Peking 24. marca 2023 (HSP/trtworld/Foto:screenshot youtube)
Čínske ministerstvo národnej obrany uviedlo, že pokračuje v monitorovaní torpédoborca amerického námorníctva USS Milius v druhom dni po sebe, keďže sa medzi oboma superveľmocami vyostruje konflikt, informuje spravodajský portál TRT World
Čínske ministerstvo obrany uviedlo, že opäť muselo monitorovať a odohnať torpédoborec amerického námorníctva USS Milius, ktorý vplával do jeho teritoriálnych vôd v Juhočínskom mori neďaleko Paracelských ostrovov.
“Dôrazne žiadame USA, aby okamžite prestali s takýmito provokatívnymi činmi, inak ponesú vážne následky nepredvídaných incidentov,” uviedol v piatok vo vyhlásení ministerstva národnej obrany jeho hovorca.
Americké námorníctvo uviedlo, že torpédoborec s riadenými strelami si uplatňuje svoje plavebné práva a slobody.
“Nezákonné a rozsiahle námorné nároky v Juhočínskom mori predstavujú vážnu hrozbu pre slobodu morí vrátane slobody plavby a preletu, slobodného obchodu a nerušeného obchodovania a slobody hospodárskych príležitostí pre prímorské krajiny v Juhočínskom mori,” uviedla 7. flotila amerického námorníctva v e-mailovom vyhlásení.
Americké sily operujú v Juhočínskom mori na dennej báze, uviedlo americké námorníctvo.
Išlo už o druhý deň po sebe, keď sa obe superveľmoci stretli na pozadí rastúceho napätia v Juhočínskom mori.
Konkurenčné tvrdenia
Vo štvrtok plukovník Tian Junli, hovorca čínskeho Južného veliteľstva, uviedol, že čínske námorníctvo monitorovalo a vyhostilo loď USS Milius po tom, čo “nezákonne vstúpila do čínskych teritoriálnych vôd Xisha (vody okolo Paracelských ostrovov) bez súhlasu čínskej vlády, čím narušila mier a stabilitu v Juhočínskom mori”.
Siedma flotila amerického námorníctva uviedla, že loď USS Milius nebola vyhostená a vykonávala bežné operácie v medzinárodných vodách.
Incident sa odohral v čase rastúceho napätia medzi Čínou a Spojenými štátmi v regióne, keďže Washington tlačí na čoraz asertívnejší postoj Pekingu v Juhočínskom mori a inde.
Čína si nárokuje na vlastníctvo prakticky celej strategickej vodnej cesty, cez ktorú každoročne prechádza približne 5 biliónov dolárov v rámci svetového obchodu a v ktorej sa nachádzajú veľmi cenné zásoby rýb a podmorské nerastné zdroje.
Filipíny, Brunej, Malajzia, Vietnam a Taiwan si tiež robia konkurenčné nároky.
Samotné USA si na tieto vody nenárokujú, ale už desaťročia nasadzujú na hliadkovanie tejto vodnej cesty prostriedky námorníctva a letectva a tvrdia, že sloboda plavby a preletov je v americkom národnom záujme.
Čína často obviňuje USA zo zasahovania do ázijských záležitostí a požaduje, aby opustili región, v ktorom majú námornú prítomnosť už viac ako storočie.
16.4°C
Utorok 
16.7°C
Utorok 
14.2°C
19.4°C
.jpg)
.jpg)
