Toto sú štyri kľúčové miesta na svete, cez ktoré sa prepravuje ropa

Svet 30. júla 2018 (HSP/Foto: TASR/AP Photo)

Zatiaľ čo všetci sledujú Hormuzský prieliv v súvislosti s rastúcim napätím medzi USA a Iránom, dôležitým sa stáva aj prerušenie dodávok ropy na druhej strane Arabského polostrova, píše Oil Price

Saudská Arábia totiž dočasne zastavila všetky ropné zásielky cez úžinu (prieliv) Bab al-Mandeb medzi Adenským zálivom a Červeným morom, pretože spoločnosť Saudi Aramco oznámila útoky jemenských húsíov na dva ropné tankery, z ktorých každý niesol jeden milión barelov ropy a jeden z nich bol aj trochu poškodený.

“Saudská Arábia okamžite zastaví všetky dodávky ropy cez úžinu Bab al-Mandeb, kým sa situácia nestane jasnejšou a námorný tranzit cez Bab al-Mandeb bude bezpečný,” vyhlásil saudský minister energetiky Chalid al-Falih.

Náhle riziko dvoch najdôležitejších miest na prepravu ropy na svete spôsobilo menší nárast ceny ropy, aj keď zatiaľ nešlo o vážne výpadky dodávok.

Faktom je, že takmer dve tretiny svetového obchodu s ropou sa realizujú po námorných trasách, ktoré zahŕňajú aj štyri najstrategickejšie prepravné miesta:

1. Hormuzský prieliv medzi Perzským zálivom a Ománskym zálivom. Šírka najužšieho bodu 34 km. Cez toto najdôležitejšie prepravné miesto na svete prejde podľa údajov EIA (U.S. Energy Information Administration) takmer 19 miliónov barelov ropy denne z Iraku, Iránu, Kuvajtu, Bahrajnu, Kataru (vrátane veľkých objemov vývozu LNG), SAE a Saudskej Arábie. Americké námorníctvo hliadkuje z dôvodu strategického významu. Irán hrozí, že naruší prepravu ropy cez úžinu, ale zatiaľ to trh považuje za prehnané.

2. Malakkský (Melacký) prieliv medzi Indonéziou a Malajziou. Šírka najužšieho bodu len 3 km. Podľa EIA preto “vytvára prirodzené úzke miesta s potenciálom zrážky alebo úniku ropy”. V roku 2016 zaznamenal prepravu 16 miliónov barelov ropy denne. Spája navyše Indický a Tichý oceán a je hlavnou cestou pre ropu z Blízkeho východu na ázijské trhy, hlavne pre Čínu, najväčšieho dovozcu ropy na svete.

3. Suezský kanál a plynovod SUMED. Kombinácia oboch spája Stredozemné more s Červeným morom s kapacitou prepravy zhruba 9% svetovej prepravy vo výške 5,5 milióna barelov ropy denne. Väčšina ropy smeruje na sever k Európe. Suezský prieplav nemôže zvládnuť najväčšie ropné lode a ultraveľké tankery (ULCC), takže časť svojho nákladu prenesú tankery na potrubie SUMED a potom ľahšia loď môže prechádzať kanálom a na jeho konci naberie ropu z potrubia naspäť. Plynovod SUMED môže prepravovať 2,34 milióna barelov ropy denne a ponúka aj istý druh zabezpečenia proti výpadku na Suezskom kanáli.

4. prieliv Bab el-Mandeb. Úzky priesmyk medzi Africkým rohom a Blízkym východom medzi Džibutskom a Jemenom, spájajúci Červené more a Adenský záliv. V širšom zmysle je to aj prepojenie medzi Stredozemným morom a Indickým oceánom. V roku 2016 sa cez neho prepravilo okolo 5 miliónov barelov ropy denne, ale jeho význam navyšuje to, že väčšina ropy potom prechádza Suezským kanálom a plynovodom SUMED a tento bod je v blízkosti konfliktu v Jemene.

Existuje niekoľko ďalších menších prepravných bodov pre ropu, ale tieto štyri sú najdôležitejšie z hľadiska veľkosti a významu. Výpadok v ktoromkoľvek z týchto miest, dokonca aj na krátke časové obdobie, môže ovplyvniť prudké zvýšenie cien ropy.