Môj profil 
Predplatné
“Som za verejné schvaľovanie návrhu kandidátov na sudcov ústavného sudu,” napísala Žitňanská v príspevku na Facebooku.
Podľa nej otázka, či je vhodnejšia verejná alebo tajná voľba nie je otázkou demokracie. “Oboje je demokratické. Rovnako, ako dohody klubov v parlamente sú legitímnou súčasťou parlamentnej demokracie.”
Nezávislosť sudcu ústavného súdu podľa nej nezávisí od toho, že nevie, kto za neho hlasoval. Ak bude po voľbe v parlamente vymenovaný prezidentom, bude vymenovaný na dvanásť rokov a nebude môcť znova kandidovať. “Je to tak v ústave práve preto, aby nemal žiaden záväzok voči poslancom ani prezidentovi, žiaden motív vychádzať im na ústavnom súde v ústrety. Jednoducho povedané, už ich nebude potrebovať,” dodáva.
“Takže, ak bude mať kandidát na sudcu ústavného súdu záväzok, bude ho mať z minulosti, nie z hlasovania v parlamente. Preto je dôležité vedieť o kandidátoch čo najviac. A preto je dôležité, aby kandidatúra, verejné vypočutie kandidátov neboli oddelené od rozhodovania poslancov kulisou tajného hlasovania. Otázka, že by niektorý poslanec za plentou, keď ho nikto nevidí, nedal hlas predsedovi svojej strany dnes nie je podstatná. Dnes je podstatné, aby hra pred kulisou nebola iná ako dohody za kulisou.”
Voľba 18 kandidátov na sudcov sa uskutoční na schôdzi NR SR so začiatkom 29. januára. Následne budúcich sudcov ústavného súdu vymenuje do funkcie spomedzi navrhnutých kandidátov prezident SR.
Deviatim vymenovaným ústavným sudcom začne plynúť 12-ročné funkčné obdobie dňom zloženia sľubu ústavného sudcu.
Podľa Bugára, politik môže byť ústavným sudcom
K situácii sa v piatok na sociálnej sieti vyjadril aj líder Mosta-Híd Béla Bugár, ktorý kandiduje na post prezidenta. Na svojej stránke spustil anketu, s tým, či verejnosť súhlasí, aby sa aktívny politik stal sudcom Ústavného súdu SR.
Bugár pri tom uviedol, že podľa jeho názoru “áno”.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
