Bratislava 14. júla 2019 (HSP/Foto:SITA-Diana Černáková)

Nevídaná bitka zahraničných futbalových chuligánov, ktorá sa odohrala pred pár dňami v samotnom centre Bratislavy, priviedla viacerých občanov k zamysleniu, ako to je vlastne je s bezpečnosťou občanov na uliciach. O názor sme preto požiadali odborníka na bezpečnostnú problematiku, bývalého prezidenta Policajného zboru SR, generála Tibora Gašpara

Hlavné správy: Aký je váš odborný názor na to, ako polícia zvládla hromadnú bitku zahraničných futbalových fanúšikov, ktorá sa udiala v stredu v centre Bratislavy?

Gašpar: „Polícia zvykne pri rizikových, a najmä rizikových medzinárodných športových zápasoch komunikovať ešte pred zápasom cez kanály medzinárodnej policajnej spolupráce, aby zistila, aké konkrétne riziká hrozia v prípade daného zápasu z hľadiska možnosti narušenia verejného poriadku. Od našich zahraničných partnerov zisťujeme najmä to, akí konkrétni fanúšikovia z daného klubu sa chystajú prísť na Slovensko a akými dopravnými prostriedkami. V prípade rizikových fanúšikov nám dokonca dávajú aj totožnosť osôb, ktoré by mohli prísť a spôsobiť narušenie verejného poriadku. Toto sú kroky, ktoré sa štandardne robievajú pred zápasmi, aby sme mohli naplánovať tie sily a kapacity, ktoré potrebujeme na zvládnutie verejného poriadku. Polícia teda na základe takýchto informácií často monitoruje takýchto fanúšikov už od ich príchodu na Slovensko, teda od prechodu hraníc, ak idú autobusmi alebo autami, a samozrejme aj na letiskách. Po skúsenostiach, ktoré sme mali s anglickými fanúšikmi v prípade jedného medzinárodného zápasu, ktorý sa hral v Trnave, ale títo fanúšikovia bývali v Bratislave, je snaha monitorovať aj to, kde tí ľudia budú bývať, ako dlho sa tu zdržia. Z hľadiska bezpečnosti bola samozrejme vždy najlepšia alternatíva, keď po zápase nastúpili do dopravných prostriedkov a odišli z krajiny preč, najmä ak išlo o poľské, maďarské či české kluby. V tomto prípade však ide o fanúšikov, ktorí sa zrejme ubytovali v centre Bratislavy, v bratislavských hoteloch, a polícia by mala mať o tom prehľad, najmä o počte ľudí a o tom, že môže dôjsť aj ku stretom jednotlivých táborov a k narušeniu verejného poriadku. Ak to zhrniem, je to teda o tom, ako sa pripravila prevencia, resp. predzápasová fáza vzhľadom na možné riziká a aké kapacity sa nasadili pre elimináciu vzniku takýchto udalostí, aké sa stali v centre Bratislavy, najmä v prognózovaní rizík, problémov a konfliktov, ktoré by mohli nastať, a operatívnej činnosti polície.“

Hlavné správy: Myslíte si, že aj nové vedenie magistrátu a jeho mestská polícia s novým náčelníkom mohli nejakým spôsobom veci ovplyvniť a situáciu lepšie zvládnuť?

Gašpar: „Štátna polícia vždy spolupracuje s obecnými a mestskými políciami. V prípade Bratislavy je tu aj dobré pokrytie kamerovými systémami, teda z môjho pohľadu mohli byť tie opatrenia také, aby sa predišlo vážnym narušeniam verejného poriadku, aké sa stali. Informácie určite mali, či štátni alebo mestskí policajti, ktorí medzi sebou pri takýchto udalostiach intenzívne komunikujú, bola to len otázka toho, koľko ľudí mohlo byť v danom čase v uliciach a preventívne pôsobiť proti vzniku takýchto udalostí. S najväčšou pravdepodobnosťou zlyhala aj súčinnosť medzi mestskou a štátnou políciou, najmä zo strany mestskej polície.“

Hlavné správy: Do akej miery sa dá spoľahlivo predvídať, či podobná situácia môže alebo nemôže nastať?

