“Také niečo tu ešte nebolo”: Západ je na prahu ďalšej veľkej krízy

Moskva 19. marca 2023 (HSP/svpressa/Foto:TASR/AP-Ennio Leanza/Keystone)

Vďaka sankciám USA a EÚ by sa Rusko mohlo stať Noemovou archou vo finančnej búrke

Credit Suisse, druhá najväčšia švajčiarska banka, je po krachu amerických bánk Silicon Valley Bank, Signature Bank a Silvergate Capital v ťažkej situácii. Akcie Credit Suisse obchodované na Švajčiarskej burze cenných papierov (SIX) dosiahli 15. marca historické minimum, keď sa prepadli o 30,8 %. Trhová kapitalizácia banky klesla o 15 %, teda o 1,5 mld. USD. Po Credit Suisse klesli aj ďalšie európske banky, pričom obchodovanie s takými európskymi bankami, ako sú francúzska Societe Generale a talianske Monte dei Paschi a UniCredit, muselo byť pre prudký pokles cien dočasne pozastavené.

O bankrote Credit Suisse sa zatiaľ nehovorí – švajčiarske úrady na konci zlého obchodného dňa oznámili, že sú pripravené poskytnúť banke likviditu, ak to bude potrebné. Vedenie Credit Suisse 16. marca uviedlo, že má v úmysle požičať si od Švajčiarskej centrálnej banky 54 miliárd USD ako “rozhodujúce opatrenie na aktívne posilnenie svojej likvidity”. Stala by sa tak prvou veľkou svetovou bankou, ktorá od finančnej krízy v roku 2008 dostala od úradov núdzovú pomoc. Okrem toho banka vyhlásila tender na odkúpenie dlhopisov denominovaných v dolároch.

Plán, ktorý predložila Credit Suisse, je pokusom zastaviť krízu dôvery, ktorá ohrozuje globálny finančný systém, píše agentúra Bloomberg. Dva zdroje z oblasti dohľadu agentúre Reuters povedali, že Európska centrálna banka už kvôli situácii v Credit Suisse spresňuje informácie o rizikách iných finančných inštitúcií.

Na oficiálnej úrovni sa však najvyšší predstavitelia USA a Európy snažia zachovať si dobrú tvár. Tlačová tajomníčka Bieleho domu Carine Jean-Pierreová tvrdí, že situácia v americkom bankovom sektore nijako nesúvisí s problémami v Credit Suisse. Aj európske úrady ubezpečujú, že problém má lokálny charakter. Takýmto “náhodám” sa však ťažko verí.

Andrej Klišas, predseda Ústavného výboru Rady federácie, sa domnieva, že to, čo sa dnes deje so západnými bankami, je priamym dôsledkom politiky sankcií, ktorá podkopala dôveru investorov vo finančné inštitúcie v Spojených štátoch a Európe. Mimochodom, najväčším akcionárom Credit Suisse je Saudi National Bank, ktorá odmietla podporiť kotácie, aby “neporušila regulačné požiadavky”.

“To, čo sa deje s bankou Credit Suisse vo Švajčiarsku, potvrdzuje, že európska sankčná politika (a Švajčiarsko sa napriek deklarovanej neutralite k sankciám pripojilo) podkopala dôveru investorov na celom svete v spoľahlivosť európskych jurisdikcií, únik kapitálu z Európy sa bude len zvyšovať,” napísal Klishas na svojom kanáli Telegram. Ak Európa zabavila ruské aktíva, môže tak nabudúce urobiť hocikomu inému a o to samozrejme, nikto nestojí.

Popredný analytik Zlatej mincovne Dmitrij Golubovskij je presvedčený, že súčasné problémy bánk sú len špičkou ľadovca a čoskoro bude svet čeliť kríze ako nikdy predtým. Rusko sa pritom vďaka západným sankciám môže stať Noemovou archou, ktorú táto búrka relatívne nezasiahne.

– Keď západné orgány tvrdia, že problémy v USA a Európe nesúvisia s bankami, nehorázne klamú. Všetky prvky globálneho finančného systému sú úzko prepojené. Všimnite si, že problémy Credit Suisse sa začali na jeseň minulého roka, keď sa zrútil britský dôchodkový systém a britská libra sa prepadla na historické minimum. Mimochodom, táto minikríza v Británii zostala vo svete pomerne nepovšimnutá, pretože v Amerike bolo v tom čase ešte pokoj a kľud. V Británii však boli dôchodkové fondy tvrdo zasiahnuté, čo bola hlučná aféra, ktorá stála premiérku Liz Trussovú jej post, na ktorom nakoniec strávila len 40 dní. Nahradil ju finančník z Goldman Sachs Rishi Sunak, ktorý odvtedy dáva financie Spojeného kráľovstva do poriadku. Všetko v globálnom finančnom systéme je teda prepojené, každý väčší bankrot ho okamžite položí na lopatky. Preto sa tým všetci zaoberajú a rozmýšľajú, čo robiť.

“SP: Čo sa dá robiť?

– Je len jedno východisko – tlačiť peniaze. Len tento týždeň americký Federálny rezervný systém vytlačil 300 miliárd dolárov. To je 60 % celej bilančnej kontrakcie, ktorá prebieha už deväť mesiacov. Za jeden týždeň teda vynulovali 60 % svojho boja proti inflácii. Ak budú veci pokračovať v tomto duchu, na budúci týždeň ho vynulujú úplne.

“SP: – Čaká nás kríza ako v rokoch 2008 – 2009?

