Objednávka na lietadlovú loď bola vydaná Britskou admiralitou na konci roku 1942 kvôli nedostatku kvalitného kovu. Inžinier Geoffrey Pyke prišiel s myšlienkou použitia masívnych blokov ľadu, posilnených pilinami, aby vytvorili dostatočne veľkú loď pre pristátie lietadiel — s dĺžkou 610 metrov, šírkou 92 metrov, výškou 61 metrov a výtlakom 1,8 milióna ton, čo by bol schopný získať až 200 stíhacích a prieskumných lietadiel pre leteckú obranu. Predpokladalo sa, že taká loď by mala fungovať výhradne v studenej arktickej vode.
V roku 1943 Winston Churchill schválil Pykov návrh a realizáciou projektu sa začala zaoberať Divízia kombinovaných operácií, ktorá zahŕňala ako vojenských, tak i štátnych úradníkov.
Čoskoro po začiatku práce sa objavili prvé problémy — ľadové bloky, zmrazené pre stavbu, neboli toľko silné ako ľad ľadovca a dal sa ľahko rozbiť kladivom. Preto sa rozhodli zvýšiť silu pridaním celulózy do ľadu vo forme pilín a papierových odpadkov. Vzhľadom k tomu, že základom bol obyčajný ľad, mohol byť vyrábaný takmer v akomkoľvek množstve. Bolo zrejme, že roztavený materiál môže byť rekonštruovaný priamo v mori pomocou morskej vody.
Podľa výpočtov inžinierov bolo na stavbu lode vynaložených 300 tisíc ton drevených pilín, 25 tisíc ton žiaruvzdorných látok, 35 tisíc ton dreva a 10 tisíc ton oceli. Odhadovaná cena presahovala asi 700 tisíc libier.
Vo februári 1943 začala konštrukcia prototypovej lode na kanadskom jazere Patricia. Model mal veľkosť 9 x 18 metrov. Prototyp plával počas horúceho kanadského leta a neroztopil sa.
Projekt Habbakuk však nikdy nebol realizovaný. Projekt mal veľmi pôsobivé náklady (700 tisíc libier) na materiály. Ukázalo sa, že spotreba buničiny pre stavbu by výrazne ovplyvnila výrobu papiera v Británii, počet potrubí pre chladenie by znížil počet náhradných dielov pre kráľovské loďstvo. Odhadovaná cestovná rýchlosť 6 uzlov tiež žiadnemu z námorných úradov nevyhovovala.
V dôsledku toho bol v decembri 1943 projekt Habakkuk zrušený.