Môj profil 
Predplatné
Číňania už do Hongkongu presunuli pred niekoľkými dňami vojenské jednotky. Demonštranti požadujú, aby sa Hongkong vrátil pod jurisdikciu Británie, čo sa však nestane a čomu Číňania za každú cenu zabránia.
Americkí diplomati vedú protesty v Hongkongu, čo podľa Číňanov prekračuje všetky medze či už v zákonnej alebo morálnej oblasti.
Video s účasťou amerických diplomatov na protestoch v Hongkongu
Hongkong sa pod správu Číny vrátil v roku 1997, kvôli demonštránciám Číňania pochopiteľne nepovolili dvom americkým bojovým lodiam vplávať do hongkonského prístavu.
Protičínski aktivisti vykazujú známky paniky, pretože Číňania tvrdia, že protestujúcich je možné umiestňovať po porušení zákona nielen v honkonských väzniciach, ale aj vo väzeniach na území Číny, čoho sa proamerickí aktivisti veľmi obávajú.
Číňania obviňujú Američanov z organizovania nepokojov v Hongkongu. Dôvodov je viacero. Zúri čínsko-americká obchodná vojna, v ktorej Američania ťahajú za kratší koniec. Keby Američania za kratší koniec neťahali, žiadne protesty v Hongkongu by Američania neiniciovali. Číňania sú značne vydráždení aj americkým prístupom k čínskemu koncernu Huawei.
Číňanom sa rovnako nepáčia ani kontakty amerických diplomatov v Hongkongu s demonštrantmi. Tieto aktivity považujú Číňania za hrubé vmiešavanie sa do čínskych záležitostí. Američania zatrúbili do útoku aj v rámci Tibetu a Ujgurska, kde sa takisto pod americkou kuratelou začína farebná revolúcia.
Čína nepochybuje o tom, že protesty v Hongkongu potlačí. Ekonomické a politické dôsledky protestov však budú značné, už teraz utrpel Hongkong výrazné ekonomické straty. Paradoxne nestabilita, ktorú sa snažia Američania v Hongkongu zaviesť, zblížila najvýznamnejšie hongkonské elity s Čínou, pretože Hongkong v prvom rade potrebuje aby sa rozvíjal obchod, americké zásahy sú pre hongkonský biznis nebezpečné.
Číňania posilňujú svoj vplyv nad Hongkongom (bývalá britská kolónia) a Macaom (bývalá portugalská kolónia). Číňania sa netaja ani tým, že čoskoro mienia získať pod svoju kontrolu aj Taiwan. V Tibete a Ujgursku však americké snahy rozpútať farebnú revolúciu nemajú takú silnú odozvu ako v Hongkongu. Dôvod je prozaický, v Tibete a Ujgursku nebudú mať Číňania žiadne problémy s tvrdým nasadením armády voči protestujúcim, podobne tvrdý postup voči majdanu v Teheráne použili aj Iránci.
V Hongkongu sa Číňania správajú benevoletnejšie, situáciu však majú pod kontrolou. Vysielať signál smerom k Taiwanu, pri ktorom by separatisti na ostrove videli, že Číňania používajú proti demonštrantom tanky, nie je vhodným riešením. Ak však chcú Číňania dostať situáciu pod kontrolu, budú musieť podniknúť rázne kroky, určené na likvidáciu farebných revolúcii. Podľa niektorých odborníkov môže prísť aj k vyhosteniu niektorých amerických diplomatov, ktorí sa nevhodne angažovali v podpore revolty v Hongkongu.
Demonštranti v Hongkongu spravili podľa viacerých odborníkov veľkú chybu, že obsadili medzinárodné letisko (proamerickí výtržníci mlátili civilistov a držali rukojemníkov). Tento ich nezákonný postup umožní Číňanom v rámci boja proti terorizmu ráznejšie postupovať voči vodcom revolty v Hongkongu.
Proti čínskej polícii však proamerickí demonštranti vystupujú zmierlivejšie, obávajú sa tvrdej reakcie čínskych policajtov a vojakov. Čínski vojaci totiž i nenechajú do seba strieľať tak ako nechal do seba v roku 2014 strieľať Berkut v Kyjeve a hrozí, že v prípade streľby budú Číňania postupovať podobne tvrdo ako pred niekoľkými mesiacmi postupovali Iránci v Teheráne (viac ako 90 mŕtvych a ranených z radov útočníkov, ktorí pri demonštráciách útočili na iránskych vojakov a policajtov).
Po 11. septembri 2001 boli v USA značne obmedzené občianske práva a slobody, všetci Američania chápali, že boj proti terorizmu má najvyššiu prioritu. Aj demonštranti v Hongkongu by mali vo vlastnom záujme pochopiť, že boj proti terorizmu má najvyššiu prioritu aj v Číne.
.JPG)