– Podľa môjho názoru sa mýlia tí, ktorí tvrdia, že sa blíži kríza z roku 2008. Vtedy totiž najprv čakali na kolaps bánk, defláciu, recesiu, prudký rast dolára a až potom začali tlačiť bilióny. A mimochodom, stále to robia. Vstúpili sme do éry, keď finančný systém fakticky prešiel na direktívne oceňovanie na dlhopisových trhoch. Vstúpili sme do éry finančného plánu, čo si málokto uvedomuje. Už neexistuje finančný trh, ceny dolárov sa kreslia na obrazovkách monitorov úsilím regulačných orgánov.

No zatiaľ čo vtedy sa systém najprv zrútil a potom znovu naštartoval z nízkeho základu, teraz sa dokonca obávame jeho kolapsu. Peniaze sa začali tlačiť všetky naraz. A to môže viesť k veľmi smiešnym výsledkom, ktoré sa ťažko predvídajú. Sme na pokraji jedinečnej finančnej krízy, aká sa v histórii ešte nevyskytla.

Najbližšou analógiou by bola stagflácia v 70. rokoch, ktorá nastala po opustení zlatého štandardu. Vo všeobecnosti však stagflácia bola jednoducho hlbokým znehodnotením dolára a všetkých ostatných fiat mien voči reálnym hodnotám. Vtedy zlato, ropa a ďalšie reálne aktíva výrazne rástli, ale samotný finančný systém bol zdravý. Teraz sme v situácii, keď peniaze budú silne znehodnotené, pretože finančný systém nie je schopný zabezpečiť ich obeh.

“SP: – Čo sa bude diať ďalej?

– Na túto otázku nepoznám odpoveď a myslím si, že ju v zásade nepozná veľa ľudí. Teraz sme na samom začiatku finančnej katastrofy a život ukáže, aká bude. Tradične sa v časoch otrasov ľudia vracajú k tomu, čo v minulosti dobre fungovalo. Zlato ako peniaze v minulosti fungovalo dobre, preto by som ho odporúčal hromadiť. Len za posledný týždeň zlato vzrástlo o viac ako 5 %. V situácii vysokej volatility by som neodporúčal špekulovať na čokoľvek. Musíme si len počkať, čo sa bude diať ďalej.

“SP: A čo sa stane s rubľom?

– Iróniou situácie je, že západné sankcie nás zachránili pred finančnou krízou. Z pohľadu západného finančného systému sme už zbankrotovali. Máme rating platobnej neschopnosti, náš dlh sa nekotuje nikde inde ako na domácom trhu, kapitálové toky medzi Ruskom a globálnym finančným systémom sú prakticky prerušené. Takže Rusko skončilo ako Noemova archa, kam tieto vlny jednoducho nemôžu prísť. Samotné americké a európske regulačné orgány nás pred krízou ochránili.

Mimochodom, aj preto je teraz rubeľ pomerne stabilný. Kurz eura voči rubľu sa od polovice februára zvýšil o 2 ruble, teda o 2,5 %. To nie je až také významné. Ak by sa teraz otvorili kapitálové toky, kurz eura voči rubľu by pri tomto napätí vo finančnom systéme mohol vyskočiť na 100. Napríklad koncom roka 2020, keď sa skončili voľby a nastala určitá panika, bolo euro až na úrovni 94 rubľov. Teraz je od toho ešte veľmi ďaleko.

Samozrejme, nemožno vylúčiť, že nakoniec sa na tieto úrovne aj tak dostaneme, pretože tento stres ovplyvňuje globálnu spotrebu a ceny ropy, ktoré už klesli z 85 na 75 dolárov za barel Brentu. Nejde však o katastrofický kolaps, pretože peniaze sa teraz začali okamžite tlačiť, čo znamená, že nedôjde k remaku korunovej krízy, keď sa ropa dostala do mínusu. Takže naša obchodná bilancia bude v poriadku.

Nevylučujem ani to, že sa nenaplní moja vlastná prognóza o oslabení rubľa do konca roka. Väčšina analytikov sa teraz domnieva, že do konca roka sa kurz môže pohybovať okolo 70. Jednoducho preto, že ak sa budú peniaze tlačiť rovnakým tempom ako teraz, ropa bude stáť okolo 150 dolárov za barel.

“SP: – Stali sa sankcie voči Rusku skutočne katalyzátorom tejto krízy?

– V skutočnosti sankcie voči Rusku tieto procesy urýchlili, ale nestali sa ich zdrojom. Je to len ďalšia minca do prasiatka. Bez sankcií a situácie na Ukrajine by sa kríza možno začala o pol roka alebo o rok neskôr, ale začala by sa tak či tak.

V každom prípade táto kríza nezasiahne Rusko okamžite a nebude šokom. Ak spotreba vo svete prudko klesne, ovplyvní to aj nás, ale postupným zhoršovaním hospodárskej situácie, nie prudkým kolapsom. Ale len čas ukáže, ako sa zmenia ceny vo svete. Môže sa stať, že rubeľ bude lacnejší voči zlatu a stabilnejší voči euru a doláru.

To sa však opäť nikdy predtým nestalo. Je to kombinácia stagflácie zo 70. rokov a Veľkej hospodárskej krízy, a ako sa z toho dostanú, úprimne povedané, neviem. Pre americký finančný systém neexistuje žiadne východisko. Možno eskalácia geopolitického napätia, vojna, ktorá bude mať na svedomí túto situáciu. Ale nebude to na Ukrajine, pretože to je už odohraná záležitosť, čo sa na nej dá odpísať? Mohlo by to byť niekde v okolí Taiwanu alebo na Blízkom východe.

Dá sa povedať, že kríza určite nastane, bude ťažšia ako v roku 2008, a aká bude, je otázkou vývoja, pretože situácia je jedinečná. Tí, ktorí sa “pripravujú na poslednú vojnu”, t. j. robia paralely s minulými krízami, budú oklamaní, pretože podmienky sú teraz zásadne odlišné.