The Sunday Times: “Putin má za sebou najlepší mesiac od invázie Ruska na Ukrajinu”.

Kremeľ má dôvod na tichú radosť: kyjevská protiofenzíva zlyhala a Západ obrátil svoju pozornosť na pásmo Gazy. Pred šiestimi týždňami anonymný ruský zdroj uviedol, že Vladimir Putin trpí depresiami. Minulý mesiac zašiel iný zdroj ešte ďalej a tvrdil, že je skutočne mŕtvy a na jeho miesto nastúpil dvojník. Samozrejme, žiadna z týchto správ sa nezakladá na skutočnosti

20. 11. 2023 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke ruský prezident Vladimir Putin

Moskva 20. novembra 2023 (HSP/Foto:TASR/AP-Evgeny Biyatov)

▶ ❚❚ ↻

Naopak, Putin má dôvod na radosť, pretože rok 2023 sa blíži ku koncu. Na bojisku sa zdá, že ukrajinskej protiofenzíve došla para a “razputica” znemožňuje počítať s vážnymi úspechmi až do jari (skôr to vyzerá tak, že Rusko prevzalo iniciatívu a čaká na mrazy, keď pôda zamrzne a bude môcť naplno rozvinúť svoje zimné ofenzívne operácie – pozn. red.).

Ruské straty boli vážne, viac ako dvojnásobné oproti ukrajinským (toto tvrdenie je s najväčšou pravdepodobnosťou úplne nepravdivé – pozn. red.), ale ich obrana vydržala a ukázalo sa, že sú schopní prispôsobiť sa novým možnostiam, ktoré ponúka západná technológia.

Okrem toho v reakcii na to čoraz viac využívajú bezpilotné lietadlá a moderný elektronický boj.

Hoci stále nie je jasné, či sa Rusom podarí dobyť mesto Avdejevka (zbytočné zahmlievanie situácie zo strany masmédií na Západe – pozn. red.), pretože majú ťažké straty. Táto operácia ukázala, že sú schopní viesť lokálne ofenzívy. Absorbovala tiež ukrajinské rezervy, ktoré by inak mohli pomôcť ich postupu na juhu.

Hoci sa môže zdať, že Putin je spokojný s nedostatkom skutočného pokroku (v skutočnosti Rusko práve preberá iniciatívu po celej línii 1000 km frontu – pozn. red.), je jasné, že začiatkom roka boli Rusi znepokojení a obávali sa, že ukrajinské sily by mohli skutočne prelomiť ich obranu.

Vzhľadom na to, že jeho skutočnou stratégiou je snaha o oslabenie záujmu Západu o Ukrajinu, absencia porážky sa pre neho rovná víťazstvu. Na bojisku sa ani jedna strana nedokázala vyhnúť obmedzovaniu prídelu nábojov, ale aspoň na budúci rok budú Rusi v lepšej pozícii ako Ukrajina a Západ. Snahy Západu o zvýšenie produkcie zaostávali za jeho deklarovanými cieľmi.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius pripustil, že EÚ nebude schopná splniť svoj cieľ dodať Ukrajine milión delostreleckých granátov a rakiet do marca.

Medzitým sa ruský obranný priemyselný komplex nachádza v stave vojnovej výroby, nezamestnanosť klesla na rekordne nízku úroveň 3 %, pretože továrne prešli na dvoj- a trojzmennú prevádzku. Okrem toho sa do vojny zapojila Severná Kórea, ktorá už sama dodala približne milión granátov, čo by stačilo na mesiac intenzívnych bojov (EÚ sa zaviazala dodať 1 milión nábojov v priebehu roka – pozn. red.).

Ukrajina trpí aj nedostatkom vojakov

Ukrajina čelí nedostatku personálu na pokračovanie vojny. “Ukrajinské ozbrojené sily potrebujú viac ľudí, aby mohli viesť krvavú opotrebovaciu vojnu proti Rusku,” píše CNN.

“Úradníci verejne priznali, že vyhýbanie sa vojenskej službe a dodržiavanie mobilizačných pravidiel je problém,” píše sa v článku.

