Sýria 10. novembra (HSP/Foto:TASR)
V dvoch masových hroboch sa našlo 30 tiel
Obyvatelia mesta Sadad v blízkosti Homsu, ktorým sa podarilo uniknúť, keď sunitskí rebeli zaútočili minulý mesiac na mesto, pri návrate domov objavili zverské ukrutnosti, ktoré sú považované za prejav najhoršieho protikresťanského prenasledovania od začiatku vojny v Sýrii.
Správy cirkevných predstaviteľov zaslaných katolíckej charitatívnej organizácii Kirche in Not (Cirkev v núdzi) opisujú, ako v tomto starovekom kresťanskom meste spomínanom aj v Biblii (kniha proroka Ezechiela), bezbranní ľudia neschopní utekať – vrátane starých, postihnutých, žien a detí, – boli kruto mučení, napríklad škrtením. V dvoch masových hroboch sa našlo tridsať tiel.
Medzi objavenými mŕtvymi telami boli pozostatky šiestich členov jednej rodiny vrátane 85-ročného Mataniosa El Sheikha, jeho 75-ročnej manželky Habsah, ich 45-ročnej dcéry Njala, a vnukov – 18-ročného Ranima, prváka na vysokej škole a jeho 16-ročného brata brata Fadiho.
Podľa správ boli tieto osoby hodené do studne 26. októbra spolu s chlapcovou babkou z otcovej strany, 90-ročnou Mariam. Ich pohreby sa konali v pondelok 4. novembra.
K týmto zverstvám došlo počas celotýždňovej okupácie mesta Sadad príslušníkmi Al – Nusra Front a Daash, vzbúreneckými silami, ktoré držali 1500 rodín ako “ľudské štíty” v snahe zmariť vládnym vojskám, aby sa zmocnili mesta.
Tragédia v Sadade začala 21. októbra, keď vzbúrenecké sily napadli mesto a páchali zverstvá, ktoré sýrsky ortodoxný arcibiskup Selwanos Boutros Alnemeh, Metropolitan Homs a Hama, nazval “najstrašnejším a najväčším masakrom kresťanov” od začiatku konfliktu v Sýria v marci 2011.
Vtedy asi 2500 rodín, ktoré okrem svojho oblečenia nemali nič so sebou, utekali do miest Homs, 40 kilometrov ďaleko, a ďalej do Damašku, Al- Fhayle, Maskane, Fayrouza, Zzaydal a inde.
Tí, ktorým sa podarilo utiecť, po približne desiatich kilometroch putovania, našli nejaký úkryt. Tých, ktorí nevládali utekať, zajali vzbúrenci, a spravili z nich živé štíty na odrazenie protiútoku síl verných sýrskemu prezidentovi Bašarovi Assadovi.
Podľa arcibiskupa Alnemeha a ďalších cirkevných predstaviteľov potom nasledovalo rabovanie a zúrivé ničenie obchodov, obytných domov, vládnych budov ako aj nemocníc, kliník, poštových úradov a škôl.
Podľa správ mladíci boli terčom výsmechu a urážok kvôli svojej kresťanskej viere a cirkevné budovy boli popísané oplzlými heslami a nadávkami. Mesto Sadad, kde sa hovorí po aramejsky, čiže jazykom Ježiša Krista, má až 14 chrámov, z ktorých jeden, sýrsky ortodoxný chrám sv. Teodora, okupovali a znesvätili vzbúrenci.
V rozhovore zo 4. novembra 2013 melchitský gréckokatolícky patriarcha Gregorios III z Damasku opisoval krutosti spáchané v Sadade a označil ich za „beštiálne“. Keď hovoril o vražde rodiny, ktorá bola hodená do studne, patriarcha Gregorios povedal: “Ako sa môže niekto dopustiť takého neľudského a beštiálneho činu voči starým ľuďom a ich rodine? “Nechápem, prečo svet nepozdvihne svoj hlas proti takýmto brutálnym činom.”
Patriarcha Gregorios vyzval na zastavenie dodávok zbraní do Sýrie, obzvlášť extrémistickým vzbúreneckým skupinám a povedal, že tieto zverstvá vyvolali ďalšiu vlnu emigrácie kresťanov zo Sýrie.
Ako sa vyjadril, až doteraz veriaci považovali Sadad za bezpečné miesto v porovnaní s Homsom, kde kresťanské spoločenstvá boli častým terčom útokov.
Keď popisoval krutosti ako „dôkaz vzostupu islamského fundamentalizmu a extrémizmu“ v krajine, povedal: „Tieto udalosti vystrašili kresťanov, ktorí hromadne opúšťajú krajinu.“