Bratislava 1. februára 2023 (HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)

Teraz sa začne osem mesiacov pokoja, naznačili lídri koalície. Ale naozaj to tak bude? Ale kdeže! Je jasné, že zrejme to bude osem mesiacov rovnakého cirkusu ako doteraz, ale tentoraz „na steroidoch“ – už v predvolebnom režime

Poslanci v utorok tesnou ústavnou väčšinou 92 hlasov odsúhlasili uznesenie o skrátení volebného obdobia, z ktorého vyplýva, že predčasné voľby do Národnej rady SR sa budú konať 30. septembra tohto roka (ako kto hlasoval, si môžete pozrieť tu).

Cirkus s referendami a termínmi volieb sa skončil, povedal predseda Národnej rady Boris Kollár. Ale naozaj? Naozaj má už byť koniec tým všetkým naťahovačkám, haštereniu, chaosu, nekonečným zmenám a kotrmelcom, keď dnes neplatí nič z toho, čo platilo včera a zajtra bude zas všetko inak?

Kriticky uvažujúci občan má všetky dôvody pochybovať. V parlamente aj vo vláde ostávajú tí istí ľudia, ktorí sa tu tri roky ruvali ako psi. Nie je žiadny rozumný dôvod si myslieť, že obraz toho, čo sa odteraz bude diať, bude iný.

Šéf SaS Richard Sulík vysvetľuje celé to trojročné hašterenie, ktoré vyvrcholilo rozpadom koalície, pádom vlády a predčasnými voľbami, ako sprievodný jav ich ušľachtilej snahy odstrániť jedného chorého človeka, ktorý ničil celú slovenskú spoločnosť a politiku. Áno, na tom asi niečo bude. Lenže…

Pani učiteľka v škôlke nám už ako deťom vysvetlila, že kde sa dvaja hašteria, tak tam zväčša nie je iba jeden vinník. A tak vôbec nie je vylúčené, že druhú polovicu viny za tie hádky a spory má aj SaS a svojská povaha šéfa tejto strany, ktorý nie náhodou bol pri páde už troch vlád. A že preto aj po Matovičovom odchode z funkcií to zrejme bude podobné ako doteraz, len sa SaS nebude naťahovať s Matovičom, ale s Čaputovou a Hegerom.

Nech je to akokoľvek, tie rozpory teraz môžu byť už aj o to väčšie, že sa v podstate už začala predvolebná kampaň. K pokojnému vývoju nepochybne neprispeje ani to, že od hnutia OĽaNO sa odtrhla populistická frakcia, ktorá sa pred voľbami bude snažiť si vydobyť svoje miesto pod slnkom, a tak v parlamente pribudol ďalší nestabilný a potenciálne konfliktný element.

Mesiace pred voľbami samozrejme prinesú aj veľkolepé finále kriminálnej epopeje Matoviča, Mikulca, Hamrana, Lipšica a spol. o tom, ako dostať lídrov opozície za mreže, a tým si zachrániť svoju politickú budúcnosť.

Jedným z predpokladov úspešného zavŕšenia tejto misie je odstránenie prekážky v podobe paragrafu 363. K tomu však budú potrebovať ústavnú väčšinu, a teda plnú súčinnosť s hnutím Sme rodina. Je otázne, či sa im podarí Kollára a Pčolinského vydieraním alebo nejakým obchodom k tomu dotlačiť – a na to, aby to dokázali a potom ešte stihli roztočiť súdne a zatýkacie eldorádo v gestapáckom štýle, nie je zase až tak veľa času.

Samozrejme, opozícia nebude nečinne čakať, ale iste tiež prinesie zaujímavé nahrávky a iné dôkazy. A vlastne nie je úplne vylúčené ani to, že by sa mohla v paragrafoch nájsť nejaká skulinka v platnosti mandátu tejto politickej partie a v takom prípade by sa situácia mohla zvrtnúť úplne nečakaným smerom.

Čaputová sa vyhráža: „V prípade zásadných zlyhaní dočasne poverenej vlády Eduarda Hegera som pripravená kedykoľvek na zostávajúci čas do volieb vymenovať úradnícku vládu.“ Lenže ani ona nemá úplne všetky tromfy vo svojich rukách: aj každá úradnícka vláda bude vždy odkázaná na schvaľovanie v parlamente. A ak poslanci majú problém nájsť väčšinu v prípade vlastných návrhov, tak akú šancu na podporu by mohla mať Čaputovej úradnícka vláda, ktorú vlastne nikto z nich nechce?

A tak, presne rovnako ako počas celého tohto volebného obdobia, je aj naďalej isté iba jediné: že pri tejto koaličnej partii nie je isté vôbec nič. Ba dokonca ani septembrový termín volieb. Nie je vôbec vylúčené ani to, že pri najbližšej príležitosti, keď parlament opäť raz nebude uznášaniaschopný, sa začne hľadať nejaký nový a úplne iný dátum volieb. (Pesimisti hovoria o roku 2030, ale hádam až takí pesimistickí byť nemusíme…)