Podľa zdroja boli iónové pohony používané na kozmických lodiach už od šesťdesiatych rokov a pracujú na základe vysielania prúdu nabitých častíc, ktoré poháňajú konštrukciu dopredu. Hlavné charakteristiky iónových motorov spočívajú v tom, že sú neutrálne voči uhlíka a sú lacnejšie ako tradičné motory, pretože nemajú žiadne vrtule, turbíny ani palivové čerpadlá. Zásadným problémom daných motorov bolo pôsobenie zemskej gravitačnej sily. Ťah spôsobený motorom, doteraz neprekonal váhu batérií potrebných na ich napájanie.
Nový výskum publikovaný v časopise Nature v blízkej budúcnosti otvorí cestu použitiu tichých dronov, pretože hladina hluku motora je takmer nulová. V skutočnosti by sa tento prielom mohol stať prvým krokom k budúcej zmene spôsobu lietanie po celom svete.
Súdobé letecké motory podľa článku pracujú na základe toho, že tlačia niečo späť, aby sa plavidlo pohybovalo dopredu. Zvyčajne sa jedná o vzduch, či už studený vzduch poháňaný elektrickými vrtuľami alebo horúci vzduch z tryskových motorov. Iónový motor naopak vysiela nabité častice alebo ióny generované v medzere medzi dvoma elektródami s vysokým napätím. Tieto ióny interagujú so vzduchom a vytvárajú iónový vietor, ktorý poháňa lietadlo dopredu.
Vhodná konštrukcia
Lietadlo s iontovým motorom podľa Newsweek.com potrebuje veľký predný priestor, aby správne vytvoril iónový vietor. Tu však môže značne oťažieť lietadlo samotné. Preto vedci navrhli rozpätie krídel, ktoré je postačujúce pre zníženie rizika a zároveň aj konštrukcia je dostatočne veľká pre použitie štandardných súčasti diaľkového ovládania.
Vedci vykonali 10 skúšobných diaľkovo ovládaných letov na lietadle s päťmetrovým rozpätím krídel. Váha lietadla je nižšia ako 2,5 kilogramu. Tým vedci dokázali uskutočniť let počas deviatich sekúnd na vzdialenosť 45 metrov s rýchlosťou 5 metrov za sekundu. Lietadlu naštartovanie trvalo zhruba 20 sekúnd a do vzduchu bolo dopravené pomocou mechanického systému bungee.
Výskumný tím uviedol, že ich testovanie sa v skutočnosti podobalo prvému letu vynálezcov lietadiel bratov Wrightovcov v roku 1903. Za pomoci nových materiálov, výkonovej elektroniky a optimalizácie vzduchového rámca by mohla umožniť novémú lietadlu lietať rýchlejšie a dlhšie trasy.