Správy cirkevných predstaviteľov zaslaných katolíckej charitatívnej organizácii Kirche in Not (Cirkev v núdzi) opisujú, ako v tomto starovekom kresťanskom meste spomínanom aj v Biblii (kniha proroka Ezechiela), bezbranní ľudia neschopní utekať – vrátane starých, postihnutých, žien a detí, – boli kruto mučení, napríklad škrtením. V dvoch masových hroboch sa našlo tridsať tiel.
Medzi objavenými mŕtvymi telami boli pozostatky šiestich členov jednej rodiny vrátane 85-ročného Mataniosa El Sheikha, jeho 75-ročnej manželky Habsah, ich 45-ročnej dcéry Njala, a vnukov – 18-ročného Ranima, prváka na vysokej škole a jeho 16-ročného brata brata Fadiho.
Podľa správ boli tieto osoby hodené do studne 26. októbra spolu s chlapcovou babkou z otcovej strany, 90-ročnou Mariam. Ich pohreby sa konali v pondelok 4. novembra.
K týmto zverstvám došlo počas celotýždňovej okupácie mesta Sadad príslušníkmi Al – Nusra Front a Daash, vzbúreneckými silami, ktoré držali 1500 rodín ako “ľudské štíty” v snahe zmariť vládnym vojskám, aby sa zmocnili mesta.
Tragédia v Sadade začala 21. októbra, keď vzbúrenecké sily napadli mesto a páchali zverstvá, ktoré sýrsky ortodoxný arcibiskup Selwanos Boutros Alnemeh, Metropolitan Homs a Hama, nazval “najstrašnejším a najväčším masakrom kresťanov” od začiatku konfliktu v Sýria v marci 2011.
Vtedy asi 2500 rodín, ktoré okrem svojho oblečenia nemali nič so sebou, utekali do miest Homs, 40 kilometrov ďaleko, a ďalej do Damašku, Al- Fhayle, Maskane, Fayrouza, Zzaydal a inde.
Tí, ktorým sa podarilo utiecť, po približne desiatich kilometroch putovania, našli nejaký úkryt. Tých, ktorí nevládali utekať, zajali vzbúrenci, a spravili z nich živé štíty na odrazenie protiútoku síl verných sýrskemu prezidentovi Bašarovi Assadovi.
Podľa arcibiskupa Alnemeha a ďalších cirkevných predstaviteľov potom nasledovalo rabovanie a zúrivé ničenie obchodov, obytných domov, vládnych budov ako aj nemocníc, kliník, poštových úradov a škôl.
Podľa správ mladíci boli terčom výsmechu a urážok kvôli svojej kresťanskej viere a cirkevné budovy boli popísané oplzlými heslami a nadávkami. Mesto Sadad, kde sa hovorí po aramejsky, čiže jazykom Ježiša Krista, má až 14 chrámov, z ktorých jeden, sýrsky ortodoxný chrám sv. Teodora, okupovali a znesvätili vzbúrenci.
V rozhovore zo 4. novembra 2013 melchitský gréckokatolícky patriarcha Gregorios III z Damasku opisoval krutosti spáchané v Sadade a označil ich za „beštiálne“. Keď hovoril o vražde rodiny, ktorá bola hodená do studne, patriarcha Gregorios povedal: “Ako sa môže niekto dopustiť takého neľudského a beštiálneho činu voči starým ľuďom a ich rodine? “Nechápem, prečo svet nepozdvihne svoj hlas proti takýmto brutálnym činom.”
Patriarcha Gregorios vyzval na zastavenie dodávok zbraní do Sýrie, obzvlášť extrémistickým vzbúreneckým skupinám a povedal, že tieto zverstvá vyvolali ďalšiu vlnu emigrácie kresťanov zo Sýrie.
Ako sa vyjadril, až doteraz veriaci považovali Sadad za bezpečné miesto v porovnaní s Homsom, kde kresťanské spoločenstvá boli častým terčom útokov.
Keď popisoval krutosti ako „dôkaz vzostupu islamského fundamentalizmu a extrémizmu“ v krajine, povedal: „Tieto udalosti vystrašili kresťanov, ktorí hromadne opúšťajú krajinu.“