Téma rozšírenia EÚ o Srbsko a Čiernu Horu rozdeľuje členské štáty

Sofia 16. februára 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Darko Vojinovic)

Včerajšie rokovanie ministrov zahraničných vecí členských krajín Európskej únie v bulharskej Sofii odhalilo rozdielne pohľady jednotlivých členov na ďalšie rozširovanie únie. Rýchlejšiu integráciu podporujú Maďarsko, Poľsko, Taliansko a Rakúsko. Najsilnejšie štáty Nemecko a Francúzsko však nesúhlasia so vstupom krajín západného Balkánu už v roku 2022. Informuje Týden.cz.

Pôvodný plán Európskej komisie hovorí o rozšírení o Srbsko a Čiernu Horu v roku 2025, čo by znamenalo prvé rozšírenie EÚ na západný Balkán, po ktorom by neskôr nasledovalo pripojenie ďalších štyroch krajín tohto vojnou poznačeného regiónu. Na stretnutí ministrov zahraničných vecí v Bulharsku sa však hovorilo aj o skorších dátumoch. Maďarský šéf rezortu zahraničia Péter Szijjártó povedal, že plán ďalšej integrácie Európy je sklamaním.. “Myslím, že 2025 je veľmi neskorý. Tieto krajiny si zaslúžia oveľa rýchlejšiu cestu k integrácii,” vyhlásil na adresu Srbska a Čiernej Hory. Szijjártó pre obe krajiny navrhol ako termín vstupu rok 2022. Podľa neho pomôže rozšírenie EÚ na Balkán zlepšiť susedské vzťahy v regióne.

Urýchliť prijatie nových členov podporila aj šéfka rakúskej diplomacie Karin Kneisslová, ktorá tak chce predísť tomu, aby v oblasti prevážil vplyv neeurópskych mocností. “Kto bude prvý v Belehrade – Čína, alebo EÚ? To je to, čomu musíme čeliť, pretože je to naše bezprostredné okolie,” vyhlásila zástupkyňa Rakúska.

Popredné krajiny EÚ zaujali skôr zdržanlivý postoj. Nemecko upozorňuje na nedostatky právneho štátu v nových členských krajinách z východu a juhu Európy, pričom naráža najmä na Poľsko a Bulharsko.

Francúzsky minister zahraničia Jean-Yves Le Drian naznačil, že štáty západného Balkánu nesplnili dôležité požiadavky pre vstup do EÚ. “Je jasné, že existujú podmienky pre členstvo v EÚ a že tieto podmienky sú náročné,” poznamenal.

Slovinský šéf diplomacie Karl Erjavec označil za nerealistický dokonca aj termín 2025. Štáty západného Balkánu budú podľa neho potrebovať viac času, než urovnajú svoje spory a splnia podmienky na prijatie do EÚ.

Spomedzi krajín západného Balkánu sú Srbsko a Čierna Hora na ceste k únii najďalej. Prístupové rozhovory začala Čierna Hora v roku 2012, Srbsko v januári 2014. Európska komisia v prípade Albánska a Macedónska, ktoré na ceste do únie “vykazujú významný pokrok”, je po splnení podmienok pripravená odporučiť začiatok prístupových rokovaní.

Na druhej strane, najďalej od členstva v únii je Bosna a Hercegovina a tiež Kosovo, ktoré ako samostatný štát neuznávajú všetky krajiny európskeho bloku.