The Washington Post: Obama priviedol USA k neúspechu v Sýrii a na Blízkom východe

Washington 26. decembra 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Carolyn Kaster)

V americkom prestížnom denníku The Washington Post publikoval článok Charles Krauthammer, ktorý v článku viní z neúspechu USA v Sýrii odchádzajúceho amerického prezidenta Baracka Obamu.

Oslobodenie Aleppa (niektorí americkí novinári používajú termín “pád Aleppa”) a neslávny odchod Baracka Obamu z Bieleho domu spolu súvisia. Barackovi Obamovi sa podarilo oslabiť americkú prítomnosť na Blízkom východe a podarilo sa mu zasadiť americkej blízkovýchodnej politike niekoľko tvrdých rán. Jediné, čo po Obamovi reálne v Sýrii ostalo, je rozrušená infraštruktúra a americký neúspech.

Zdá sa, že Barack Obama svoje pôsobenie v Sýrii neľutuje. Na tlačovej konferencii sa pokúsil obhajovať svoj program v Sýrii, podľa neho pred USA existovali len dve základné cesty – nevstúpiť do konfliktu, alebo vstúpiť do konfliktu naozaj v širokej miere – podľa vzoru Iraku.

Podľa autora článku Obama zavádza. Na začiatku občianskej vojny v roku 2011 mohli USA presadiť s malým riskom a stratami bezletovú zónu v Iraku. Washington mohol podľa autora článku bez problémov zničiť sýrske vrtuľníky a stíhačky, čím by totálne zmenil strategickú situáciu v krajine. Likvidácia sýrskeho letectva by ovplyvnila celú vojnu a zabránila by neskôr Rusom vyslať do Sýrie svoje letectvo.

Je zaujímavé, ako americký žurnalista presvedčený o výnimočnosti USA vo svete prezentuje otvorene v americkom mienkotvornom denníku návrhy o likvidácii letectva suverénneho štátu Sýrie, o americkom útoku na Sýriu bez mandátu OSN, bez vypovedania vojny a  v rozpore s medzinárodným právom. Rovnakým spôsobom USA zaútočili na Líbyu, Afganistan či Irak.

Podľa Charlesa Krauthammera ak by USA už na začiatku konfliktu zničili sýrske letectvo, Asadov režim by padol skôr, ako by mu stihli prísť Rusi na pomoc. Rusi by si netrúfli ísť do konfrontácie s americkým letectvom, no keď videli, že USA do Sýrie nevstúpili, zmenili Rusi svojím zásahom rovnováhu síl. To nakoniec viedlo podľa amerického žurnalistu k likvidácii umiernenej protiasadovskej opozície. Rusi navyše viedli aktívne útoky na nemocnice a civilné ciele, takže povstalci nakoniec boli nútení kapitulovať. (V priamom rozpore s tvrdeniami washingtonského propagandistu je radostná reakcia sýrskeho obyvateľstva, ktoré Rusi a vládne jednotky po piatich rokoch oslobodili).

Podľa Krauthammera Obama nechápal možnosti, ktorými disponuje superveľmoc a takisto Obama nemá a nikdy nemal prirodzenú autoritu. Mal si zobrať príklad z amerického prezidenta Nixona, ktorý v roku 1973, keď Rusi hrozili, že zasiahnu a podporia priamo Egypt v konflikte s Izraelom, navýšil jadrový štatút USA. Rusi podľa Krauthammera sa vtedy stiahli nielen v oblasti Blízkeho východu, ale aj v Západnom Nemecku, Južnej Kórei či Tajvanu. Išlo o politiku zdržiavania, ktorú však Obama v Sýrii nepoužil.

USA zaplatili kvôli Obamovi a jeho naivite vysokú cenu. Asad nebol nikdy priateľom USA, no teraz vystupuje už len ako bábka Iránu a Ruska. Sýriu na Blízkom východe využíva aj Irán a aj Rusko ako svoju základňu na demonštráciu vlastnej sily na Blízkom východe. Irán sa snaží o šiítsku dominanciu, Rusko využíva Sýriu na kontrolu sunnitských krajín. Moc USA v regióne upadla na minimum. Dokladom toho je aj skutočnosť, že v decembri 2016 sa v Moskve stretli Rusi, Iránci a Turci, ktorí rokovali o ďalších osudoch Sýrie. Predstaviteľov USA do Moskvy nikto nepozval. “Washington, ktorý v regióne dominoval viac ako 40 rokov, svoje pozície stratil”, píše Krauthammer vo Washington Post.

Podľa Krauthammera USA bude potrebovať mnoho času a úsilia, aby svoje stratené pozície znova obnovili a pred Donaldom Trumpom stojí náročná úloha, pretože situáciu v Sýrii kontroluje Rusko a Irán. Čo sa týka Aleppa, autor si zúfa nad etnickými čistkami v meste, o ktorých však píšu už len najvernejší mastodonti západnej žurnalistiky neoconskej orientácie.

Na záver svojho článku Krauthammer vyjadruje presvedčenie, že USA sa podarí stratený vplyv v Sýrii získať, bude však musieť dosiahnuť rozhodujúce víťazstvá na iných frontoch, kde medzi sebou Rusko a USA súperia.

Krauthammer vo svojom článku de facto potvrdzuje úpadok americkej dominancie, koncepcie jednopolárneho sveta a potvrdzuje rast významu Ruska na medzinárodnom poli, ako aj vznik multipolárneho sveta.