetu. To znamená, že poskytovateľ internetu by mal byť schopný trvalo ukončiť svojim užívateľom prístup na internet po troch opakovaných porušovaniach autorských práv. Navyše aj malé porušenie autorských práv by malo byť klasifikované ako trestný čin. Úrady by potom mohli zabaviť počítač údajného páchateľa a dokonca aj uložiť trest odňatia slobody.

Kritici toto vidia ako ďalší pokus o globálnu internetovú cenzúru. Internetoví aktivisti InfoJustice odhadujú, že dohoda o TPP vo svojej súčasnej podobe obmedzí slobodu internetu ešte viac, podobne ako obchodná dohoda o boji proti pirátstvu (ACTA). Lobistické skupiny a vlády sa pustili do tejto dohody a so súhlasom SOPA a PIPA začali s cenzúrou internetu. Len vďaka masívnemu odporu verejnosti bol tento proces v rámci EÚ aspoň čiastočne zastavený. Jednou z organizácií, ktorá bojkotovala pakt ACTA v jeho pôvodnej podobe, je nezisková organizácia Electonic Frontiers Foundation (EFF). Tá si dala za úlohu obhajovať práva občanov v digitálnom svete. Pri príležitosti dohody TPP organizácia varuje, že dohoda “rozširuje obmedzujúce zákony o autorských právach na celý svet a prepisuje medzinárodné pravidlá pre presadzovanie týchto zákonov”. Podľa dohody má skončiť autorské právo 70 rokov po umelcovej smrti namiesto pôvodných 50 rokov. Pre práce, ktoré sú vo vlastníctve spoločností (napríklad kreslená postavička Mickey Mouse), ochrana autorských práv platí prvých 120 rokov po prvom vydaní.

Americký prezident Obama musí dohodu TPP predložiť Kongresu. Za týmto účelom Obama využil právo takzvaného “zrýchleného procesu”, píše Guardian. Hlasovanie bolo tesné: za dohodu hlasovalo 218 poslancov a proti bolo 208. Americký Kongres mal výrazne obmedzené práva. Poslanecká snemovňa dostala dohodu, o ktorej mohla hlasovať iba podľa obalu. Nemohli rozhodovať o jednotlivých pasážach alebo zmeniť text. Bývalý hlavný ekonóm Svetovej banky, Joseph Stiglitz, upozornil na pocit bezmocnosti zo strany parlamentov – a teda i občanov. Dohoda o voľnom obchode TPP a TTIP nie je o voľnom obchode. Ide o pokus vlády USA riadiť globálnu ekonomiku a mať vplyv prostredníctvom lobby veľkých amerických korporácií na právne predpisy jednotlivých krajín.