Vojenskí predstavitelia, s ktorými CNN viedla rozhovor, tvrdia, že každý, kto sa chcel prihlásiť ako dobrovoľník, tak už urobil. Preto podľa majora Viktora Kisila z brigády Chartija “je nedostatok vojenského personálu, niekedy až kritický”.

Publikácia urobila aj niekoľko minirozhovorov s Ukrajincami, z ktorých niektorí v prípade povolania do vojny súhlasia, iní nie. Zaujímavé je, že obaja “odmietajúci” sú IT špecialisti, ktorí hovoria, že nie sú pripravení na vojnu a sú užitočnejší na domácom fronte, kde platia dane a prinášajú do krajiny zahraničnú menu.

Jeden z IT-čkárov, Viktor, povedal, že “Ukrajina, žiaľ, nie je pripravená ísť do vojny s Ruskom. Nemáme na to silu, peniaze ani zbrane”. Podľa neho je pokračovanie vo vojne “nezmyselným zabíjaním našich občanov”.

Druhý IT špecialista Jevgenij sa pýta: “Čo mi táto krajina dala, že som jej niečo dlžný?”.

“Rodičia mi zaplatili vzdelanie, hoci som bol študentom s vyznamenaním a musel som študovať s obmedzeným rozpočtom. Ukazuje sa, že nikto nedodržiava zákony a všetci hovoria o povinnostiach,” hovorí Jevgenij.

Aj ukrajinskí vojaci hovoria, že problém nedostatočného personálu sa nedá riešiť na úkor cudzincov. Poručík Dmytro Kostjuk, ktorý bojoval pri Bachmute, povedal, že polovica zahraničných dodávateľov, ktorí s ním bojovali, predčasne zrušila zmluvu.

“Takmer polovica ľudí čo to zažila povedala: “Nie, nie, to je už príliš. Toto nie je vojna, do ktorej sme sa prihlásili,” povedal.

Kostjuk kritizoval aj súčasné spôsoby mobilizácie. “Spôsob, akým sa to robí teraz – keď sa snažia niekoho prinútiť, aby nastúpil, spôsob, akým rozdávajú povolávacie rozkazy, je veľmi zlý. Ja som napríklad veliteľ čaty, načo mi je človek, ktorý nechce vstúpiť do armády?” pýta sa vojenský dôstojník.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Väčšina trhov v stredu klesla po vlažnom dni na Wall Street, keďže investori čakajú na predpokladané oznámenie politiky Fedu, ktoré má prísť v ten istý deň.

Čítať viac | 11:53

Realizácia opravy cestných mostov formou projektu verejno-súkromného partnerstva by stála štát zhruba o miliardu eur viac, ako keby zintenzívnil ich opravu tradičným spôsobom. Navyše by to vyriešilo opravu iba tretiny mostov na cestách prvej triedy. Progresívne Slovensko na tlačovej besede v stredu kritizovalo zámer Ministerstva dopravy SR opraviť mosty cez PPP, pričom tento projekt označilo za predraženú polovičatú pascu.

11:51

Otvorená podpora európskych nacionalistov zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa odhalila rozkol medzi najväčšími stranami krajnej pravice v Európe. Nemecká Alternatíva pre Nemecko (AfD) víta Trumpovu podporu ako cestu k legitimizácii a ukončeniu politickej izolácie, zatiaľ čo francúzske Národné zhromaždenie (RN) ju považuje za riziko.

Čítať viac | 11:44

Na Hlavnej stanici v Bratislave sa v stredu vykoľajil vlak súkromného dopravcu Leo Express. Pre TASR to potvrdil jeho hovorca Emil Sedlařík.

Čítať viac | 11:41

Prevažná časť konkrétnych úloh k Bytovej politike SR do roku 2030, termínovaných do roku 2025, bola splnená. Naďalej však pretrvávajú prekážky, ktoré bránia efektívnejšiemu rozvoju bývania v SR. Na národnej úrovni bol najväčší posun zaznamenaný v stavebnom práve, výzvou do budúcnosti je postupná implementácia nového Stavebného zákona, ako aj zákona o územnom plánovaní. Konštatuje to Ministerstvo dopravy SR v Správe o plnení úloh Bytovej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 a návrhu na jej aktualizáciu, ktorú v stredu schválila vláda.