Gašpar: „Nemám presné informácie, aby som zodpovedne mohol posúdiť tento prípad, ale osobne sa na základe skúseností domnievam, že informácií, ktoré si polícia zbierala o pohybe tých fanúšikov, bolo určite dosť. Ak sa postupovalo tak ako v minulosti, tak naša strana určite mala informácie od zahraničných partnerov a vedela, koľko fanúšikov prišlo na Slovensko a kde sú ubytovaní. Takže možno sa dali urobiť lepšie preventívne opatrenia, než sa urobili, aj zo strany štátnej, aj zo strany mestskej polície.“

Hlavné správy: Dá sa povedať, kto mal zasiahnuť skôr, či štátni alebo mestskí?

Gašpar: „V takýchto prípadoch nie je namieste, aby sa vyhovárali jedni na druhých, oni dokonca môžu pri výkone služby pôsobiť spoločne. Tá lepšia prevencia sa konkrétne mala prejaviť v tom, že sa mali v centre Bratislavy pohybovať hliadky vo väčšom počte a monitoring tých osôb mal byť väčší. Konflikt musel niekde vzniknúť a tá agresivita nevznikla odrazu, ale sa postupne vytvárala v kontakte s opačným táborom, takže keby boli včas na mieste konfliktu dostatočné kapacity, tak by sa určite bolo dalo predísť tomu, čo sa tam stalo.“

Hlavné správy: Hovorilo sa, že poriadkovým silám vraj trvalo až desať minút, kým prišli na miesto činu…

Gašpar: „Rýchlosť zásahu býva rôzna. Pri bežnom futbalovom zápase polícia čaká mimo štadióna na povel organizátora, podľa zákona o športových podujatiach, aby v prípade konfliktu mohla na štadióne zakročiť, ak to nezvláda organizátor s kapacitami svojej strážnej služby. V takomto prípade vedia byť na štadióne aj za dve minúty. Toto je však iná situácia, tu boli fanúšikovia v centre mesta, začali sa zhromažďovať, začali popíjať a potom sa stretli s fanúšikmi z opačného tábora. Na takúto situáciu mohla polícia reagovať tak, že ak mala tieto hrozby „naštudované“ a vedela o nich, tak priamo v centre mesta mohli byť pripravené vyššie počty hliadkujúcich policajtov, aby mohli zakročiť hneď, a ďalšie kapacity mohli byť pripravené v pohotovosti na policajných útvaroch, aby mohli okamžite vyštartovať v prípade potreby.“

Hlavné správy: Je teda tých desať minút primeraný čas?

Gašpar: „Či je desať minút veľa alebo málo… Ak by sme mali hodnotiť čas zásahu, museli by sme si povedať, odkedy rátať ten čas desať minút. Ak to bolo desať minút od chvíle, keď už prebiehali naozaj veľké bitky, tak potom je to naozaj neskoro. Ale myslím si, že z preventívnych dôvodov mohlo byť viac policajtov v centre mesta, vzhľadom na to, že tam bolo veľa fanúšikov z rôznych klubov, u ktorých sa dali predpokladať možné vzájomné konflikty. Signálom mohlo byť aj to, že ak dochádzalo ešte predtým ku konfliktom menšieho rozsahu a prichádzali na operačné stredisko hlásenia od občanov, tým skôr mohli byť mobilizované ďalšie kapacity. Často zvyknú volať napríklad majitelia reštaurácií, ktorí sa boja, že im rozbijú majetok. Toto však ja neviem posúdiť, pretože neviem, či naozaj volali občania s takýmito hláseniami, a prípadne v akom čase. Ale napriek tomu, že toto nevieme, tak zopakujem: polícia – tak štátna, ako aj mestská – mala vopred poznať všetky riziká a počty fanúšikov, ktorí v tom čase v Bratislave boli kvôli futbalovým zápasom, a preto si myslím, že mohli byť nasadené vyššie kapacity, tie priamo v uliciach pri hliadkovaní, ako aj tie na útvaroch pripravené v pohotovosti na zákrok.“

Hlavné správy: Dnes sú všade kamery, nemohli aj tie pomôcť k rýchlejšiemu zákroku?

Gašpar: „Polícia spolupracuje s mestom najmä vo využívaní kamerového systému. Na tých kamerách sa muselo postupne ukazovať, že sa tam čosi deje, že sa tam zhlukujú ľudia, podobne ako sme to videli napríklad na kamerových záznamoch z iných výtržností, napríklad pri tej udalosti na Obchodnej ulici a iných. Myslím, že tá situácia určite mohla byť zvládnutá lepšie, než bola zvládnutá – to je môj názor.“

Ivan Lehotský